Elektrický oblúk je elektrický výboj, ktorý nastáva vtedy, keď medzi dvoma elektródami s vysokým rozdielom potenciálov pretečie elektrický prúd cez normálne nevodivé plynné prostredie, napríklad cez vzduch alebo vákuum.

Elektrický oblúk pri napätí 3000 V

Vzniká pri vypínaní elektrického zariadenia medzi kontaktmi. Je to vodivá dráha vytvorená rozžeravenými časticami látky, z ktorej sú vytvorené kontakty a z materiálu prostredia v ktorom oblúk horí. Pre vodivú dráhu elektrického oblúka neplatí Ohmov zákon. Elektrický oblúk spôsobuje opaľovanie kontaktov, ktoré skracuje životnosť kontaktov a deformuje ich povrch, zvyšuje stykový odpor a teplotu styku. Oteplenie kontaktov závisí od materiálu kontaktov, technológie ich výroby, doby trvania elektrického oblúka, spôsobu zhášania oblúka. Elektrický oblúk sa ľahšie zháša v striedavom obvode ako v jednosmernom (striedavý prúd – sínusový priebeh – prechod prúdu cez nulu pri ktorom oblúk zanikne).

Spôsoby zhášania elektrického oblúka:

  • Masívnou konštrukciou kontaktov – hlavne v jednosmerných obvodoch
  • Úpravou kontaktov
  • Prerušením oblúka vo viacerých miestach
  • Rýchlym oddialením kontaktov
  • Vyfúknutie oblúka magnetickým poľom
  • Vyfúknutie stlačeným vzduchom
  • Zhášacím médiom – olej, plyn (SF6), piesok (poistky)

Elektromagnetické žiarenie elektrického oblúka pri zváraní[1]

upraviť

Najbežnejšie sa s elektrickým oblúkom stretávame pri oblúkovom zváraní.

Referencie

upraviť

Iné projekty

upraviť