Erazmus Rotterdamský

Erazmus Rotterdamský (* 27. október 1467, Rotterdam, Holandsko – † 12. júl 1536, Bazilej, Švajčiarsko), nazývaný aj Erasmus Rotterdamský, po latinsky zvaný Desiderius, vlastným menom Gerrit Gerritszoon alebo Gerhard Gerhards, bol holandský mysliteľ, rímskokatolícky kňaz, teológ, filozof a filológ predstaviteľ zaalpskej renesancie a humanizmu.

Erazmus Rotterdamský
holandský mysliteľ
holandský mysliteľ
Narodenie27. október 1467 [Pozn. 1]
Rotterdam, Holandsko
Úmrtie12. jún 1536 (68 rokov)
Bazilej, Švajčiarsko
Odkazy
Projekt
Gutenberg
Erazmus Rotterdamský
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Erazmus Rotterdamský

Životopis

upraviť

Holandský filozof Erazmus sa narodil roku 1467 zrejme v Rotterdame (novšie výskumy však ukazujú, že sa mohol narodiť aj v Goude) ako Geert Geertsen. Omylom sa domnieval, že meno Gerrit pochádza zo slova „túžiť“, preto si zvolil latinizované meno Desiderius. Patril medzi najvýznamnejších a najvplyvnejších predstaviteľov európskeho humanizmu, je považovaný za predchodcu reformácie, hoci sám sa staval veľmi kriticky k jej prejavom (opustil napríklad kvôli reforme bazilejskej univerzity svoj milovaný Bazilej). V náboženských sporoch prvej polovici 16. storočia bol prívržencom náboženskej tolerancie.

Najprv bol augustiniánskym mníchom, od roku 1492 po svojom kňazskom vysvätení pôsobil v službách biskupa v Cambrai. V rokoch 14951499 študoval v Paríži, ako kňaz precestoval celú Európu a stal sa slávnym učencom. Medzi rokmi 1506 a 1509 žil v Taliansku a medzitým pobudol v Nizozemsku a Anglicku. V rokoch 15141521 žil v Bazileji, odkiaľ vycestovával, aby dal u svojho priateľa Johanna Frobena tlačiť svoje knihy. Od roku 1524 znova býval v Bazileji, avšak po získaní mesta na stranu reformácie Ulricha Zwingliho odišiel na protest do Freiburgu. Je pochovaný v bazilejskej katedrále.

Prvým vážnejším Erazmovým dielom je Enchiridion militis christiani (Príručka kresťanského vojaka), 1503. V tejto krátkej práci sa snažil Erazmus vytvoriť pohľad na normálny kresťanský život, ktorý neskôr do konca svojho života dotváral. Za hlavné zlo doby považoval formalizmus, rešpekt k tradíciám bez ohľadu na skutočné Kristovo učenie. Ponúkal liek: každý sa má pýtať v každom okamihu, čo je zásadné a čo je dôležité bez strachu.

Svojím najznámejším spisom, satirou Chvála bláznovstva (Encomium moriae, 1509), sa s výsmechom aj vážnosťou venoval hlboko zakoreneným omylom doby a farbisto ich zobrazoval.

Roku 1516 vydal Výchovu kresťanského kniežaťa (Institutio principis christiani), ktorého vydanie inšpiroval pravdepodobne jeho tretí a posledný pobyt v Anglicku v tom roku. Knihu venoval ako radu mladému kráľovi Karolovi V. Všeobecné princípy cti a úprimnosti aplikoval Erazmus na konkrétne úlohy kniežaťa, ktorého zobrazil ako služobníka svojho ľudu. Dielo býva porovnávané s Macchiavelliho Vladárom (1537) ako najvýznamnejší spis o vláde 16. storočia.

Erazmus ako textový kritik a vydavateľ stál na začiatku modernej filológie. Ustanovil okrem iného aj v súčasnosti používanú (aj keď nesprávnu) takzvanú „humanistickú“ výslovnosť klasickej gréčtiny. Roku 1516 vydal kritické vydanie gréckeho textu Nového zákona s vlastným latinským prekladom a poznámkami. Túto knihu venoval pápežovi Levovi X. a na vydanie textu použil obnovené rukopisy. V druhom vydaní zaviedol pre pomenovanie Nového zákona v latinskom jazyku namiesto termínu instrumentum dnes bežné testamentum.

Erazmov kritický text použili napríklad na anglický preklad prekladatelia kráľa Jakuba I. (King James Bible), z prvých českých prekladov ho použil Václav Beneš Optát. Erazmov text bol neskôr označovaný ako textus receptus. Okrem prvého vydania má Erazmus zásluhy aj na ďalších vydaniach (1522, 1527 a 1535).

Erazmove reformačné aktivity neboli vítané ani na katolíckej, ani na reformačnej strane. Posledné roky života mu sťažovali spory s ľuďmi, ktorí mu boli dovtedy sympatickí. Medzi týmito spormi je významný predovšetkým jeden s Ulrichom von Hutten, výrazným géniom, ktorý sa pridal na Lutherovu stranu. Erazmus Ulricha obviňoval, že prekrútil či nepochopil jeho výroky ohľadom reformácie a opakoval svoju pozíciu nenadržiavať žiadnej zo strán.

Najvýznamnejšou prácou posledných rokov Erazmovho života bol Ecclesiastes (Kazateľ, 1535), v ktorom opisoval kázeň ako najdôležitejšiu úlohu kresťanského kňaza. Krátky traktát z roku 1533 Príprava na smrť poukazuje aj na iné Erazmove dôrazy a tendencie, keď sa snažil vyzdvihnúť dobrý život ako nevyhnutnú podmienku šťastnej smrti.

Krátko pred svojou smrťou napísal knihu De puritate ecclesiae christianae (Čistota kresťanskej cirkvi), v ktorej sa obe znepriatelené strany v reformačných sporoch snažil uzmieriť. V niektorých svojich snahách je považovaný aj za predchodcu osvietenstva.

Poznámky

upraviť
  1. Presný dátum narodenia nie je istý. Podľa Stanfordskej encyklopédie filozofie sa však v súčasnosti väčšina Erazmových životopiscov prikláňa k roku 1467.

Literatúra

upraviť
  • NAGY, Imrich: Erazmus Rotterdamský a jeho svet (Úvahy o dobe, človeku a spoločnosti 16. storočia). Kraków : Spolok Slovákov v Poľsku - Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2012. 179 s. ISBN 978-83-7490-521-3
  • NAGY, Imrich: Erazmov nárek nad rozvratom kresťanskej Európy na prahu novoveku. Banská Bystrica : Belianum, 2019. 168 s. ISBN 978-80-557-1611-4

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť