Johann Ernst Glück
Johann Ernst Glück (lot. Ernsts Gliks, rus. Эрнст Глюк – Ernst Gľuk; * 1651[1] /1652[2]/18. máj 1654,[3] Wettin – † 5. máj 1705, Moskva) bol nemecký luteránsky kňaz a teológ, prekladateľ Biblie do lotyštiny.
| Johann Ernst Glück | |
| kňaz, teológ, prekladateľ Biblie | |
 | |
| Iné mená | Ernst Glükk |
|---|---|
| Štát pôsob. | Livónsko (patrilo Švédsku) |
| Narodenie | 1651 / 1652 / 1653 / 18. máj 1654 Wettin, Nemecko |
| Úmrtie | 5. máj 1705 Moskva, Rusko |
| Národnosť | nemecká |
| Zamestnanie | luteránsky kňaz |
| Známy vďaka | Preklad Biblie do lotyštiny. |
| Alma mater | Wittenberská univerzita Lipská univerzita |
| Príbuzní | Katarína I. (nevlastná dcéra) |
| Odkazy | |
| Commons |  Johann Ernst Glück |
Životopis upraviť
Glück sa narodil do rodiny luteránskeho pastora v Saskom Wettine. Po štúdiu na latinskej škole v Altenburgu študoval viaceré predmety na Wittenberskej a Lipskej univerzite. Tu sa dostal aj do kontaktu s duchovným smerom pietizmu. Veľký vplyv naňho malo aj didaktické učenie Jána Amosa Komenského. Po štúdiách odišiel v roku 1673 do Livónska, kde pod patronátom Švédov začal vzdelávať lotyšských a estónskych roľníkov, popri čom vystriedal viacero úradov. Lotyšsky sa naučil zrejme za pomoci prekladateľa Jānisa Reitersa, neskôr sa naučil aj estónčinu a ruštinu.[2] Tri roky slúžil ako pastor v pevnosti Daugavgrīva blízko Rigy, v rokoch 1683 – 1702 pôsobil ako pastor v meste Alūksne a ako dekan Kokneského dištriktu. V roku 1683 sa podieľal na založení prvej lotyšskej školy pre roľníkov a začal sa venovať prekladaniu z nemčiny do lotyštiny. Ako prvé preložil spevníky a katechizmus, nasledovali preklady Starého a Nového zákona, ktoré publikoval v roku 1689. Šlo o prvý celkový preklad Biblie do lotyštiny, dovtedy boli preložené len niektoré pasáže. Glückova Biblia mala veľký vplyv na vývoj lotyšského literárneho jazyka. Počas Severnej vojny medzi Švédskom a Ruskom boli Glück a jeho rodina ruskou armádou presídlení do Moskvy.[1] V Rusku sa podieľal na westernizácii ruského vzdelávacieho systému a bolo mu zverené vedenie školy gymnaziálneho typu. Venoval sa tiež prekladu náboženskej literatúry do ruštiny. Z cirkevnej slovančiny do ruštiny mal tiež preložiť Bibliu, rukopis sa však nedochoval.[3] Mal tiež vytvoriť jednu z najranejších gramatík ruštiny.[4]
Spolu s Glückom do Ruska šla aj jeho nevlastná pestúnska dcéra Marta Skavronská, ktorá sa stala milenkou a druhou manželkou cára Petra Veľkého. Po Petrovej smrti sa neskôr dokonca stala ruskou cárovnou Katarínou I. Glück v Moskve v roku 1705 zomrel a bol tam aj pochovaný na nemeckom cintoríne.[1] Glückova postava sa neskôr vyskytla vo viacerých lotyšských literárnych dielach.[2]
Referencie upraviť
- ↑ a b c GLÜCK, ERNST (1651–1706). In: PLAKANS, Andrejs. Historical dictionary of Latvia. 2nd Ed. Lanham, Maryland, Toronto, Plymouth, UK : Scarecrow Press, 2008. (Historical Dictionaries of Europe; zv. 60.) ISBN 978-0810855151, 0810855151. S. 108.
- ↑ a b c PAVEL, Štoll. Lotyšská kultura a Jednota bratrská: České kontexty lotyšských kulturních tradic v 17. - 20. století. Praha : Karolinum Press, 2013-03-01. Dostupné online. ISBN 978-80-246-2284-2. S. 64 – 66. (po česky)
- ↑ a b Glück, Ernst In: Deutsche Biographie [online]. [Cit. 2020-04-24]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Glück, Johann Ernst In: Dictionary of Luther and the Lutheran Traditions. Grand Rapids : Baker Academic, 2017-08-22. Dostupné online. ISBN 978-1-4934-1023-1. S. 172, 293. (po anglicky)