Fiškálna politika

Fiškálna politika je verejná finančná politika sledujúca ciele konjunktúrnej politiky. Akýmsi „opakom“ fiškálnej politiky je menová politika.

Fiškálna politika je implementácia názoru, že štát má používať makroekonomickú politiku (úroveň štátnych výdavkov a daní) na stabilizáciu hospodárstva a na udržanie nízkej úrovne nezamestnanosti resp. vôbec na riadenie "pohybov" ekonomiky nahor aj nadol; tento názor sa často zvykne označovať ako keynesovstvo. Jadro fiškálnej politiky tvorí ovplyvňovanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu s cieľom meniť kúpyschopný dopyt (anticyklická hospodárska politika) a tým výšku a zmenu HDP (čiže produkciu a príjmy v ekonomike), ceny a zamestnanosť. Môže mať expanzívny alebo reštriktívny charakter. Expanzívny charakter znamená, že vláda pomocou nástrojov fiškálnej politiky stimuluje ekonomický rast napríklad znižovaním daňových sadzieb alebo podporou programov zamestnanosti a pri reštrikcií naopak ekonomický rast utlmuje.

Formy fiškálnej politikyUpraviť

Fiškálna politika môže nadobúdať v podstate dve formy - vstavané stabilizátory a diskrečnú politiku

  • Zabudované (vstavané) stabilizátory - opatrenia (či skôr pravidlá) fiškálnej politiky, ktoré po zavedení pôsobia v ekonomike automaticky (ktorých cieľom je vyrovnávať cyklické výkyvy) a nevyžadujú ďalšie rozhodnutia štátnych orgánov.
    • progresívna daň z príjmu
    • poistenie v nezamestnanosti
    • subvencie na ceny poľnohospodárskych výrobkov
    • štátny výkup poľnohospodárskych výrobkov
  • Diskrečná politika - zabudované stabilizátory obmedzujú cyklické výkyvy politiky, ale nemusia ich však úplne odstrániť. Preto potom vláda prijíma svoje vlastné opatrenia - čo označujeme ako diskrečná politika.
    • zmena daní (ich výšku, štruktúru) - v recesií zvýšenie, v expanzií zníženie
    • zmena výšky výdajov na verejnú správu
    • zmena investičných výdajov (na stavbu diaľnic, podpory výstavby bývania atď.) - v recesií zvýšenie, v expanzií zníženie
  • Samotná diskrečná politika sa ďalej delí na 2 typy - expanzívna diskrečná politika a reštriktívna diskrečná politika
    • Expanzívna diskrečná politika - jej cieľom je podporenie ekonomiky napr. keď je ekonomika v recesií.
    • Reštriktívna diskrečná politika - jej cieľom je utlmiť ekonomiku napr. keď hrozí prepuknutie inflácie.[1]

Typy fiškálnej politikyUpraviť

Vláda sa snaží používa fiškálnu politiku rôznymi spôsobmi, záleží aká stratégia je potrebná. Tu poznáme 3 typy fiškálnej politiky:

  • Expanzívna fiškálna politika – vláda využíva expanzívnu fiškálnu politiku aby podporila ekonomiku počas kontrakčnej fázy hospodárskeho cyklu (keď má štát väčšie výdaje ako príjmy z daní). Vláda chce znížiť nezamestnanosť, agregátny dopyt a hlavne sa vyhnúť recesií (pokiaľ je už ekonomika v stave recesie, tak sa pokúša recesiu ukončiť a predísť tým depresii). K tomu aby to štát docielil sa napr. znižujú dane, zvyšujú vládne výdavky alebo obidve naraz.
    • Krátkodobý efekt expanzívnej fiškálnej politiky – vláda buď zvýši vládne nákupy, zníži dane čo vedie k poklesu nezamestnanosti, rastu hrubého domáceho produktu
    • Dlhodobý efekt expanzívnej fiškálnej politiky – vedie spravidla k zvýšeniu cenovej hladiny, čiže k zvyšovaniu inflácie.[2]
  • Reštriktívna fiškálna politika – vláda využíva reštriktívnu fiškálnu politiku hlavne počas čias, keď má štát menšie výdaje ako príjmy z daní. Štát chce spomaliť infláciu, stabilizovať ekonomický rast (ideálny ekonomický rast je pomalý a stály), udržať mieru nezamestnanosti na ideálnej hladine (keby miera nezamestnanosti padla pod optimálnu hladinu, firmy by mali problém nájsť zamestnancov - tým trpí ekonomika), zmenšiť vládny dlh. K tomu aby to štát docielil sa napr. zvyšujú dane, znižujú sa vládne výdavky alebo obidve naraz.
    • Krátkodobý efekt reštriktívnej fiškálnej politiky – znižuje sa úroveň cenovej hladiny, pokles hrubého domáceho produktu a rast nezamestnanosti
    • Dlhodobý efekt reštriktívnej fiškálnej politiky – bude klesať len cenová hladina[3]
  • Neutrálna fiškálna politika – Keď sú vládne výdavky rovnaké ako príjmy z daní, čiže štátny rozpočet je vyrovnaný. Tento ideálny stav nastáva v reálnom svete len výnimočne.

Problémy fiškálnej politikyUpraviť

Cieľom fiškálnej politiky je dosiahnuť makroekonomickú stabilitu v podobe stabilnej cenovej hladiny, nízkej miery nezamestnanosti a stabilného tempa rastu produktu. Fiškálna však môže spôsobovať vážne problémy, ktoré môžu skomplikovať dosiahnutie cieľu makroekonomickej stability. Tu máme 2 komplikácie:

  • Vytlačovací efekt – jedná sa o najčastejšie zmieňovanú komplikáciu fiškálnej politiky. Vytlačovací efekt hovorí o tom, že rastúce výdaje verejného sektoru zmenšuje alebo dokonca eliminuje výdaje súkromného sektoru.[4] Môžeme to ukázať na príklade – predstavme si, že vláda vykonáva expanzívnu fiškálnu politiku v podobe zvýšených vládnych výdajov. Vďaka rastu produktu rastie na trhu dopyt po peniazoch. Rastúci dopyt po peniazoch bude zvyšovať úrokovú mieru. Vyššia úroková miera zvýši náklady investícií súkromných subjektov. Tí sa zachovajú racionálne a svoje investície obmedzia. Môžeme teda povedať, že zvýšenie vládnych výdajov obmedzilo investície súkromného sektoru. Vláda chcela zvýšiť produkt, ale časť z toho bola znížená vplyvom obmedzenia investícií súkromného sektoru.[5]
  • Časové oneskorenie – hovorí o tom ako dlhá je doba od zavedenia fiškálnej politiky a okamžikom, kedy táto politika začína ovplyvňovať ekonomiku. Tento problém môžem ukázať na príklade - predstavte si, že ekonomika sa dostáva do recesie. Akonáhle sa vláda na základe štatistických dát dozvie o problémoch ekonomiky, zasiahne a podnikne expanzívnu fiškálnu politiku, napr. v podobe znížení daní. Návrh na zníženie daní podá minister financií a následne ho schváli vláda. To zaberie nejaký čas. Zníženie daní ale musí vo forme zákona schváliť parlament. To zaberie tiež nejaký čas. Po podpise prezidenta môže zákon konečne platiť. Ale než nižšie dane začnú v ekonomike pôsobiť, prejde zas nejaký čas. Napokon môže nastať to, že tento celý proces bude trvať príliš dlho a ekonomika sa v recesií už nebudem nachádzať a môže byť vo fáze expanzívnej. Podporenie ekonomiky v expanzívnej fáze pomocou zníženia daní môže viesť k inflácií. Obdobne by sa dalo vysvetliť časové oneskorenie počas recesie.[5]

Fiškálna politika a otvorená ekonomikaUpraviť

Pokiaľ uvažujeme malú otvorenú ekonomiku (ekonomika, ktorá nemôže udržovať svoju domácu úrokovú mieru na odlišnej výške oproti svetovej miere) s voľným pohybom medzinárodného kapitálu, bude účinnosť fiškálnej politiky výrazne ovplyvnená systémom menového kurzu. Uvedieme príklady, ktoré platia len krátke obdobie.

Fiškálna politika a fixný menový kurz

  • Expanzívna fiškálna politika - keď vláda napr. zvýši vládne nákupy, dôjde k rastu produktu. Rast produktu povedie na peňažnom trhu k rastu dopytu po peniazoch, čím sa zvýši úroková miera. Pokiaľ je v domácej ekonomike vyššia úroková miera ako vo svete, využijú tento úrokový diferenciál finanční investori, ktorí vo vidine výnosu začnú nakupovať domácu menu, aby mohli kúpiť napr. domáce cenné papiere. Zvýšený dopyt po domácej mene v systému fixného menového kurzu povedie k tlaku na zhodnotenie domácej meny. Centrálnej banke, ktorá udržuje kurz na istej hodnote, nezostane nič iné, než len odkúpiť zahraničnú menu za domácu menu, čím zvyšuje domácu peňažnú zásobu, čo spôsobí pokles domácej úrokovej miery na svetovú. Výsledkom je, že úroková miera zostala rovnaká no produkt sa zvýšil.
  • Reštriktívna fiškálna politika - keď vláda napr. zníži vládne nákupy, dôjde k poklesu produktu. Pokles produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch, čím sa zníži úroková miera. Pokiaľ je domáca úroková miera nižšia než svetová, finanční investori sa začnú zbavovať domácej meny a budú chcieť nakupovať aktíva(za účelom vyššieho výnosu) v iných zemiach. Budú teda musieť zmeniť domácu menu za zahraničnú, čím vzniká prebytok domácej meny na devízovom trhu. Centrálna banka, ktorá chce udržať fixný menový kurz, musí začať prebytočnú domácu menu skupovať za zahraničnú zo svojich devízových rezerv. Tým dôjde k poklesu domácej peňažnej zásoby, čím dôjde k rastu domácej úrokovej miery na úroveň svetovej. Výsledkom je, že úroková miera sa nezmenila a produkt sa znížil. [5]

ReferencieUpraviť

  1. Formy fiškálnej politiky [online]. citované 26.4.2022. Dostupné online
  2. Expansionary Fiscal Policy Explained [online]. The Balance, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Fiscal Policy Guide: Understanding Contractionary Fiscal Policy [online]. [Cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
  4. Crowding Out Effect Definition [online]. Investopedia, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c Fiskální politika – shrnutí [online]. [Cit. 2022-04-26]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.