Fedor Fridrich Ruppeldt
Dr. Fedor Fridrich Ruppeldt (* 1. jún 1886, Liptovský Svätý Mikuláš – † 25. august 1979, Žilina) bol publicista, kultúrny historik, prekladateľ, hudobník, politik a evanjelický biskup, ktorý pôsobil v Žiline.
| Fedor Fridrich Ruppeldt | |
 slovenský evanjelický biskup | |
| Narodenie | 1. jún 1886 Liptovský Mikuláš, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 25. august 1979 (93 rokov) Žilina, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Fedor Fridrich Ruppeldt |
Rodina
upraviť- otec: Karol Ruppeldt – učiteľ
- matka: Klementína, rod. Augustíny.
- brat: Miloš Ruppeldt
Študoval v Oberschützene, v Šoprone, vo Viedni a v Lipsku. Najprv pôsobil ako farár v Budapešti. V rokoch 1910 a 1911 strávil dva semestre na teologickej fakulte v Edinburghu vďaka pomoci R. W. Seton-Watsona. Po návrate pôsobil ako kaplán v Budapešti, Liptovskom Sv. Mikuláši, Hybiach, Vrútkach, Turčianskom Sv. Martine. V Sučanoch bol zvolený za farára a potom odišiel do Žiliny.
Aktívne sa staval proti politike Slovenského štátu, najmä voči výlučnému stotožňovaniu slovenského národa s katolíckou vierou, proti vyháňaniu neslovenských národností (Čechov) zo Slovenska, proti vyčleňovaniu národností v evanjelickom zbore a proti schváleniu protižidovských zákonov a deportáciám slovenských židov. Za svoje aktivity bol odsúdený do väzenia v Ilave (1942) z osobnej iniciatívy Vojtecha Tuku a v roku 1944 bol poslaný do koncentračného tábora v Seredi na podnet žilinských členov Hlinkovej gardy.
V roku 1947 sa stal v poradí štvrtým biskupom Západného dištriktu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Bol spoluzakladateľom Svetovej rady cirkví[1], ktorá vznikla 23. septembra 1948 na prvom zhromaždení v Amsterdame. V roku 1952 odstúpil a odišiel do dôchodku. V 50. rokoch bol perzekvovaný a 22. júna 1962 bol odsúdený na 18 mesiacov väzenia za rozvracanie republiky. Okrem iného bol obvinený z kolaborovania s fašistickým režimom Slovenského štátu, k čomu pravdepodobne viedla aj skutočnosť, že bol proti trestu smrti pre Dr. Jozefa Tisa. V procese boli odsúdení aj ďalší duchovní: Vladimír Čobrda, Juraj Struhárik, Darina Bancíková, Ľudevít Vajdička a Otto Vízner.
Uznania
upraviť- V roku 1991 bol in memoriam vyznamenaný Radom T. G. Masaryka I. triedy.[2]
- Na jeho počesť bola v Žiline pomenovaná Ulica Fedora Ruppeldta.
- Pamätná tabuľa na budove ev. fary v Žiline odhalená pri príležitosti 110. výročia narodenia Fedora F. Ruppeldta.
- 11. júna 2006 mu bola odhalená busta na budove Mestského divadla v Žiline.
- V roku 2009 mu bolo udelené Čestné občianstvo mesta Žilina in memoriam.[3]
- Dokumentárny film Hlas nepotlačeného svedomia o živote a diele Fedora F. Ruppeldta (scenár Miloš Kovačka, réžia Fedor Bartko; vyrobila RTVS v roku 2013).
Publikácie
upraviť- Mati moja (1927), zbierka básní
- Koncentračné snahy slovenské do roku 1918. Turčiansky Sv. Martin: Kníhtlačiarenský účastinársky spolok, 1928.
Preklady
upraviťZ angličtiny:
- Mark Twain: Princ a žobrák, 1943.
- Arthur Headlam: Zmierenie, 1937
- John Galsworthy: Kvitnúca púšť
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Odhaľovanie busty Fedora Ruppeldta
Referencie
upraviť- ↑ RUPPELDTOVÁ, Silvia. Fedor Ruppeldt: Vždy proti totalite [online]. Bratislava: Perex, 2016-06-13, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
- ↑ Seznam vyznamenaných [online]. hrad.cz, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Osobnosti mesta Žilina [online]. zilina.sk, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online. Archivované 2021-08-25 z originálu.
Externé odkazy
upraviť- Pamätná tabuľa Fedora F. Ruppeldta v Žiline
- Hrob Fedora F. Ruppeldta v Žiline
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 91 - evanjelická cirkev v Liptovskom Mikuláši; pokrstený ako Fedor Fridrik Ruppeldt
Bibliografia
upraviť- KOŠTIAL, Rudolf: Fedor Ruppeldt. Cirkevné listy, 1979, roč. 92 (103), č. 9, s. 135-136.