Emil Matejiček

Dr.h.c., Prof. MUDr. Emil Matejiček, DrSc. (* 5. január 1920, Púchov – † 30. marec 2013, Košice) bol slovenský chirurg.

Emil Matejiček
slovenský chirurg
Emil Matejiček
Narodenie5. január 1920
Púchov, Slovensko
Úmrtie30. marec 2013 (93 rokov)
Košice, Slovensko

Život a kariéraUpraviť

Po absolvovaní základnej školy navštevoval Reálne gymnázium v Trenčíne. Medicínu študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v  Bratislave a Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po jej skončení a promócii v roku 1946 začal pracovať na chirurgickom oddelení Štátnej nemocnice v Košiciach ako sekundárny lekár.

Po otvorení lekárskej fakulty v Košiciach a zriadení chirurgickej kliniky na čele s prednostom prof. Kňazovickým sa stal odborným asistentom. Zapojil sa do vedecko-výskumnej činnosti kliniky, významnou mierou sa zaslúžil o založenie oddelenia experimentálnej chirurgie a rozvinul experimentálnu činnosť na chirurgickej klinike v Košiciach zameranú na problémy kardiovaskulárnej chirurgie a transplantácie. Jeho práca v oblasti transplantácie orgánov a revaskularizácie srdcového svalu (myokardu) bola v tom čase priekopnícka. Po obhajobe experimentálnej dizertačnej práce o revaskularizácii myokardu na pôde ČSAV v Prahe v roku 1960 ako prvý lekár na Slovensku dosiahol titul doktor vied. V roku 1956 sa stal docentom v odbore chirurgia a roku 1963 bol menovaný za profesora chirurgie.

V roku 1967 pri príležitosti 400. výročia narodenia Jana Jessenia vytvoril tradíciu „Dies Jessenii“ v Košiciach s celoštátnou a medzinárodnou účasťou. Od roku 1960 pôsobil ako krajský odborník pre chirurgiu. V rokoch 1960 – 1961 bol prodekanom LF UPJŠ a v rokoch 1964 – 1969 zastával funkciu rektora UPJŠ a podieľal sa na jej personálnom aj materiálnom rozvoji, najmä čo sa týka priestorov pre výučbu, ale aj ubytovania študentov.

V rokoch 1972 – 1986 bol ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky. Mal zásluhy na budovaní a skvalitňovaní nemocničnej, ambulantnej a kúpeľnej starostlivosti v jednotlivých regiónoch Slovenska. V pozícii ministra zdravotníctva sa zaslúžil o pokračovanie a dokončenie výstavby Fakultnej nemocnice s poliklinikou a budovy Lekárskej fakulty UPJŠ na Triede SNP 1 v Košiciach.

Funkciu prednostu chirurgickej kliniky zastával mimo uvoľnenia na výkon verejnej funkcie nepretržite od roku 1965 do 1990, keď odišiel do dôchodku. Vychoval 9 kandidátov vied, 3 doktorov vied, 7 docentov a 4 profesorov. Aktívne sa pričinil o vytvorenie neurochirurgickej kliniky, kliniky úrazovej chirurgie a kliniky plastickej chirurgie a zriadenie transplantačného centra.

V roku 1988 uskutočnil prvú transplantáciu obličiek v Košiciach.

OceneniaUpraviť

Jeho vedecká a odborná činnosť bola ocenená mnohými vyznamenaniami z univerzít, fakúlt a vedeckých inštitúcií domácich aj zahraničných. Krakovská Jagelovská univerzita mu udelila titul doctor honoris causa. Za dlhoročnú prácu v chirurgických spoločnostiach mu bolo udelené čestné členstvo Československej chirurgickej spoločnosti, Českej lekárskej spoločnosti JEP a bol zvolený za čestného člena viacerých zahraničných chirurgických spoločností. Za rozvoj chirurgie mu bol udelený Pribinov kríž II. triedy.

LiteratúraUpraviť

  • Mydlík, M., Vajó, J.: História Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. 2014
  • Bober, J.: Profesor Emil Matejíček deväťdesiat ročný. časopis Slovenská chirurgia 2010

Externé odkazy a zdrojeUpraviť