Električková doprava v Bratislave

Električková doprava v Bratislave tvorí nosný systém MHD v Bratislave. Ide o stredne veľkú električkovú sieť. Polarita napájania je 600 V jednosmerných, kladný pól je v trolejovom vedení, záporný v koľajnici (klasický systém). Rozchod koľají je 1 000 mm. Dĺžka tratí v meste je 42 kilometrov a má 155 zastávok. Celkový počet liniek je 9 (1 – 9), ale kvôli výluke v Dúbravke premáva iba 5. Vozidlá majú maximálnu povolenú premávkovú rýchlosť do 65 km/h, ale interným predpisom je povolená len rýchlosť 50 km/h. Na niektorých tratiach je nižšia. Za rok 2006 električky celkovo vykonali viac ako 11,4 milióna vozokilometrov.

Električková doprava v Bratislave
Bratislavská električka Škoda 30 T
Bratislavská električka Škoda 30 T
Základné údaje
ŠtátSlovensko Slovensko
MestoBratislava
PrevádzkovateľDopravný podnik Bratislava
Súčasť IDSIntegrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji (skr. IDS BK)
Zahájenie elektrickej prevádzky25. augusta 1895
Infraštruktúra
Prevádzková dĺžka tratí41,5 km
Rozchod koľaje1 000 mm (metrový)
Napätie600 V DC
Počet zastávok155
Vozovnevozovňa Jurajov dvor
vozovňa Krasňany
Prevádzka
Počet liniek9 denných
Dĺžka liniek267,3 km
Počet vozňov211 (k 22. decembru 2016)
Dopravný výkon11,4 mil. vozokm/rok (2006)
Mapa siete
Schéma električkových tratí v Bratislave
Schéma električkových tratí v Bratislave
Logo Wikimedia Commons multimediální obsah na Commons
Mapa električkovej siete v roku 2012 pred výstavbou trate do Petržalky a počas výluky v tuneli a na trati na hlavnú stanicu
Električky Tatra K2S na obratisku v Ružinove
Modernizovaná električka Tatra K2S pri Hlavnej stanici
Električka Škoda 06 T, ktorá sa v Bratislave testovala koncom roka 2006
Dvojvozňová súprava na Hlavnej stanici
Električka Tatra T3 na nábreží Dunaja neďaleko Mosta SNP
Dvojvozňová súprava električiek Tatra T6A5
Historická električka #38 s prívesným vozňom SGP #135

DejinyUpraviť

1893 – 1905: PočiatkyUpraviť

V 60. rokoch 19. storočia sa objavili v uliciach Bratislavy prvé omnibusy. Na začiatku 90. rokov rovnakého storočia požiadal Alexander Werner, rakúsky inžinier, o povolenie vybudovať systém konskej železnice. Nakoniec však svoju žiadosť zmenil tak, že animálnu trakciu nahradil električkou. Tej bolo vyhovené, a tak Bratislava otvorila prvú svoju električkovú linku. Stalo sa tak 27. augusta 1895, oveľa skôr, ako napríklad v Prahe a mnohých iných mestách[chýba zdroj]. Existovala hlavná trať, z ktorej viedlo veľa odbočiek. Jazdilo sa od dnešného Mosta SNP až k Hodžovmu námestiu. V prevádzke bolo 9 vozidiel, ktoré boli pohánané prúdom s napätím 550 V.

Onedlho po otvorení sa pokračovalo na výstavbe nových úsekov. Už v septembri 1895 bol otvorený nový k hlavnej stanici, dlhý vyše 3 km. V januári nasledujúceho roka bolo otvorených niekoľko ďalších tratí. Počas tohto roka medzitým zanikla omnibusová doprava fungujúca v meste vyše 30 rokov.

Ako sa sieť rozvíjala, začali sa objavovať aj rôzne problémy. Najprv s vlastníctvom, keď pôvodného dopravcu, firmu Lindheim a spol. vytlačila uhorská Részvénytársaság villamos és közlekedési vállalatok számára (Účastnícka spoločnosť pre elektrické a dopravné podniky). Nejaký čas si vedenie elektrickej dráhy pohrávalo aj s možnosťou zaviesť električkovú dopravu do Petržalky. Sem bola nakoniec električková trať naozaj zavedená, ale až neskôr, a v roku 1961 bola opäť zrušená. Dnes na juhu Bratislavy jazdia prevažne autobusy. Od roku 2016 bola opäť sprevádzkovaná električková trať na toto sídlisko, premáva však po inej trase ako v minulosti.

1906 – 1938: RozvojUpraviť

V prvom desaťročí 20. storočia sa zaviedlo označenie liniek písmenami, objavili sa lýrové zberače v električkách, dodávané boli vozidlá typu Ganz. Zavedená bola aj trolejbusová doprava.

Veľké zmeny nastali aj po vyhlásení vtedajšieho Česko-Slovenska, začali prebiehať veľmi rozsiahle rekonštrukcie. Zaviedla sa aj pásmová tarifa, jej maximálnu sadzbu mesto regulovalo. Uvažovalo sa aj o zmene rozchodu koľají na 1435, na to však nebol dostatok finančných prostriedkov a nestretlo sa to s kladným ohlasom verejnosti. Na konci 20. rokov sa zaviedli prvé mestské autobusy.

1939 – 1945: Druhá svetová vojnaUpraviť

Po vypuknutí vojny boli prudko zvýšené nároky na dopravu, čo pocítila i električková doprava. Museli byť zrušené nočné spoje po 22. hodine. V roku 1941 začala výstavba tunela pod Bratislavským hradom, ktorý dnes používajú električky. Jeho výstavba trvala 8 rokov, dokončený bol v roku 1949. Ešte počas druhej svetovej vojny slúžil ako protiletecký kryt a neskôr ho používala automobilová doprava a chodci. Od roku 1983 je určený výlučne pre električky.

V roku 1942 skončili lýrové zberače, ktoré sa až dovtedy používali v mnohých mestách. Nahradili ich klasické pantografy. O ďalšie dva roky sa zaviedlo označenie liniek električiek a iných druhov dopravy namiesto písmen číslami. Tesne pred a počas obsadzovaní mesta Červenou armádou v roku 1945 bola celá verejná doprava, vrátane koľajovej, v meste zastavená. Po oslobodení sa začalo s odstraňovaním škôd, zničené bolo až 90 percent trolejového vedenia a aj koľaje boli značne poškodené. Od 14. júna už všetky 3 linky jazdili, ďalšie druhy dopravy boli obnovené v roku 1946.

1946 – 1980: Budovanie za socializmuUpraviť

Prvou lastovičkou po mnohých rokoch bola dodávka nových električiek v roku 1949, išlo o predchodcov električiek typu 6MT, ktoré sa objavili na začiatku 50. rokov. V tomto období došlo aj ku zdvojkoľajeniu trate z Karlovej Vsi do Dynamitky a zanikol posledný jednokoľajový úsek. Od roku 1952 sa zvýšil počet liniek na 5, v 50. rokoch bola zavedená šiesta linka a vybudovaná vozovňa Jurajov dvor. Vzhľadom na menovú reformu v roku 1953 musela byť upravená aj celá tarifa. 8. augusta 1957 sa objavil prvý prototyp električky typu Tatra T2, čo znamenalo postupný zánik starých dvojnápravových vozidiel.

V 60. rokoch sa začali nasadzovať do prevádzky aj vozidlá typu Tatra K2,.

O 10 rokov neskôr sa začali objavovať prvé náznaky nosného systému, teda predovšetkým električkovej rýchlodráhy a neskôr aj klasického metra sovietskeho typu. Perspektívne sa počítalo s tým, že celé okolie hlavného mesta vtedajšej SSR bude mať vyše milión obyvateľov. V roku 1973 začala slúžiť aj Vozovňa Krasňany. Novátorské riešenie integrovalo všetky prevádzky do monobloku. Autorom bola Valéria Triznová.

Podobne ako v Prahe, aj v Bratislave nakoniec došlo k zavedeniu jednotnej a neprestupnej tarify s cenou 1 Kčs, ale o 2 roky neskôr, 1. apríla 1976.

1980 – 2002: Rozvoj elektrickej trakcie a čakanie na metroUpraviť

Ropná kríza z roku 1973 úplne zmenila pohľad na elektrickú trakciu prakticky na celom svete. Aj vo vtedajšom Československu sa skončilo s jej utlmovaním a rozhodlo sa budovať nové trate a nakupovať nové vozidlá. Na práve dokončené sídliská sa otvárali električkové trate rýchlodráhového charakteru (Rača, 1988). V tom istom roku bola ukončená prevádzka električiek typu Tatra T2 a začalo sa aj so stavbou metra, ktorá však bola o rok zastavená.

Uvažovalo sa (opäť) tiež o prerozchodovaní električkovej siete v Bratislave na normálny (tiež nazvaný železničný alebo Stephensonov) rozchod 1 435 mm, lebo v tom čase bol v Československu metrový rozchod iba v Bratislave a Liberci a pri kúpe vozidiel z iných dopravných podnikov ich bolo nutné previazať na bratislavské metrové podvozky. S rekonštrukciou tratí a prerozchodovaním trate na 1 435 mm (v Bratislave sa ani nezačalo) boli nevyužívané liberecké metrové podvozky električiek typu T3 dodané práve do Bratislavy. V súvislosti s odmietnutím prerozchodovania trate sa do Bratislavy nedostali ani električky typu KT8xx, ktoré bolo údajne možné vyrobiť len pre rozchod 1 435 mm. Namiesto nich teda boli dodané električky typu T6A5.

90. roky boli v znamení modernizácie vozňového parku (K2S, T3G, T3Mod a pod.) a zo začiatku aj úplne novými električkami, typom Tatra T6A5, dodávanými medzi rokmi 19911997. V tejto dobe však začala byť električková sieť veľmi preťažená, a to z dôvodov finančných úspor, ako aj predlžovaním intervalov, a tiež preto, že ešte stále neexistoval nosný systém MHD.

2002 – 2012: Električky namiesto metra, tram-train a ďalšie plányUpraviť

Po viac ako 20 rokoch snívania o metre, boli v roku 2002 všetky plány metra zrušené a začalo sa pripravovať jeho nahradenie rýchlodrážnymi električkami (pozri Petržalská rýchlodráha), pričom metro by sa začalo stavať až o niekoľko rokov neskôr. Prvé kroky však boli urobené až v roku 2006 kedy bol projekt električky do Petržalky predložený na posúdenie vplyvu na životné prostredie a začali sa robiť prvé kroky pre začiatok stavby, ktorý mal byť v lete 2007. Taktiež sa začalo s testovaním rýchloelektričiek, zatiaľ sa v Bratislave testovalo vozidlo Škoda 06 T. Toto vozidlo bolo pôvodne vyvinuté pre talianske mesto Cagliari, kde je rozchod 960 mm, pričom pre skúšky v Bratislave mu boli upravené podvozky na rozchod 1 000 mm.

Ďalší zvrat nastal v marci 2007 kedy Magistrát hl. mesta SR Bratislavy a Železnice Slovenskej Republiky (ŽSR) oznámili zámer trať postaviť na duálny rozchod 1 000 mm (bratislavský električkový) aj 1 435 mm (slovenský železničný), pričom trať využijú aj vlaky aj električky. Odporcovia prepojenia argumentujú, že toto riešenie nie je možné realizovať kvôli rozdielom medzi el. napätím používaným električkami a vlakmi. Financovanie je možné aj z eurofondov určených na dopravé projekty a na projekty integrácie nadnárodných, regionálnych a miestnych dopravných systémov.

V tomto roku bol taktiež na magistráte prezentovaný nový návrh rozvoja električkových tratí. Okrem Petržalky by sa električiek mohli dočkať aj mestské časti Vajnory (prepojenie Rače a Zlatých Pieskov cez Tuhovské a komplex CEPIT), Devínska Nová Ves (predĺženie trate zo zastávky Pri Kríži do Dúbravky a okolo sídliska v Devínskej Novej Vsi do závodu Volkswagenu – práve obídenie sídliska je tejto trati významne vyčítané) a Vrakuňa (odbočka z trate na Ružinovskej do Vrakune a na sídlisko Dolné Hony). Nové trate by mali viesť aj do Prievozu (od ŽST Nové Mesto cez Tomášikovu, prekrížením cez Ružinovskú električkovú radiálu až do spomínanej oblasti v Ružinove) a Mlynskej Doliny (odpojenie približne v oblasti Lafranconi, obsluha internátov v Mlynskej Doline, Cintorínu Slávičie údolie a pravdepodobne aj pripravovaného komplexu Cubicon, náhrada autobusových liniek 31 a 39).

Proti stavbe električky do Petržalky hovorilo stanovisko Výskumného ústavu dopravného, ktoré hovorilo, že električka nie je nosným systémom a finančné náklady sú neefektívne. Okrem toho sa proti projektu električky vyjadrovali aj dotknutí obyvatelia Petržalky. Preto bolo možné, že trať do Vajnôr a Devínskej Novej Vsi by boli postavené skôr, nakoľko mal o trať do Lamačskej brány záujem tamojší staviteľ (ktorý by ju mal čiastočne financovať) a o trať do Vajnôr zas CEPIT.

Z dôvodu havarijného stavu trate bola od 2. novembra 2011 zastavená električková doprava na Hlavnú stanicu. Zrušené boli linky 2 Hlavná stanica – Zlaté piesky, 3 Hlavná stanica – Rača, 8 Hlavná stanica – Ružinov a 13 Hlavná stanica – Nám. Ľ. Štúra, pričom vznikli nové linky 15 Zlaté piesky – Vajnorská – Trnavské mýto – Vazovova – Radlinského – Obchodná – Nám. SNP – Jesenského/Šafárikovo nám. – Nám. Ľ. Štúra a 16 Rača – ŽST Vinohrady – Račianske mýto – Vazovova – Trnavské mýto – Ružinov.[1]. Termín opravy nie je známy, je možné, že rekonštrukcia prebehne až súčasne s prestavbou Predstaničného námestia firmou IPR.[2]

31. januára 2011 sa začalo spoločné stavebné konanie pre stavbu Nosný systém MHD v Bratislave, prevádzkový úsek Janíkov dvorŠafárikovo námestie, 1. časť Bosákova ul. – Šafárikovo námestie. Jej súčasťou je aj nová električková trať Šafárikovo námestie – Bosákova a rekonštrukcia trate na Štúrovej ulici.[3]

Od 2. februára 2012 bola v električkovom tuneli pod hradom zistená prasklina v ostení (obmurovke) tunelovej rúry. Následne bol z bezpečnostných dôvodov tunel uzavretý a električkové linky 1, 5 a 9 boli dočasne presmerované na náhradné trasy.[4]

19. marca 2012 bolo výrazne reorganizované linkové vedenie električiek, počet liniek sa znížil zo 14 na 8. Zároveň došlo k zhusteniu intervalov na nových linkách. Cieľom zmien bolo zvýšenie prehľadnosti a pravidelnosti, zníženie čakacej doby, lepšia obsluha centra mesta a zvýšenie prepravnej kapacity v pracovných dňoch.[5]

2013 – Súčasnosť: Budovanie električky do PetržalkyUpraviť

 
Električka Tatra T3 s 1435 milimetrovými podvozkami zapožičaných z Košíc po absolvovaní skúšky normálneho rozchodu električkovej trate do Petržalky

LinkyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam električkových liniek v Bratislave
Linka Trasa
1
Hlavná Stanica – Obchodná – Nám. SNP – Nám. Ľ. Štúra - Štúrova - Nám. SNP - Obchodná - Hlavná Stanica
3
Rača, Komisárky – ŽST Vinohrady – Račianske mýto – Americké nám. – Štúrova – Starý most – Petržalka, Jungmannova
4
Zlaté piesky / ŽST Nové Mesto – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – Kamenné nám. – Nám. Ľ. Štúra - Most SNP - Riviéra - Kútiky - Dúbravka, Pri kríži
7
ŽST Nové Mesto - Trnavské mýto - Vazovova - ŽST Vinohrady/Rača, Komisárky
9
Ružinov, Astronomická – Trnavské mýto – Blumentál - Obchodná - Tunel - Riviéra - Karlova Ves, Kútiky

Stav k 26.10.2020.

Vozňový parkUpraviť

Vozňový park tvoria výlučne električky českej, resp. československej výroby od zaniknutého výrobcu ČKD a spoločnosti Škoda Transportation. Staršie vozňe sú postupne modernizované.

Obrázok Typ Roky výroby Počet vozidiel     Poznámka
Tatra T3CS 1975 1     Vozeň do premávky nezasahuje
  Tatra T3M 1975 – 1982
(modernizácie elektrovýzbroje v rokoch 1984 a 1992)
4    
  Tatra T3G 1989
(modernizácie elektrovýzbroje v rokoch 1993 – 1997)
12    
Tatra T3S 1975
(modernizácie v rokoch 1998 – 1999)
2    
  Tatra T3AS 1975
(modernizácia v rokoch 2000 – 2001)
1     V súprave s T3Mod
Tatra T3Mod 1975
(modernizácia v roku 2001)
1     V súprave s T3AS
  Tatra T3P 1975 – 1987
(modernizácie v rokoch 2002 – 2013)
22    
Tatra K2G 1983
(modernizácia v rokoch 1998 – 2005)
1    
  Tatra K2S 1971 – 2009
(modernizácie v rokoch 1998 – 2009)
35    
  Tatra T6A5 1991 – 1997 58    
  Škoda 30 T 2014 – 2015 30    
  Škoda 29 T 2015 – 2016 30    

K 22. decembru 2016 eviduje Dopravný podnik Bratislava 211 vozidiel, z toho v bežnej premávke s cestujúcimi 197 (93,4 %). Priemerný vek vozidiel v bežnej premávke s cestujúcimi je 19,2 rokov, podiel nízkopodlažných vozidiel je 30,5 % (60 vozidiel).[18]

Mestský náterUpraviť

Už od roku 1935 sa začal na električky aplikovať červeno-béžový náter. Prvý pokus o mestský náter pochádza z roku 1997. Vtedy bolo dodaných 10 električiek typu T6A5 v modro-červeno-strieborno-bielom nátere. Od roku 2006 tvorí unifikovaný mestský náter celočervená skriňa vozidla s nálepkami Bratislava – Little Big City. Od dodávky nových nízkopodlažných električiek je na typoch Škoda 30 T a Škoda 29 T aplikovaný inovovaný, bordovo-čierny mestský náter. Zaujímavosťou je, že ešte v roku 2015 sa na električky, ktoré už boli vybavené celočerveným náterom aplikuje pôvodný, červeno-béžový alebo modro-červeno-strieborno-biely náter. V meste sú dlhé roky rozšírené celovozidlové reklamy.

Rozvoj a modernizácieUpraviť

V rokoch 2013 – 2015 prebehla 1. etapa výstavby električkovej rýchlodráhy do Petržalky cez Starý most. Prerobil sa Starý most, zrekonštruovala Štúrova ulica a vybudovala samotná električková trať po Bosákovu ulicu.

Za peniaze aj z eurofondov z Operačného Programu Doprava sa kúpilo 30 obojsmerných električiek typu Škoda 30 T a 30 jednosmerných električiek typu Škoda 29 T[19]. Týmto podpisom DPB ukončil tri veľké tendre na vozidlá elektrickej trakcie. Okrem električiek DPB kúpil aj trolejbusy.

Modernizačný program vozidiel Tatra K2 bol dokončený a od 1. februára 2010 premávajú po bratislavských koľajniciach len zrekonštruované, resp. nové vozne Tatra K2S a Tatra K2G. Električky Tatra T3 sa stále modernizujú a to hlavne v súvislosti so spustením električkovej rýchlodráhy do Petržalky.

Dúbravsko-karloveská radiálaUpraviť

V roku 2019 začala rekonštrukcia Dúbravsko-karloveskej radiály, ktorá bola rozdelená na 4 etapy. Prvé dve - od Molecovej (po novom Riviéra) po obratisko Karlova Ves (po novom Kútiky) a od obratiska po zastávku Damborského (po novom Záluhy) - sa realizovali v roku 2019. Počas prác bola vylúčená električková doprava z celej Karlovej Vsi a Dúbravky, obsluhu zabezpečoval náhradný autobus X5. Zrekonštruovaný bol koľajový zvršok aj spodok, koľajnice, všetky zastávky, elektrické vedenia, podchody, prechody pre chodcov, verejné osvetlenie, priľahlé cestné komunikácie a väčšina trate bola zazelenaná. Zastávky Segnerova a Jurigovo námestie boli zlúčené do jednej Stavbu sprevádzali viaceré problémy, kvôli ktorým sa ani v prvej ani druhej etape nepodaril dodržať sľubovaný termín odovzdania. Prevádzka po obratisko Kútiky bola namiesto 27. septembra spustená až 19. decembra, no stále neboli dokončené niektoré práce, ktoré pokračovali až do roku 2020. Spustenie druhej etapy sa plánovalo na 22. december 2019, no kvôli blokáde prístupu k meniarni Krčace majiteľmi pozemkov pod ňou nemohla byť prevádzka električiek zahájená, keďže nemalo byť ako napájané elektrické vedenie. Premávka do Dúbravky bola nakoniec spustená až 22. februára 2020, no taktiež len v provizórnom stave - stále nebola dokončená prestupná zastávka Záluhy a niektoré ďalšie úpravy.[20]

Na jar roku 2020 boli spustené aj zostávajúce dve etapy, ktoré sa týkajú modernizácie koľajového triangla pri uzle Chatam Sofer a celého úseku od tunela až po Molecovu. V rámci nej majú byť takisto zrekonštruované všetky zastávky, nadchod na zastávke Botanická záhrada a zastávka Molecova sa má premeniť na integrovaný prestupný terminál. DPB sľubuje, že celá modernizácia bude hotová do konca leta 2020. Prevádzka na tejto trati sa obnovila v oneskorenom termíne - 26.10.2020 linkami 4 (Zlaté Piesky - Dúbravka, Pri kríži) a 9 (Ružinov, Astronomická - Karlova Ves, Kútiky). Taktiež boli zrušené výlukové linky X5 a X33 a obnovená prevádzka linky 33.

Račianska radiálaUpraviť

15. júna 2020 sa spustila rekonštrukcia úseku medzi zastávkami Cintorín Rača a Záhumenice, Drevona na Račianskej radiále, ktorý bol v natoľko zlom stave, že hrozilo zastavenie premávky do Rače. Dátum dokončenia DPB nešpecifikoval, najneskorší možný termín je však 30.november 2020. [21]

Testované električkyUpraviť

VozovneUpraviť

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. d3k0. Zastavenie električkovej dopravy na Hlavnú stanicu od 2.11.2011 [online]. Bratislava : mhd.sk, občianske združenie, 2011-10-26, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
  2. TKÁČIKOVÁ, Lucia. Náhradu za električky má zaplatiť súkromník [online]. Bratislava : Petit Press, a. s., 2011-12-29, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
  3. FREŠO, Pavol. Nosný systém MHD v Bratislave, prevádzkový úsek Janíkov dvor – Šafárikovo nám., 1. časť Bosákova ul. – Šafárikovo námestie. Oznámenie o začatí spoločného stavebného konania – verejnou vyhláškou. [online]. Bratislava : Úrad Bratislavského samosprávneho kraja, 2012-01-31, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
  4. mhd. Presmerovanie liniek 1 5 a 9 z dôvodu uzavretia tunela pod hradom (od 2.2.2012) [online]. Bratislava : mhd.sk, občianske združenie, 2012-02-02, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
  5. d3k0. Nové trasy električiek (od 19.3.2012) [online]. Bratislava : mhd.sk, občianske združenie, 2012-03-13, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
  6. Mesto podpísalo zmluvu na rekonštrukciu Starého mosta [online]. 2013-10-22. Dostupné online.
  7. am.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html
  8. http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13962/Dopravny-podnik-predstavil-prvu-nizkopodlaznu-elektricku.html
  9. Nová električka Škoda 29T už v Bratislave [online]. 2015-02-17. Dostupné online.
  10. http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14420/Obojsmerna-elektricka-Skoda-30T-zacne-jazdit-s-cestujucimi-od-ZAJTRA-25-4-2015.html
  11. http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prva-nova-obojsmerna-elektricka-zacne-jazdit-uz-v-sobotu/
  12. http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prva-jednosmerna-elektricka-vyraza-do-ulic/
  13. http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14428/Do-premavky-sa-zaradi-aj-nova-jednosmerna-elektricka-Skoda-29T.html
  14. https://imhd.sk/ba/doc/sk/15088/Bratislava-ma-po-vyse-stvrtstoroci-novu-elektrickovu-trat
  15. https://imhd.sk/ba/doc/sk/15233/Po-55-rokoch-presla-Petrzalkou-prva-elektricka
  16. https://imhd.sk/ba/doc/sk/15241/Do-Bratislavy-sa-na-chvilu-vratila-elektricka-s-rozchodom-kolies-1435-mm
  17. https://imhd.sk/ba/doc/sk/15523/Obnovenie-premavky-elektriciek-cez-Safarikovo-nam-od-15-6-2016
  18. http://imhd.zoznam.sk/ba/vozidla/evidencny-stav.html
  19. http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13345/Aj-pri-nakupe-novych-elektriciek-sa-uplatni-opcia.html?
  20. IMHD.SK. Modernizácia Karlovesko-dúbravskej radiály [online]. imhd.sk Bratislava, [cit. 2020-06-21]. Dostupné online.
  21. Yes In My Bratislava | Rekonštrukcia električkovej trate v Rači sa začne na budúci týždeň [online]. www.yimba.sk, [cit. 2020-06-21]. Dostupné online.
  22. d3k0. Nová električka bude jazdiť s cestujúcimi zdarma od 1. júna [online]. Bratislava : mhd.sk, občianske združenie, 2012-06-06, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť