Epirský despotát alebo Epirské kniežatstvo (gréc. Δεσποτάτο της Ηπείρου) (1204 – 1337/1359) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše v roku 1204 po štvrtej križiackej výprave.

Približné hranice nástupníckych štátov po dočasnom rozpade Byzantskej ríše v roku 1204:
     Epirský despotát

Bol to jeden zo štátov, ktoré sa považovali za legitímnych nástupcov Byzantskej ríše. Despotát sa nachádzal v dnešnom severozápadnom Grécku (Epirus). Označenie despotát je nepresné, pretože prví vládcovia neboli nositeľmi byzantského titulu despota.

Prvým vládcom bol Michael I. Komnenos Dukas, ktorý vládol v rokoch 1204 – 1215. Bol bratrancom byzantských cisárov Izáka II. Angela a Alexia III. Angela a pred pádom Konštantinopolu bol guvernérom themy v Milase. Jeho nástupcom sa stal Theodoros Komnenos Dukas (1215 – 1230) a neskôr Michaelov nemanželský syn Michael II. Komnenos Dukas (1215 – 1230).

Dobytie Solúnskeho kráľovstva upraviť

Roku 1224 dobyl Solúnske kráľovstvo (a vládca prijal titul caesar do roku 1242). Roku 1337 bol pričlenený k medzitým obnovenej Byzantskej ríši.

Vládcovia Epirského despotátu upraviť

Dukovci upraviť

Orsiniovci upraviť

Nemanjićovci upraviť

Zdroje upraviť