Epsilon Eridani
Epsilon Eridani alebo Ran[1] (ε Eri/ε Eridani) je hviezda hlavnej postupnosti, spektrálneho typu K2 v súhvezdí Eridanus. Je to tretia najbližšia hviezda mimo slnečnej sústavy viditeľná bez ďalekohľadu a druhá najbližšia hviezda, pri ktorej je známa prítomnosť exoplanét.
Epsilon Eridani | |
Pozorovacie dáta Epocha 2000.0 | |
---|---|
Spektrálny typ | hlavná postupnosť |
Rektascenzia | 03h 32m 55,8s |
Deklinácia | -09° 27′ 29,7″ |
Vzdialenosť | 10,67 ly (3,3 pc) |
Zdanlivá magnitúda (V) | 3,73 |
Fyzikálna charakteristika | |
Hmotnosť | (0,85 M☉) |
Polomer | (0,84 R☉) |
Farba (B-V) | 0,88 |
Farba (V-I) | 0,59 |
Absolútna magnitúda (V) | 6,192 |
Svietivosť (V) | L☉ |
Povrchová teplota | 5 100 K |
Vek | 5 × 108 rokov |
Rotačná perióda | 11,1 dní |
Sústava | |
Planéty a malé telesá | b, c |
Súradnice: 03h 32m 56s; -09° 27′ 30″
V rámci projektu Ozma bola po dobu 160 hodín odpočúvaná na rádiových vlnách dvanásťmetrovým rádioteleskopom na Green Banku, ale v rádiovom zázname nebol zachytený žiadny signál, ktorý by sa dal označiť za umelý.
Opis
upraviťHmotnosť hviezdy je 85 % hmotnosti Slnka, jej priemer je 84 % priemeru Slnka a svietivosť 34 % svietivosti Slnka.[2]
Spektrum je extrémne premenlivé s mnohými emisnými čiarami. Má veľmi silné magnetické pole a rotuje v perióde 11 dní.
Dôvodom uvedených skutočností je fakt, že hviezda je veľmi mladá, asi pol miliardy rokov. To je dôvod, prečo je nepravdepodobné, že na jej planétach existuje inteligentný život. Omnoho lepším kandidátom je Tau Ceti, ktorá však, podobne ako Epsilon Eridani, má nedostatok železa.
Najbližším hviezdnym susedom Epsilon Eridani je Luyten 726-8 (UV Ceti a BL Ceti), vzdialený 5,22 ly (1,60 pc).
Planéty Epsilon Eridani
upraviť- Epsilon Eridani b je joviálna planéta Jupiterovho typu obiehajúca v priemernej vzdialenosti 3,4 AU od hviezdy.[2]
- Epsilon Eridani c je neistá planéta hviezdy Epsilon Eridani.
Pozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2018, roč. 52, čís. 2, s. 87. Dostupné online [cit. 2018-05-15]. ISSN 0023-5202.
- ↑ a b http://stars.astro.illinois.edu/sow/epseri.html