Filozofia príhod alebo filozofia udalostí alebo filozofia príbehov alebo naratívna fenomenológia (nem. Philosophie der Geschichten alebo Geschichtenphilosophie) je filozofia nemeckého mysliteľa Wilhelma Schappa, podľa ktorej je človek a jeho miesto vo svete príbehovo (príhodovo, udalostne) štruktúrované; príbehovosť je najzákladnejšou vlastnosťou ľubovoľnej entity. Všetko, k čomu pristupujeme, i k nám samým a všetko čo je v nás samých, už nachádzame zapletené do príbehov, už nachádzame ako to, čo má alebo malo svoj príbeh. Príbeh, príhoda je prefenomén, praútvar, to posledné či prvé, s čím sa stretávame. Nejde tu teda iba o príhody/príbehy, o ktorých sa rozpráva medzi ľuďmi, ktoré opisujú historici, ktoré líčia romány, rozprávky, divadelné predstavenia, filmy, náboženské mýty atď. Okrem týchto cudzích pribehov máme svoje vlastné príbehy/príhody, do ktorých sme pohrúžení, keď bdieme, snívame alebo sme opojení. Schappova filozofia príhod/príbehov chápe príbehovosť/príhodovosť ako všeobsahujúci superexistenciál, ako bytie zapletené do príbehov (das In-Geschichten-verstrikt-sein). Príbeh je spojením nekonečného počtu existenciálií alebo životných podôb/foriem, ktoré sa navzájom kvalifikujú, ktoré interkorelujú a v nijakom prípade sa umelo nedajú od seba oddeliť.

Externé odkazyUpraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.