Eero Saarinen
Eero Saarinen (* 20. august 1910, Kirkkonummi, Fínsko – † 1. september 1961, Ann Arbor, Michigan, USA) bol americký architekt, v súčasnosti považovaný za jedného z najlepších amerických architektov 20. storočia, známy pre svoju rôznorodosť štýlov.
| Eero Saarinen | |
 | |
| Narodenie | 20. august 1910 Kirkkonummi, Fínsko |
|---|---|
| Úmrtie | 1. september 1961 (51 rokov) Ann Arbor, Michigan, USA |
| Rodičia | Eliel Saarinen, Loja Louise Gesellius |
| Manželka | Lilian Swann (1939 – r. 1951) Aline Bernstein (1954- ) |
| Deti | Eric (* 1942), Susan (* 1945) |
| Odkazy | |
| Commons |  Eero Saarinen |
Životopis upraviť
Bol synom známeho fínskeho architekta a prezidenta akadémie umenia Cranbrook Eliela Saarinena.
Narodil sa v obci Kirkkonummi neďaleko Helsínk a spolu s rodinou v roku 1923 emigroval do USA. Vyrastal v prostredí akadémie umenia Cranbrook a budov, ktoré jeho otec navrhoval. Študoval sochárstvo a nábytkový dizajn pod vedením svojho otca. V roku 1929 študoval sochárstvo na Académie de la Grande Chaumiere v Paríži. Neskôr študoval na Yale University v New Haven a školu ukončil v roku 1934. Po skončení školy rok cestoval po Európe a severnej Afrike a ďalší rok strávil vo Fínsku. Po návrate domov pracoval pre svojho otca a zároveň učil na Cranbrook.
V roku 1950 zomrel jeho otec a Eero si založil vlastnú kanceláriu Eero Saarinen and Associates. Z prvého manželstva mal dve deti. V roku 1954 sa rozviedol so svojou prvou ženou a a oženil sa s Aline Bernstein, ktorá v tom čase pracovala ako kritička umenia v New York Times.
Zomrel 1. septembra 1961, rok pred dokončením jedného z jeho najznámejších diel, Terminálu TWA.
Tvorba upraviť
Prvú väčšiu prácu, General Motors Technical Centre vo Warren, Michigan, navrhoval spolu so svojim otcom v duchu štýlu Miesa. Budova bola zo skla a ocele, ale pridal akcent panelov v dvoch odtieňoch modrej. Po tomto úspechu Saarinena oslovilo viacero veľkých amerických spoločností, ako napríklad CBS, alebo IBM. V 50-tych rokoch začal dostávať viac zákaziek od amerických univerzít, od návrhov jednotlivých budov až po celé univerzitné komplexy. Bol aj členom poroty pri výbere návrhu pre operu v Sydney, ktorý vyhral Jorn Utzon.
Pod vedením Eera Saarinena vzniklo viacero významných prác, ako napríklad Jefferson National Expansion Memorial v St. Louis, Missouri, terminál TWA na letisku Johna F. Kennedyho v New Yorku a hlavná budova terminálu medzinárodného letiska Dulles neďaleko Washingtonu (D.C.) Väčšina z týchto návrhov využívali krivky. Jedna z najznámejších tenkoškrupinových stavieb v Amerike je poslucháreň Kresge pre Massachusettský technologický inštitút. Tu vytvoril škrupinu položenú na troch bodoch. Výsledok ho však neupokojil, pretože budove chýbala dynamika. Tú sa mu podarilo dosiahnuť pri nasledujúcej stavbe hokejového štadióna univerzity v Yale (David S. Ingalls Hockey Ring). Nepochybne jeho najznámejšou stavbou je terminál Trans World Airlines (TWA). Táto stavba je krytá sústavou štyroch škrupín oddelených od seba štyrmi svetlíkmi.
Saarinen zomrel vo veku 51 rokov (1961), keď podstupoval operáciu nádoru na mozgu. Jeho partneri dokončili zostávajúce projekty a potom zmenili meno spoločnosti na Kevin Roche John Dinkeloo and Associates.
Prehľad tvorby upraviť
- Terminál TWA (TWA Flight Centre), letisko JFK, New York
- Terminál letiska Dulles (Washington Dulles International Airport), Washington (D.C.)
- Brána na východ (Gateway arch), St. Louis, Missouri
- Auditórium vysokej školy technickej (Kresge Auditorium, MIT)
- Budova spoločnosti CBS (CBS Building), New York
- Budova GM (General Motors Technical Center), Warren, Michigan
- Americké ambasády, Londýn, Oslo
- Hokejový štadión, Yale, New Haven
- Výskumné centrum IBM (Thomas J. Watson Research Center), Yorktown Heights, New York
- Továreň IBM, Rochester, Minnesota
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eero Saarinen
Externí odkazy upraviť
Zdroje upraviť
- Marie Adams and CO., Encyclopedia of 20-th century architecture, New York, 2004
- Mary Hollingsworth, Architektura 20. století, Bratislava, 1994
- Jonathan Glancey, Moderní architektura, Londýn, 2004
- Peter Gossel, Architektura 20. století, SPN Praha, 1975
- Časopis Architectural record, 1997, číslo 3, strana 63 – 67
- Časopis Architectural record, 2001, číslo 11, strana 63 – 66
