Falun

	Falun
	mesto
	Pohľad na mesto z budovy švédskeho rádia
	Erb
	Erb
Štát	Švédsko
Provincia	Dalarna
Rieka	Faluån
Súradnice	60°36′S 15°38′V / 60,600°S 15,633°V
Rozloha	27,17 km² (2 717 ha)
Obyvateľstvo	37 291 (2010)
Hustota	1 372,51 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
	Poloha mesta v rámci Švédska
	Wikimedia Commons: Falun
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 60°36′S 15°38′V / 60,600°S 15,633°V

Falun je mesto vo Švédsku, hlavné mesto provincie Dalarna.

Mesto má rozlohu 27,17 km² a 37 291 obyvateľov (2010).

Dejiny

Medená baňa za mestom

Mesto Falun vyrástlo okolo baní na meď. Ťažilo sa tu nepretržite podľa niektorých prameňov už od 8. storočia. V 14. storočí sa tu vytvorilo malé sídlo a v roku 1641 dostal Falun mestské práva. Najväčší rozvoj mesta začal po výstavbe železnice a fabrík. V 20. storočí sa mesto vyvinulo na administratívne a vzdelávacie centrum regiónu Dalarna. V roku 1992 bola zatvorená posledná baňa a ťažobné zariadenia v okolí a robotnícke štvrte sú od roku 2001 na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Turistické lákadlá

Nachádza sa tu športový areál Lugnet, ktorého súčasťou sú dva skokanské mostíky. Konali sa tu Severské majstrovstvá v rokoch 1954, 1974, 1993 a 2015. Konajú sa tu aj súťaže v severskej kombinácii, biatlone, skokoch na lyžiach a lyžovaní. Kandidovali aj na zimné olympijské hry, ale neúspešne.

Ďalším lákadlom sú bane zapísané v UNESCO a neďaleko sa nachádza pôsobisko Carla Larssona - Sundborn.

Zaujímavosti

S mestom Falun sa spájajú ešte dva pojmy - Faluröd a Falukorv. Faluröd je tmavočervená farba, ktorá je známa z typických švédskych domčekov. Táto farba bola používaná na domy od 16. storočia a v 17. storočí sa rozšírila po celom Švédsku. V priebehu 18. storočia sa stala národnou farbou domov a dodnes je obľúbená. Falukorv je typický švédsky "párok". Pochádza z Falunu a vznikol v 16. - 17. storočí, keď bolo v baniach zamestnaných veľa nemeckých baníkov. Práve oni prišli na tento nápad spracovania mäsa. Výrobok dostal názov Falukorv až v roku 1830. Je sa nahrubo nakrájaný na chleba, s cestovinami, k zemiakovej kaši alebo ako "Korv Stroganoff". Má konzistenciu nášho pečeňového syra.