Otvoriť hlavné menu

Európsky parlament

jeden z orgánov Európskej únie
Europarl logo.svg
Politické skupiny európskeho parlamentu 2014
European Parliament 2014.svg
Politická skupina Predseda Počet mandátov
EĽS Manfred Weber 215
S&D Gianni Pittella 190
EKR Syed Kamall 74
ALDE Guy Verhofstadt 70
EZĽ-NZĽ Gabriele Zimmer 52
Zelení-ESA Philippe Lamberts 50
ESPD Nigel Farage 46
ENS Marine Le Pen 39
Nezaradení Poslanci bez skupiny 15
Zdroj: Európsky parlament

Európsky parlament je jedným z orgánov Európskej únie (EÚ). Poslanci Parlamentu sú volení priamou voľbou každých päť rokov. Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu boli v júni 1979. Poslanci sú volení systémom pomerného zastúpenia v tajnej voľbe všetkými občanmi EÚ staršími ako 18 rokov. V Belgicku, Luxembursku a Grécku majú občania povinnosť voliť.

Európsky parlament má 750 poslancov plus predseda (spolu 751). Zloženie Európskeho parlamentu (počet poslancov z jednotlivých členských štátov) určuje na základe iniciatívy Európskeho parlamentu a s jeho súhlasom jednomyseľne Európska rada.

Európsky parlament má sídlo v Štrasburgu, kde sa koná 12 mesačných plenárnych zasadnutí, vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v Bruseli. Výbory Európskeho parlamentu zasadajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu sídli v Luxemburgu.

Hoci Európsky parlament nevytvára zákony ako národné parlamenty, zmluvy prijaté od roku 1992 značne rozšírili právomoci EP. Základné právomoci EP sú legislatívna, rozpočtová a kontrolná právomoc. Taktiež politická rola Parlamentu v EÚ postupne rastie.

Obsah

Legislatívna právomocUpraviť

Maastrichtská zmluva umožnila Parlamentu spolurozhodovať s Radou EÚ o návrhoch zákonov. Parlament tak spoločne s Radou prijíma zákony navrhnuté Európskou komisiou. Parlament musí s návrhom zákona súhlasiť, inak takýto návrh nevstúpi do platnosti. Spolurozhodovanie sa vzťahuje, mimo iného, aj na voľný pohyb pracovníkov, ustanovenia vnútorného trhu, výskum a technologický rozvoj, životné prostredie, ochranu zákazníka, vzdelanie, kultúru a zdravie. V ďalších oblastiach parlament len vyjadruje svoj názor (napr. dane).

Rozpočtová právomocUpraviť

Parlament rozhoduje o rozpočte EÚ spoločne s Radou EÚ. Rozpočet nevstúpi do platnosti, pokiaľ ho nepodpíše predseda EP. Parlament má posledné slovo v mnohých rozpočtových položkách, no poľnohospodárske výdavky môže len doplniť; posledné slovo pri tejto položke má Rada EÚ. Parlament môže rozpočet zamietnuť, vtedy sa rokovania o rozpočte začínajú odznova. EP v minulosti rozpočet zamietol dvakrát, ale od roku 1986 túto silnú právomoc nevyužil. Parlament taktiež kontroluje, ako sú rozpočtové výdavky využité.

Kontrolná právomocUpraviť

Parlament dohliada na všetky aktivity Európskej únie. Táto právomoc bola pôvodne vyhradená len pre aktivity Európskej komisie, teraz je ale rozšírená aj o Radu EÚ a orgány zodpovedné za zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Parlament má kľúčovú rolu pri menovaní komisie: ratifikuje prezidenta komisie a vedie rozhovory o každom navrhnutom komisárovi; potom rozhoduje o menovaní Komisie ako celku v hlasovaní o dôvere. EP má taktiež právo vyjadriť komisii nedôveru a tak ju prinútiť k rezignácii. Túto právomoc parlament zatiaľ nikdy nevyužil.

Politická rolaUpraviť

 
Rokovacia miestnosť v budove EP v Bruseli

Politická rola Európskeho parlamentu stále rastie. Rada EÚ konzultuje s parlamentom svoje dôležité zahranično-politické rozhodnutia. Parlament vznáša dotazy na Radu EÚ a môže vydávať odporúčania. Medzinárodné udalosti sú predmetom parlamentných debát, ktoré sú zakončené prijatím rozolúcií požadujúcich určitý zahranično-politický prístup EÚ. Každé prijatie nového člena EÚ a väčšina medzinárodných zmlúv musí byť odsúhlasená Parlamentom. Európsky parlament prisudzuje značnú dôležitosť ochrane ľudských práv. Používa svoju právomoc súhlasu ako jeden z prostriedkov podpory vážnosti základných ľudských práv. Túto právomoc použil pri zamietnutí niekoľkých finančných protokolov s istými nečlenskými krajinami na základe nedodržiavania ľudských práv, čím tieto krajiny prinútil prepustiť politických väzňov, alebo prijať medzinárodné zásady ochrany ľudských práv. V roku 1988 parlament založil Sacharovu cenu za slobodu myslenia, ktorá sa každoročne udeľuje jednému, viacerým jednotlivcom, alebo skupine, ktorí sa vyznamenali v boji za ľudské práva. V roku 1989 bola táto cena udelená Alexandrovi Dubčekovi.

Každý občan členskej krajiny EÚ je zároveň občanom Európskej únie. Občianstvo EÚ doplňuje, ale nenahrádza, národné občianstvo. Občania EÚ majú právo podávať petície EP, právo predkladať svoje sťažnosti európskemu ombudsmanovi a právo osloviť akúkoľvek inštitúciu, alebo orgán EÚ v jednom z úradných jazykov EÚ (jazyky všetkých členských krajín EÚ) a obdržať odpoveď v rovnakom jazyku.

Politické skupinyUpraviť

Skupiny Európskeho parlamentu po voľbách 22.-25 mája 2014:[1]Upraviť

V Európskom parlamente sa poslanci na rozdiel od iných parlamentov nezoskupujú podľa národnosti, ale podľa politickej príslušnosti. V Európskom parlamente existuje v súčasnosti 7 politických skupín. [1]

  • angl. skratka sl. skratka slovenský názov skupiny
  • EPP EĽS Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov)  
  • SD_SK S&D Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov  
  • ECR EKR Európski konzervatívci a reformisti  
  • ALDE ALDE Aliancia liberálov a demokratov za Európu  
  • GUENGL GUENGL Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Severskej zelenej ľavice  
  • Greens/EFA Zelení-ESA Skupina zelených/Európska slobodná aliancia  
  • EFD ESPD Skupina Európa slobody a priamej demokracie  

Skupiny 2004 - 2009 - 2014Upraviť

Najsilnejším subjektom v EP bolo EPP-ED (teraz EPP), ktorá je súčasne jedinou frakciou s členmi zo všetkých 25 členských krajín. Socialisti (PES) utrpeli síce značné straty v Nemecku a Veľkej Británii, ale túto porážku vyvažuje ich zisk vo Francúzsku a Španielsku. Obe najsilnejšie frakcie si tak v porovnaní s výsledkami eurovolieb v r. 1999 v podstate udržali svoje doterajšie pozície.

Slovenskí europoslanci v politických skupinách EPUpraviť

Volebné obdobie 2004 – 2009Upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam europoslancov SR (2004 – 2009)

Volebné obdobie 2009 – 2014Upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam europoslancov SR (2009 – 2014)

Volebné obdobie 2014 – 2019Upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam europoslancov SR (2014 – 2019)

Posledné Európske voľby sa uskutočnili v dňoch 22. mája25. mája 2014.

Iné projektyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b Politické skupiny | Voľby 2014 | Európsky parlament [online]. Európsky parlament, [cit. 2018-03-14]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť