Eugen Rosenberg

slovenský architekt

Eugen Rosenberg (* 24. február 1907, Topoľčany – † 21. november 1990, Londýn, Spojené kráľovstvo[1]) bol slovenský architekt. Politické udalosti tej doby ho prinútili emigrovať z Česko-Slovenska do Anglicka. Jeho tvorba bola pre rodákov zo Slovenska dlho tabu. O jeho pôsobení medzi medzinárodne uznávanými architektmi sa slovenská verejnosť začala dozvedať až na sklonku jeho života.

Eugen Rosenberg
slovenský architekt
Narodenie24. február 1907
Topoľčany, Slovensko
Úmrtie21. november 1990 (83 rokov)
Londýn, Spojené kráľovstvo
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Eugen Rosenberg

ŠtúdiumUpraviť

Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde bol študentom Josefa Gočára (1929 - 1932). Patril k spolužiakom prof. E. Hrušku. Dlhší čas študoval aj v Paríži, tu bol praktikantom v ateliéri Le Corbusiera. Neskôr sa stal praktikantom aj u Josefa Havlíčka a Karla Honzíka. Na svoju štátnu skúšku predložil návrh Robotníckej fakulty – vrcholovej inštitúcie v sústave ľudovej výchovy v ČSR. Tento projekt bol publikovaný v českom časopise Staviteľ (Praha, roč. XIII., 1932 č. 12) a odmenený I. cenou. Tu preukázal pochopenie zásad funkcionalistickej architektúry, výrazný zmysel pre proporcionalitu, kompozíciu a pochopenie infraštruktúry daného miesta.

TvorbaUpraviť

Od roku 1934 do roku 1938 mal samostatnú architektonickú kanceláriu v Prahe, ale už dva roky predtým patril do Združenia architektov a Asociácie akademických architektov. Podobne ako jeho vzory zo štúdii smeroval svoju tvorbu k emocionálnemu funkcionalizmu – ten popri účelnosti dával do popredia aj krásu komponovania jednoduchých hmôt. Venoval sa hlavne tvorbe obytných nájomných domov. K tejto problematike priniesol nový dispozičný a technický prístup. Architektonické začiatky sa viažu k rodným Topoľčanom – sú tu realizované jeho prvé dve stavby: budova Česko-slovenského Červeného kríža (1933 - 1934) a vila doktora Mokrého (1934). Je tu predpoklad, že v rodnom meste navrhol aj rodičovský dom na Moyzesovej ul. č. 6 a rovnako aj zariadenie zubárskej ordinácie brata Alexa (1929). K najlepším realizáciam tzv. elektrických domov patrí napr. projekt dvojdomu v Prahe - Holešoviciach z rokov 1935 - 1936, dom na Letohradskej 56, U Průhonu 16 atď. Neskoršia tvorba v emigrácii už bola pravdaže spätá s názormi skupiny.

EmigráciaUpraviť

Po nástupe Hitlera k moci bol nútený emigrovať do Anglicka. Na konci vojny – v októbri 1944 – založil spolu s F. R. S. Yorkeom a Cyrilom Mardallom architektonickú kanceláriu, ktorá onedlho patrila k najznámejším tvorivým skupinám; neskôr známa pod názvom YRM (Yorke Rosenberg Mardall). V prvých rokoch sa ateliér venoval realizáciám bytov, zdravotníckych stavieb a základných škôl (Barclay Secondary School v Stevenage, 1950). Neskôr sa rozsah prác rozšíril – stavby administratívne, športové, cirkevné – až ateliér potvrdil medzinárodnú prestíž skupiny (medzinárodná výstava Interbau v Berlíne, 1958). V tom čase už riešili veľkú úlohu – prvú etapu londýnskeho letiska Gatwick.

 
Praha - Holešovice, U Průhonu 16

Diela v Česko-SlovenskuUpraviť

  • 19331934 – budova Česko-slovenského Červeného kríža, Topoľčany
  • 1934Vila doktora Mokrého, Topoľčany [2]
  • 19351937 – nájomný dom J. Hanáka, č. p. 756, Praha 7 - Holešovice, Letohradská 52 [3]
  • 19361937 – nájomný dvojdom bratov Böhmovcov, č. p. 422 a 423, Praha 7 - Holešovice, Antonínská 4-6 [4]
  • 1936 – nájomný dom, č. p. 477, Praha 7 - Holešovice, U průhonu 16 [5]
  • 1936 – nájomný dom, č. p. 450, Praha 7 - Holešovice, Ortenovo náměstí 10 [5]
  • 1937 – nájomný a obchodný dom B. Hanáka, č. p. 387, Praha 7 - Holešovice, Milady Horákové 56 [6]
  • 1937 – nájomný dom, č. p. 1084, Praha 7 - Holešovice, Schnichova 29 [7]
  • 19371938 – nájomný a obchodný dom, č. p. 1920, Praha 1 - Nové Město, Ve Smečkách 27 a dom č. p. 622, Štěpánská 36, ktoré sú spojené pasážou [8]

Najvýznamnejšie diela YRMUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Margolius, Ivan, Prague - a guide to the 20th century architecture, Ellipsis, London 1996, ISBN 1-89985818-0, S.300
  2. Česko-slovenský Červený kríž a vila doktora Mokrého v Topoľčanoch
  3. Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 72.
  4. Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 73.
  5. a b Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 193.
  6. Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 75.
  7. Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 192.
  8. Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 40.

LiteratúraUpraviť

  • Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297
  • Kramáriková, J.: Eugen Rosenberg : Architektova voľba, dizertačná práca, FA STU Bratislava 2006.
  • Russak, C.: The Architecture of Yorke Rosenberg Mardall, 1944/1972. Lund Humphries, London - New York, 1972. ISBN 0844800651.
  • Šlachta, Š. - Vrzgulová, B.: Slovák - spoluautor Gatwicku, ASB 2, 2002, s. 20 – 22.
  • Šlachta, Š.: Neznámi známi, Bratilava: Vydavateľstvo SAS, 2004, s. 147 – 152.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť