Fedor Gál

Doc. Ing. Fedor Gál, DrSc. (* 20. marec 1945, Terezín) je slovenský politik, sociológ, prognostik a podnikateľ židovského pôvodu, žijúci v Česku.

Fedor Gál
politik, sociológ, prognostik a podnikateľ
Fedor Gál
Narodenie20. marec 1945 (75 rokov)
Terezín, Protektorát Čechy a Morava
Alma materChemickotechnologická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Fedor Gál

ŽivotopisUpraviť

V roku 1972 vyštudoval chemickú priemyslovku v Gottwaldove (dnes Zlín) a diaľkovo aj Chemickotechnologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej.[1] V roku 1977 ukončil vedeckú prípravu (získal titul kandidát vied CSc. v súčasnosti doktorandské štúdium PhD.) zo sociológie na Sociologickom ústave SAV, v roku 1992 sa stal doktorom ekonomických vied na VŠE v Prahe.

V období ČSSR pôsobil na Oddelení teórie a prognóz vedy pri Výpočtovom stredisku SAV.[2] Tvoril prognózu vedy na Slovensku (1989)[2], ktorá bola súčasťou Prognózy pre Slovensko do roku 2010 (Prognóza vedy a vedecko-technického rozvoja, ekonomická prognóza, prognóza sociálneho rozvoja[3] a integrujúca pasáž)[4] .

Bol členom redakčného kolektívu Bratislava/nahlas (1987).[2]

V priebehu Nežnej revolúcie bol spoluzakladateľom Verejnosti proti násiliu, viedol Koordinačné centrum VPN, neskôr sa stal predsedom tohto hnutia a poradcom vlády. Pred voľbami do Slovenskej národnej rady v roku 1990 sa na kandidátku VPN dostalo viacero známych osobností, bez ohľadu na ich komunistickú minulosť. Medzi inými tam boli Alexander Dubček, premiér Marián Čalfa, či bývalý predseda SNR Milan Čič. VPN sa umiestnilo so ziskom 29,35 % na prvom mieste a získalo 48 kresiel. Vládu vytvorila koalícia VPN, Kresťanskodemokratické hnutie a Demokratická strana. V role hlavného kandidáta víťaznej VPN na predsedu vlády vystupoval minister vnútra Vladimír Mečiar, ktorý v tejto funkcii pôsobil od 27. júna 1990 do 23. apríla 1991. Mečiar sa začiatkom roku 1991 dostal do otvoreného sporu s vedením VPN a založil platformu „Za demokratické Slovensko“ (VPN-ZDS, potom HZDS), do ktorej prešla značná časť členov VPN. Zvyšok VPN postupne strácal vplyv a väčšina zostávajúcich členov vytvorila Občiansku demokratickú úniu – VPN (ODÚ-VPN), od roku 1992 len ODÚ. Vo voľbách júni 1992 získala táto strana len 4% hlasov a neprekročila požadovanú hranicu 5 % pre vstup do parlamentu. V dôsledku volebného neúspechu bola v novembri 1992 rozpustená, čím VPN prakticky zaniklo.

Po odchode z politiky sa presťahoval do Prahy, kde učil na univerzite a podnikal.[1]

Na Univerzite Komenského pôsobil ako riaditeľ Ústavu pre sociálne analýzy. Neskôr pôsobil aj na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe.

V júni 1992 spolu s Petrom Kršákom[5], Jozefom Alanom, Petrom Hunčíkom a Vlastimilom Venclíkom založil spoločnosť CET 21 (do obchodného registra bola zapísaná 22. júna 1992), ktorá získala 30. januára 1993 licenciu na celoštátne televízne vysielanie. Televízia Nova TV začala vysielať 4. februára 1994 pod vedením generálneho riaditeľa Vladimíra Železného (ďalší spoločník CET 21). Na zabezpečenie financovania uzavrel CET 21 dohodu s mediálnou skupinou Central European Media Enterprises (CME, ktorú riadil Mark Palmer – bývalý americký veľvyslanec v Maďarsku) a Českou sporiteľňou o zriadení prevádzkovej firmy (ČNTS – Česká nezávislá televizní společnost), v ktorej CME vlastnila 66 %, Česká sporiteľňa 22 % a CET 21 12 %. [5] V auguste 1996 CME požičala Železnému 4,7 milióna dolárov, aby získal podiely od ostatných spoločníkov v CET 21 a stal sa väčšinovým vlastníkom licencie, čo sa mu aj podarilo.[6] Gálovi Železný povedal, že žiadne peniaze z televízie neuvidí[5]. (Neskôr postupne aj Železného podiel ovládlo a odkúpilo CME.)

V roku 1995 založil so synom v Prahe knižné vydavateľstvo G plus G. Pôsobil aj v rôznych nadáciách, medzi nimi v Nadácii Milana Šimečku [7]. Je členom Židovskej obce v Děčíne.

Založil viaceré nadácie. Nakrútil niekoľko dokumentárnych filmov a stál pri zrode Vrba – Wetzler Memorialu. Je ženatý, s manželkou Irenou, autorkou kníh pre deti, majú synov Róberta a Branislava, vnučku Sofinku a vnuka Samka.[1] Jeho brat Egon Gál je známy slovenský filozof.

DieloUpraviť

Autorské knihy vydané na Slovensku

  • GÁL Fedor. Svet vedy a poznávania. Bratislava : Smena, 1988. 190 s.
  • GÁL Fedor. Možnosť a skutočnosť. Bratislava : Obzor, 1990. 192 s.
  • GÁL Fedor. Z prvej ruky. Bratislava : Archa, 1991. 208 s.
  • GÁL Fedor. Vízie a ilúzie. Bratislava : Kalligram, 2000. 156 s. ISBN 80-7149-327-9
  • Recenz(i)e – reflex(i)e. Bratislava : Petrus, 2007. 164 s. ISBN 978-80-89233-29-8
  • GÁL Fedor. Fedor Gál a Matej - Cez ploty. Krásno nad Kysucou : Vydavateľstvo Absynt, 2016. 144 s. ISBN 978-80-971823-8-0
  • GÁL Fedor. Cesta do bezdomoví. Vydal Fedor Gál vlastným nákladom, 2019. 80 s. ISBN 8588007277394

Autorské knihy vydané v Česku

Spoluautorské

  • GÁL Fedor; ALAN Josef. Budúcnosť vo svetle prognostiky - alebo čo vieme a čo nevieme o budúcnosti. Bratislava : Smena, 1983. 150 s.
  • GÁL Fedor; ALAN Josef. Spoločnosť vo svetle sociológie. Bratislava : Smena, 1986. 227 s.
  • GÁL Fedor a kolektív. Prognózovanie vývoja vedy : Metodologické prístupy a skúsenosti. Bratislava : Veda - vydavateľstvo SAV. 1990. 136 s.
  • BEDNÁRIK Rastislav; LALUHA Ivan; VALNÁ Silvia; PROCHÁCKA Peter; ČERNÍKOVÁ Vlasta; GÁL Fedor; ILLNER Michal; Model voľného času. Bratislava : Výskumný ústav sociálneho rozvoja a práce. 1990. 71 s.
  • GÁL Fedor; FRIČ Pavol; KELLER Jan. Hodnoty pre budoucnost. Praha > G plus G. 1996. 94 s. ISBN 80-901896-4-4
  • GÁL Fedor; ZAJAC Peter. 1 + 1. Bratislava : Petrus. 2004. 141 s. ISBN 80-88939-83-6
  • GÁL Fedor; AČ Michal. Cesta do Indie. Vydal Fedor Gál vlastným nákladom 200 ks. 2005. 208 s. ISBN 8096818996
  • GÁL Fedor; GINDL Eugen. Two up - 39 mailov o svete, v ktorom žijeme. 2006. 201 s.
  • GÁL Fedor; ŠVOLÍK Miro; ZAJAC Peter. Dvadsaťpäť. Bratislava : Artforum, 2014. 168 s. ISBN 978-80-8150-050-3
  • GÁL Fedor; BÁN Andrej. 5102... Krásno nad Kysucou : Vydavateľstvo Absynt, 2015. 144 s. ISBN 979-80-971823-4-2

Rozhovory s Fedorom Gálom

  • KLUSÁKOVÁ, Jana; GÁL Fedor. Jana Klusáková a Fedor Gál rozmlouvají nadoraz - O Mečiarovi, Kňažkovi, Klausovi, Havlovi...a konci jedné revoluce. Praha : PRIMUS, 1992. 109 s. ISBN 80-85625-01-6
  • SUDOR Karol; GÁL Fedor. Fedor Gál: Ešte raz a naposledy - Koniec príbehu. Bratislava : N Press, 2017. 291 s. ISBN 978-80-972394-1-1

OceneniaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b c Fedor Gál. dennikn.sk (Bratislava: N Press). Dostupné online [cit. 2020-03-25]. ISSN 1339-844X.
  2. a b c SAV, vs. SAV - Bratislava nahlas vtedy a dnes [online]. www.sav.sk, [cit. 2017-12-13]. Dostupné online.
  3. Prognóza sociálneho rozvoja SSR do roku 2010, Ústav filozofie a sociológie (ÚFS) SAV, Bratislava júl 1988
  4. HOROBOVÁ, MIRKA. Fedor Gál: Prognostici neboli žiadni úradníci. www.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-12-13].
  5. a b c SUDOR, Karol. Ako sa Fedor Gál stal milionárom cez televíziu Nova. Denník N. Dostupné online [cit. 2017-12-13].
  6. Drahá televize Nova - Transparency International. Transparency International, 2011-04-23. Dostupné online [cit. 2017-12-13]. (po česky)
  7. Fedor Gál [online]. Bratislava : Vydavateľstvo G plus G, [cit. 2011-03-20]. Dostupné online.
  8. KONÍK, Juraj; REHÁK, Oliver. Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-01-01. Dostupné online [cit. 2018-01-01]. ISSN 1339-844X.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fedor Gál

Externé odkazyUpraviť