Elektrolýza
Elektrolýza je fyzikálno-chemický rozkladný dej, spôsobený prechodom elektrického prúdu cez roztok, pri ktorom dochádza k redoxným chemickým reakciám na elektródach. Elektrolýza predstavuje premenu práce elektrického prúdu na prácu chemickej reakcie.[1]
Z kvalitatívneho hľadiska dochádza v priebehu elektrolýzy k premene chemických látok (k redoxným reakciám), kvantitatívne hľadisko elektrolýzy študoval Michael Faraday a sú opísané Faradayovými zákonmi elektrolýzy.[1]
Časticové vysvetlenie
upraviťElektricky vodivý roztok (vodič druhej triedy) obsahuje zmes kladných a záporných iónov, ktoré vznikajú elektrolytickou disociáciou. Prechodom elektrického prúdu dochádza k pohybu kladných iónov (katiónov) k zápornej elektróde (katóde) a záporných iónov (aniónov) ku kladnej elektróde (anóde). Na elektródach takýmto spôsobom môže prebiehať redoxná chemická reakcia – medzi iónmi a elektródou, medzi iónmi samotnými alebo iónmi a roztokom (vďaka vyššej koncentrácii iónov pri elektródach).
Katóda (vodič prvej triedy) privádza do roztoku elektrolytu (vodič druhej triedy) prúd vo forme elektrónov. V roztoku elektrolytu je náboj prenášaný iónmi a z anódy sú odvádzané znova elektróny. Na rozh, aní vodičov prvej a druhej triedy musí teda dochádzať k redoxným reakciám, čiže k elektrolýze.[2]
Príklady elektrolýzy
upraviťElektrolýza kuchynskej soli
upraviťElektrolytom môže byť napríklad vodný roztok chloridu sodného NaCl (kuchynská soľ), ktorý je disociovaný na kladné ióny sodíka Na+ a záporné ióny chlóru Cl−. Elektródy môžu byť napríklad uhlíkové. Elektrické napätie medzi elektródami usmerní pohyb Na+ k zápornej elektróde, od ktorej ión Na+ prijme elektrón a zmení sa na elektricky neutrálnu časticu – atóm sodíka Na. Záporné ióny Cl− sú priťahované ku kladnej elektróde, ktorá prijíma elektrón, a po dva atómy sa zlučujú do elektricky neutrálnej molekuly chlóru Cl2. Na zápornej elektróde sa teda z roztoku vylučuje pevný sodík (reaguje s vodou), pri kladnej elektróde uniká plynný chlór. V elektrolyte sa zmenšuje počet iónov, koncentrácia roztoku sa znižuje, kvapalina sa stáva menej vodivou.
Elektrolýza vody
upraviťPri elektrolýze vody sa ako elektrolyt používa roztok kyseliny sírovej H2SO4 vo vode a elektródy z platiny, ktorá s kyselinou sírovou nereaguje. Disociáciou molekuly kyseliny sírovej v roztoku vznikajú kladné ióny vodíka H+ a záporné ióny SO42−. Katióny vodíka sa pohybujú k zápornej elektróde, od ktorej prijímajú elektrón a zlučujú sa do molekúl vodíka H2. Anióny SO42− sa pohybujú ku kladnej elektróde, ktorej odovzdávajú svoje prebytočné elektróny a elektricky neutrálna molekula SO4 okamžite reaguje s vodou – vzniká nová molekula H2SO4. Pri tejto reakcii sa uvoľňujú molekuly kyslíka O2. Pri zápornej elektróde sa teda vylučuje z roztoku vodík, pri kladnej elektróde sa vylučuje kyslík. Pritom v elektrolyte zostáva rovnaký počet molekúl kyseliny sírovej H2SO4, zatiaľ čo sa znižuje počet molekúl vody H2O, koncentrácia roztoku sa zvyšuje.
Galvanické pokovovanie
upraviťPríkladom galvanického pokovovania je pomedenie. Elektrolytom pri galvanickom pomedení môže byť roztok síranu meďnatého (CuSO4) vo vode, kladná elektróda musí byť z medi, zápornú elektródu tvorí pokovovaný predmet. CuSO4 sa vo vode disociuje na katióny medi Cu2+ a anióny SO42−. Ióny Cu2+ sú priťahované k zápornej elektróde, na ktorej postupne vytvárajú medený povlak. Ióny SO42− sú priťahované ku kladnej medenej elektróde, z ktorej vytrhávajú katióny medi Cu2+. Koncentrácia roztoku zostáva rovnaká, medená elektróda sa časom rozpustí.
Využitie elektrolýzy
upraviť- Oddeľovanie častíc rôznych chemických látok (elektrolýza vody)
- Elektrometalurgia – výroba čistých kovov (hliník)
- Elektronické čistenie kovov – rafinácia (meď, zinok, nikel)
- Galvanické pokovovanie (chrómovanie, niklovanie, pozlacovanie) – pokrývanie predmetov vrstvou kovu
- Galvanoplastika – kovové odliatky predmetov, napríklad na výrobu odlievacích foriem
- Galvanické leptanie – kovová elektróda sa v niektorých miestach pokryje elektricky nevodivou vrstvou, nepokrytá časť sa prechodom prúdu elektrolyticky vyleptá
- Polarografia – určovanie chemického zloženia látky pomocou zmien elektrického prúdu prechádzajúceho roztokom skúmanej látky
- Akumulátory – nabíjanie chemického zdroja elektrického napätia prechodom elektrického prúdu (nabíjateľné batérie)
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrolýza
Referencie
upraviť- ↑ a b KRÄTSMÁR ŠMOGROVIČ; BLAHOVÁ, Mária; ŠVAJLENOVÁ, Oľga. Všeobecná a anorganická chémia. 2. vyd. Martin : Osveta, 2007. ISBN 978-80-8063-245-8.
- ↑ VACÍK, Jiří. Obecná chemie. 2. vyd. Praha : Přírodovědecká fakulta Univerzity Karovy, 2017. ISBN 978-80-7444-050-2.