František Xaver Šalda
František Xaver Šalda (* 22. december 1867, Liberec[1] – † 4. apríl 1937, Praha) bol český literárny kritik, novinár a spisovateľ.
| František Xaver Šalda | |
 český literárny kritik, novinár a spisovateľ | |
| Narodenie | 22. december 1867 Liberec, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 4. apríl 1937 (69 rokov) Praha, Česko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  František Xaver Šalda |
Životopis upraviť
Študoval právo, ale štúdium nedokončil. V roku 1906 však obhájil na filozofickej fakulte doktorát z umelecko-historickej problematiky (s prihliadnutím na predtým publikované texty z literárnej a umeleckej kritiky).
Pôsobil od roku 1919 ako profesor románskych literatúr na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.[2]
Niekedy býva považovaný za vodcovskú osobnosť literárnej generácie 90. rokov. Bol spoluautorom Manifestu Českej moderny. V rokoch 1894 – 1908 písal pre redakciu Ottovho slovníka náučného heslá z českej, nemeckej, francúzskej a anglickej literatúry a zo svetového maliarstva.
Písal do mnohých časopisov (Literární rozhledy, Novina, Česká kultura, Kmen[3], Volné směry, Literární listy), kde sa venoval otázkam a problémom výtvarného umenia, literatúry, kultúry i politiky.
Od roku 1925 vydával časopis Tvorba (časopis pre kritiku a umenie; zaujímavosťou je, že na jeseň 1928, teda v čase, keď bola perzekvovaná komunistická tlač, odovzdal časopis Juliusovi Fučíkovi, ktorý ho s prestávkami riadil až do roku 1938). V rokoch 1928 – 1937 vydával Šaldův zápisník, v ktorom uverejňoval predovšetkým svoje umelecké kritiky a eseje, ale aj básne, prózu a politickú publicistiku.
Dielo upraviť
Jeho dielo vyznačuje kritická reakcia na pozitivizmus. K najdôležitejším zdrojom jeho inšpirácie patrilo kresťanstvo, vitalizmus, Nietzscheho filozofia, ďalej literárno teoretické spisy niektorých francúzskych autorov, ktorí z pôvodne pozitivistického východiska naznačovali medze striktne pozitivistického prístupu (Taine, Guyau, Hennequin, Thibaudet).
Najväčší význam majú jeho práce o literatúre, predovšetkým literárna kritika. Je považovaný za zakladateľa českej modernej kritiky[4]. Bol pravdepodobne najvýraznejším, najoriginálnejším a najlepším českým kritikom v medzivojnovom období.
Jeho kritiky viedli k presadeniu mladých umelcov (veľmi rýchlo doviedol rozpoznať talent). Kriticky posudzoval aj nepodarené zbierky básnikov, ktorých iných diel si vážil.
Požadoval, aby umenie vychádzalo zo života, bolo vnútorne pravdivé a neobmedzené žiadnymi ideologickými požiadavkami. Bol predstaviteľom tzv. duchovedného smeru. Vychádzal zo subjektívneho osobného zážitku a zaujatia dielom, súčasne vysvetľoval objektívne záležitosti literárnych javov.
Prekladal tiež z francúzštiny a angličtiny, zredigoval listy Jaroslava Vrchlického a riadil Melantrichovu knižnicu.
- 1921 Strom bolesti – básnická zbierka
- Analyse – poviedka
- 1912 Život ironický a jiné povídky – súbor poviedok
- Dřevoryty staré a nové
- Loutky i dělníci boží – román
Dráma upraviť
Literárna veda (eseje, úvahy) upraviť
- 1905 Boje o zítřek – v tomto diele zhrnul svoje názory na literárnu kritiku. Tá má byť literárnej tvorbe inšpiráciou, preto musí byť založená na pochybnosti a zároveň na hľadaní aj kladných stránok diela.
- Žiadal novú tvarovú reč.
- Kritik musí mať osobný a prežitý pomer k umeniu.
- Musí byť vnímavý, citlivý a senzitívny (prežíva pocity).
- Kritiku považoval za druh umenia.
- Kritik musí byť schopný prebásniť dielo a preniesť ho vo vyšší duchovnejší typ.
- Musí mať nielen súcit, ale aj odvahu a chuť nachádzať pravdu.
- Vědecká kritika – preklad diela Emila Hennequina (francúzsky pozitivista), preklad vydaný v r. 1896
- 1913 Duše a dílo – problematika romantizmu v poézii, hľadá duchovnú podstatu básnikovej tvorby. Ocenil tu Rousseaua, Máchu a Němcovú.
- 1924 Antonín Sova
- 1928 O nejmladší poezii české
- Básnická osobnost Dantova
- Antonín Sova
- Mácha snivec a buřič
- Básnický typ Jiřího Wolkra
- O poetismu
- Dva představitelé poetismu
- Nová proletářská poezie
- 1928 O tzv. nesmrtelnosti díla básnického
- 1928 O nejmladší poezii české
- 1930 Krásná literatura česká v prvém desetiletí republiky
- 1930 Jean Arthur Rimbaud, božský rošťák, obsiahla štúdia
- 1939 Kritické glosy k nové poezii české – posmrtne
- Syntetism v novém umění – prvá kritická stať; literatúra má byť živá, diela majú zachycovať všetko v pohybe
Referencie upraviť
- ↑ Matriční záznam o narození a křtu[nefunkčný odkaz]
- ↑ František Xaver Šalda v datech na fxsalda.ff.cuni.cz
- ↑ Antonín Dolenský: Kulturní adresář ČSR, vyd. Českolipská knih– a kamenotiskárna, Česká Lípa, 1936, str. 529
- ↑ Antonín Dolenský: Kulturní adresář ČSR, vyd. Českolipská knih– a kamenotiskárna, Česká Lípa, 1936, str. 529
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Xaver Šalda na českej Wikipédii.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Xaver Šalda
Pozri aj upraviť
Externé odkazy upraviť
- Kompletné dielo F. X. Šaldy Archivované 2014-08-21 na Wayback Machine
- Spoločnosť F. X. Šaldy
- FX Šalda na webe Bohuslava Chrobáka
- František Xaver Šalda na WorldCat Identities