Filip II. (Francúzsko)
Filip II. August (* 21. august 1165, Paríž, Francúzsko – † 14. júl 1223, Mantes-la-Jolie) bol francúzsky kráľ od roku 1180 do 1223. Jeho predchodcovia boli známi ako králi Frankov, avšak od roku 1190 sa Filip stal prvým francúzskym panovníkom, ktorý sa označil za „kráľa Francúzska“ (lat. rex Francie). Bol synom kráľa Ľudovíta VII. a jeho tretej manželky Adely zo Champagne. Pôvodne bol prezývaný Dieudonné (Boží dar), pretože bol prvým synom a narodil sa otcovom pokročilom veku. Od kronikára Rigorda dostal prídomok „August“ za to, že tak pozoruhodne rozšíril korunné krajiny Francúzska.
| Filip II. | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Kapetovci |
| Panovanie | 18. september 1180 – 14. júl 1223 |
| Korunovácia | 1. november 1779 |
| Predchodca | Ľudovít VII. |
| Nástupca | Ľudovít VIII. |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 21. august 1165 Gonesse, Francúzsko |
| Úmrtie | 14. júl 1223 (57 rokov) Mantes-la-Jolie, Francúzsko |
| Pochovanie | Bazilika Saint-Denis |
| Rodina | |
| Manželka |
Izabela Henegavská (sob. 1180, zom. 1190) Ingeborg Dánska (sob. 1193 & 1200, ovd. 1223) Agneša Meránska (sob. 1196, anu. 1200) |
| Potomstvo |
Ľudovít VIII. Filip Francúzsky Róbert Francúzsky Mária Francúzska, vojvodkyňa Brabantská Filip I., gróf z Boulogne |
| Otec | Ľudovít VII. |
| Matka | Adela zo Champagne |
| Odkazy | |
 | Filip II. (multimediálne súbory na commons) |
Po desaťročiach konfliktov s rodom Plantagenetovcov sa Filipovi podarilo ukončiť Anjouovskú ríšu porážkou nemecko-anglicko-flanderskej koalície v bitke pri Bouvines v roku 1214. Toto víťazstvo malo trvalý vplyv na západoeurópsku politiku: autorita francúzskeho kráľa sa stala nespochybniteľnou, zatiaľ čo anglický kráľ Ján bol svojimi barónmi prinútený súhlasiť s Magnou chartou a vysporiadať sa s vzburou proti nemu, ktorej podporovateľom bol Filipov syn Ľudovít v prvej barónskej vojne. Vojenské akcie okolo križiackej výpravy proti albígencom pomohli pripraviť expanziu Francúzska na juh. Filip sa na týchto akciách priamo nezúčastňoval, no dovolil svojim vazalom a rytierom, aby ich pomohli uskutočniť.
Filip premenil Francúzsko na najprosperujúcejšiu a najmocnejšiu krajinu Európy.[1] Kontroloval moc šľachticov a pomáhal mestám oslobodiť sa od panskej moci, udeľoval privilégiá a slobody vznikajúcej buržoázii. Postavil veľký múr okolo Paríža ("múr Filipa II. Augusta"), reorganizoval francúzsku vládu a priniesol do svojej krajiny finančnú stabilitu.
Mladosť
upraviťNarodil sa v Gonesse dňa 21. augusta 1165[2] ako syn Ľudovíta VII. a Adely zo Champagne.[3] Prezývali ho Dieudonné (Boží dar), pretože bol prvorodeným synom, ktorý prišiel na Svet v otcovom pokročilom veku.
Vláda
upraviť Ľudovít VII. bol v roku 1179 postihnutý záchvatom mŕtvice, po ktorom ochrnul a stratil i spôsobilosť vládnuť.[4] Vplyv získali bratia kráľovnej Adely a udržali si ho až do dvorského snemu, ktorý sa konal toho roku a kde nemocný kráľ so súhlasom pánov vyhlásil Filipovu korunováciu. Filip nastúpil na trón v roku 1180 ako pätnásťročný, zbavil sa vplyvu svojich strýkov, matkiných bratov, a čoskoro sa prejavil ako schopný panovník.
Hneď na začiatku vlády chytrou manipuláciou podporoval rozpory v anglickej kráľovskej rodine a podarilo sa mu svojim vplyvom na princov poraziť ich otca, kráľa Henricha II. Plantageneta.
Spolu s novým anglickým kráľom Richardom Levie srdce sa zúčastnil tretej križiackej výpravy.
| „ | Vzal na seba znamenie svätého kríža, ktorým bol náš pán ovesený a ktoré mu bolo prišité na ramená, aby vyslobodil hrob a aby vytrpel utrpenie i námahu pre lásku nášho Pána. Vydal sa s veľkým vojskom do zámoria proti nepriateľom kríža a verne a oddane sa snažil, až bolo mesto Akkon dobyté. | “ |
| – Kroniky zo Saint-Denis[5] | ||
4. júla 1190, presne tri roky po bitke pri Hattíne, vyrazili obaja králi z Vézelay smerom na Lyon[6] a potom cez Sicíliu do Svätej zeme. Počas výpravy sa spory medzi impulzívnym Richardom a pokojným Filipom vyhrotili. Richard sa zaplietal do medzinárodnej politiky, čím priebeh ťaženia značne spomaľoval a to Filip nechcel tolerovať. Počas obliehania Akkonu vážne ochorel a na jeseň 1191 sa napriek predošlej dohode vrátil do Európy. Pri návrate do vlasti si vypichol oko.[7]
Richard sa pri návrate dostal do nemeckého zajatia, Filip využil situáciu, spojil sa s jeho mladším bratom Jánom usilujúcim sa ovládnuť Anglicko a získal tak územia i diplomatické ústupky.
Keď sa Ján Bezzemok stal po Richardovej smrti anglickým kráľom, Filip zvýšil tlak a postupne oslaboval moc Anglicka nielen na kontinente, ale podporoval i vnútorné konflikty. V roku 1204 získal Normandiu a v roku 1206 mu už patrila väčšina anglického územia v severnom Francúzsku. Túto svoju snahu zavŕšil v roku 1214 bitkou pri Bouvines, v ktorej porazil koalíciu Anglicka, nemeckého cisára Otta IV. Brunšvického a Flámska.
| „ | ... porazil Filip, kráľ Francúzska, pri bitke kráľa Otta, grófa z Flandier, grófa z Boulogne a niekoľko ďalších barónov | “ |
| – poznámka zo Žaltára Ingeborg Dánskej[8] | ||
Tým sa Francúzsko stalo najväčšou veľmocou v Európe a Filip II. August dokončil dielo začaté jeho otcom.
Svoje postavenie v boji proti Anglicku sa snažil posilniť i manželstvom s princeznou Ingeborg, dcérou dánskeho kráľa Valdemara I., od ktorého si sľuboval námornú pomoc, ktorú nikdy nedostal. Tento sobáš spôsobil aj obrovský škandál, keď Filip svoju ženu zapudil (údajne ihneď po svadobnej noci) a usiloval o anulovanie manželstva, v čom mu vyhoveli francúzski preláti, ale bez súhlasu pápeža. Ingeborg sa však odmietala vzdať postavenia francúzskej kráľovnej, za čo ju Filip držal niekoľko rokov v domácom väzení na rôznych miestach. Aj keď pápež odmietal manželstvo zrušiť, o tri roky neskôr sa Filip znovu oženil s Anežkou Meranskou a v tomto zväzku zotrval i napriek cirkevnej kliatbe uvalenej na neho. V roku 1200 sa ale nakoniec podvolil, pápež Inocent III. manželstvo s Anežkou zrušil, ale jej deti uznal za legitímne, a Ingeborg sa vrátila na kráľovský dvor. Anežka odišla na hrad v Poissy, kde pri pôrode syna Tristana v júli 1201 zomrela.[9]
Filip od roku 1208 do 1213 pokračoval v snahe o zrušenie manželstva s Ingeborg, hoci používal i vyhlásenia o impotencii spôsobenej magickými praktikami.[10] dôvody tohto správania nie sú známe, pretože Ingeborg bola popisovaná ako pekná žena i dobrá matka Filipovho syna Ľudovíta z prvého manželstva. Pár žil oddelene až do Filipovej smrti.
Filip II. zomrel na maláriu.[11]
| „ | V roku 1223 po Zjavení Pána zomrel na hrade v Mantes dobrý kráľ Filip, veľmi múdry kráľ vznešených cností a veľkolepých skutkov, ktorého povesť bola žiarivá, vláda slávna a účasť v bitkách víťazná... | “ |
| – Kroniky zo Saint-Denis[5] | ||
Telo zosnulého bolo prevezené do Paríža a so všetkou pompou pochované v kráľovskej nekropole v Saint-Denis a dokonca sa určitý čas uvažovalo o jeho možnom svätorečení, čo stroskotalo na kráľovom neusporiadanom manželskom živote. [12]
Manželstvá a deti
upraviť1/ ∞ 28. apríl 1180 Izabela Henegávska (* 1170 – † 1190), dcéra grófa Balduina V. Henegávskeho a Margaréty Flámskej:
- Ľudovít VIII. (* 5. september 1187 – † 8. november 1226), francúzsky kráľ
- Filip a Róbert (*15. marec 1190 – †18. marec 1190)
2/ ∞ 14. august 1193 Ingeborg Dánska (* cca 1175 – † 1236), dcéra kráľa Valdemara I. a Žofie z Novgorodu
3/ ∞ 1. jún 1196 Anežka Meranská (* 1175 – † 1201), dcéra vojvodu Bertolda IV. z Andechs a Meranie a jeho druhej manželky Anežky z Rochlitzu. Mali tri deti:
Referencie
upraviť- ↑ TUCKER, Spencer. Middle East conflicts from Ancient Egypt to the 21st century: an encyclopedia and document collection. Santa Barbara, California : ABC-CLIO, 2019. ISBN 978-1-4408-5352-4.
- ↑ BALDWIN, John W.. The government of Philip Augustus: foundations of French royal power in the Middle Ages. Berkeley : University of California Press, 1991. (1. paperback print.) ISBN 978-0-520-07391-3.
- ↑ The Capetians: kings of France, 987-1328. Choice Reviews Online, 2008-03-01, roč. 45, čís. 07, s. 45–3996-45-3996. Dostupné online [cit. 2023-07-26]. ISSN 0009-4978. DOI: 10.5860/choice.45-3996.
- ↑ Francouzští králové, s. 146
- ↑ a b DUBY, Georges. Neděle u Bouvines 27. července 1214. Praha : Argo, 1996. 221 s. Ďalej len Neděle u Bouvines. ISBN 80-7203-164-3. S. 154.
- ↑ BRIDGE, Antony. Křížové výpravy. Praha : Academia, 1995. 228 s. Ďalej len Křížové výpravy. ISBN 80-200-0512-9. S. 154.
- ↑ Neděle u Bouvines, s. 29
- ↑ Neděle u Bouvines, s. 30
- ↑ www.mittelalter-genealogie.de
- ↑ www.epistolae.ccnmtl.columbia.edu
- ↑ LE GOFF, Jacques. Svatý Ludvík. Praha : Argo, 2012. 724 s. ISBN 978-80-257-0685-5. S. 38.
- ↑ Svatý Ludvík, str. 38-39
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Filip II. (Francúzsko)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Filip II. August na českej Wikipédii.