Exhumácia (hrob)
Exhumácia je úkon, pri ktorom je zosnulá osoba alebo jej telesné ostatky po pochovaní vykopané alebo vyňaté z hrobu.
Dôvody exhumácie
upraviťPríčina exhumácie zosnulej osoby môže byť rôznej povahy. V súčasnosti ide najčastejšie o právny dôvod, akým je vykopanie ostatkov kvôli určeniu príčiny smrti.[1] Ďalšími situáciami je nájdenie ľudských pozostatkov počas stavebných alebo archeologických prác.[1] Na úradnú, súdnu alebo súkromnú žiadosť môžu byť telesné pozostatky prevezené na iné miesto (napríklad pri sťahovaní pozostalých alebo rušení cintorína). Môže ísť tiež o obnovenie pochovávania po uplynutí platnosti koncesie.
Ďalšími dôvodmi, ktoré sú protiprávne'a trestné, môže byť hanobenie mŕtveho[2] či nekrofília. V minulosti sa vyskytli aj ďalšie dôvody, ako v prípade exhumácie pápeža Formosu počas tzv. synody s mŕtvolou.
Exhumácia môže byť aj formálnym aktom v rámci procesu blahorečenia s cieľom overiť neporušiteľnosť tela alebo odobrať časť telesných pozostatkov kvôli relikviám svätých.
Exhumácia je v niektorých krajinách súčasťou kultúrno-náboženských tradícií. Na Madagaskare je exhumácia zakomponovaná do pohrebného obradu, ako je to zvykom počas tzv. famadihana (tzv. obracaním mŕtvych). Vo Vietname ľudia exhumujú mŕtvych v rámci tzv. Bốc mộ.[3][4] Pozostatky sú potom znovu pochované.
Exhumácia v náboženstvách
upraviťJudaizmus prísne zakazuje exhumáciu tela a dochádza k nej len vo veľmi ojedinelých prípadoch.[5]
Exhumácia v obrazoch
upraviť-
Exhumácia svätého Huberta v kostole Saint-Pierre v belgickom Liège kvôli odobratiu relikvií (maľba Rogiera van der Weydena, asi 143).
-
Seržant François Bertrand exhumuje mŕtvolu na cintoríne v Montparnasse v roku 1848/1849, aby praktizoval nekrofíliu (rytina v diele Pierra Zacconeho, 1878).
-
Exhumácia Rossiniho pozostatkov na parížskom cintoríne Père-Lachaise v 1887, aby boli prenesené do baziliky Santa Croce vo Florencii.
-
Kontrolovanie neporušenosti stavu tela sv. Jacinty Martovej počas exhumácie v roku 1935.
-
Exhumácia obetí srebrenického masakru z masového hrobu v roku 1996.
-
Rodina z Madagaskaru nesúca počas famadihana telo jedného zo svojich predkov po jeho exhumácii a výmene rubáša.
Referencie
upraviť- ↑ a b ŠTULLER, F.; NOVOMESKÝ, F.; MACKO, V.. Májová súdnolekárska konferencia: Súdnolekárske aspekty exhumácie [online]. Bratislava: Ústav súdneho lekárstva JLF UK a MFN Martin, 2002-05-30, [cit. 2024-11-14]. S. 5. Dostupné online.
- ↑ KOVÁČ, Peter. Blog N: Trestný zákon a relikvie [online]. Denník N, 2018-09-01, [cit. 2024-11-14]. Dostupné online.
- ↑ WHITTAKER, Andrea M.. Abortion in Asia: Local Dilemmas, Global Politics. [s.l.] : Berghahn Books, 2010. Dostupné online. ISBN 978-1-84545-734-1. (po anglicky)
- ↑ Au Vietnam, "réenterrer" ses morts pour le salut de leur âme [online]. Challenges, 2019-01-31, [cit. 2024-11-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Židovské pohreby [online]. pohrebnictvo.sk, [cit. 2024-11-14]. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Exhumation na francúzskej Wikipédii.