Inuiti

súhrnný názov pôvodných obyvateľov arktických oblastí severovýchodnej Sibíri, Aljašky, Kanady a Grónska
(Presmerované z Eskimáci)

Inuiti (iné názvy pozri nižšie) je súhrnný názov pôvodného obyvateľstva arktických oblastí siahajúcich od severovýchodnej Sibíri (Čukotského polostrova), cez Aljašku, arktickú časť Kanady (vrátane polostrova Labrador) až po východné Grónsko.[1]

Inuitská rodina (1928)

NázovUpraviť

Výraz Inuiti (sg. Inuk[2] alebo Inuit,[3] fem. Inuitka) označuje:

  • v užšom význame pôvodné obyvateľstvo severnej Aljašky, arktickej časti Kanady a Grónska, ktoré rozpráva inuitčinou,
  • v širšom význame pôvodné obyvateľstvo severovýchodnej Sibíri, Aljašky, arktickej časti Kanady a Grónska, ktoré rozpráva eskimácko-aleutskými jazykmi.[1]

Pre Inuitov v širšom význame je synonymom výraz Eskimáci[4] (sg. Eskimák, fem. Eskimáčka), resp. podľa pravopisu platného do roku 1940 Eskymáci (sg. Eskymák)[5][6], zastarano Eskimovia[7] (sg. Eskimo[8]) alebo Eskymovia[9] (sg. Eskymo[10]). Od používania tohto výrazu na pomenovanie súčasných etník sa upustilo, pričom s výnimkou Aljašky toto označenie zvykne byť pokladané za pejoratívum. Názov Inuti bol oficiálne prijatý Inuitskou cirkumpolárnou radou založenou v roku 1977.[1] Podľa Brockhausu: „Často používaná alternatíva a údajné sebaoznačovanie ‚Inuiti‘ je problematické, pretože zahŕňa iba časť arktických domorodcov, a to Eskimákov v Kanade a Grónsku. Veľa domorodých skupín na Aljaške sa naproti tomu pomenúvajú ako Eskimáci, hoci Inuiti v Kanade toto pomenovanie odmietajú ako diskriminačné.“[11]

Inuiti je zároveň úradné pomenovanie Eskimákov v Kanade a Grónsku; na Aljaške je úradné pomenovanie Eskimákov Juiti (jednotné číslo Juit[3]).[4]

Inuiti Kanady a severnej Aljašky sa sami nazývajú I(n)nuiti, čo v preklade znamená ľudia. Na Sibíri a južnej Aljaške sa nazývajú Juiti a v Grónsku Kulaiti.[chýba zdroj]

CharakteristikaUpraviť

Predkovia Inuitov pochádzajú zo Sibíri. Presnejšie z Čukotského polostrova. Pred tisícmi rokov prešli cez Aljašku pozdĺž kanadského pobrežia Severného ľadového oceánu do Grónska. Ich jazyk je eskimácko-aleutský. Žijú čiastočne polokočovným spôsobom života, pod stanmi z kože a v obydliach z dreva. Iglu si stavajú keď sú na love a zastihne ich zlé počasie. Na prežitie v arktických podmienkach vynašli kajak, olejovú lampu, iglu, anorak a prak. Ich prirodzeným zdrojom potravy je mäso, väčšinou tulene alebo veľryby, ktoré uviazli v plytčine, soby a pižmone, vtáčie vajcia. Odev si vyrábali z kožušín, nástroje z kostí a kameňa. Charakteristickými znakmi sú čierne rovné vlasy, žltá až svetlohnedá pleť, mongoloidné rysy a malý vzrast. Často obchodovali s fajkami. Okrem iných materiálov ich vyrábali aj z veľrybích kostí. Dnes žijú v sídlach v domoch s elektrinou a ďalšími vymoženosťami. S príchodom novej technickej doby nastala problematická sociálna situácia. Jej dôsledkami je zánik pôvodných tradícií, alkoholizmus, negramotnosť a nezamestnanosť. Až v súčasnosti sa Kanada snaží zvýšiť ich životnú úroveň. Eskimáci uznávajú mnohomužstvo.

ZdrojeUpraviť

  1. a b c Stern, Pamela R. (2013), „Introduction“, Historical dictionary of the Inuit (2. vyd.), Lanham, MD; Boulder, CO; New York, NY; Toronto; Plymouth: Scarecrow Press, Incorporated, str. 1-3, ISBN 978-0-8108-7911-9, https://books.google.sk/books?id=jVsrAQAAQBAJ&pg=PA1, dost. 2022-09-11 
  2. Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „Inuiti“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 978-80-224-1172-1, https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Inuiti&s=exact&c=R35e&cs=&d=sssj, dost. 2022-09-11 
  3. a b Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra, edi. (2006), „Eskimák“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 904, ISBN 80-224-0932-4, https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Eskim%C3%A1k&s=exact&c=2af9&cs=&d=sssj, dost. 2022-09-11 
  4. a b Eskimáci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 162-163.
  5. Bujnák, Pavel, ed. (1932), Slovenský náučný slovník, II. E – M, Bratislava; Praha: Litevna, str. 26-27 
  6. „Eskymák“, Pravidlá slovenského pravopisu : s abecedným pravopisným slovníkom, Martin; Praha: Matica slovenská; Štátne nakladateľstvo, 1931, str. 123 . V Pravidlách slovenského pravopisu (PSP) z roku 1940 a všetkých nasledujúcich PSP je už tvar „Eskimák“.
  7. Emericzy, Géza; Kárpáti, Endre (1878), Návodnia kniha ku vyučovaniu zemepisu v ľudových školách pre učiteľov a čakateľov učiteľstva, Budapešť: Kráľ. Uhors. Država 
  8. Thull, Leopold (1865), Mluvnica jazyka maďarského, V Pešti: Nákladom Adolfa Hartlebena a spoločníkou, str. 15, https://books.google.sk/books?id=um9z1EtWsd4C&pg=PA15, dost. 2022-09-11 
  9. Radlinský, Ondrej (1871), Školník obsahujúci hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodbavníctvo a náuku o právach a povinnostach občanských pre katolícke elementárne školy, Prvý sväzok, Vo Viedni: Tlačou kongregácie Mechitaristov, str. 80 
  10. Ako sankujú sa Eskymáci.“, Včelka : Časopis pre školskú mládež (Turč. Sv. Martin: Tlačou kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku) I (5): 71, 1879, 1879-02-10, http://digitalna.kniznica.info/zoom/84504/view?search=Eskymo&page=7 
  11. Eskimo [online]. München: NE GmbH | Brockhaus, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Inuiti