František Barkóci (arcibiskup)
Gróf František Barkóci (Barkóczy de Szala, maď. Ferenc Barkóczy, * 15. október 1710, hrad Čičava[1][2][pozn 1] – † 18. jún 1765, Bratislava) bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup jágerský (1746 – 1761) a arcibiskup ostrihomský (1761-1765).
| František Barkóci | ||||||||
| arcibiskup ostrihomský | ||||||||
 | ||||||||
| ||||||||
 | ||||||||
| Funkcie a tituly | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Arcibiskup ostrihomský | ||||||||
| 1761 – 1765 | ||||||||
| ||||||||
| Biskup jágerský | ||||||||
| 1744 – 1747 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 15. október 1710 hrad Čičava | |||||||
| Úmrtie | 18. jún 1765 (54 rokov) Bratislava | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 František Barkóci | ||||||||
Životopis upraviť
Pochádzal z významného uhorského rodu Barkóciovcov. Jeho otcom bol zemplínsky župan František (1650-1711); jeho starý otec, tiež zemplínsky župan, František (+ 1709) velil pluku husárov.
Gymnaziálne štúdium absolvoval v Košiciach, filozofiu na Trnavskej univerzite, kde získal doktorát (1730). V roku 1734 skončil v Ríme teológiu a vysvätili ho za kňaza. Pôsobil ako farár a kanonik v Jágri, od roku 1740 ako spišský prepošt. V roku 1744 ho konsekrovali za jágerského biskupa, ostrihomským arcibiskupom a uhorským prímasom sa stal v roku 1761. Bol to on, kto preniesol arcibiskupské sídlo z Trnavy do Ostrihomu. Pričinil sa aj o rekonštrukciu budovy, v ktorej dnes sídli Úrad vlády Slovenskej republiky - jeho rodový erb je na pilieroch vstupnej brány do areálu (z vonkajšej aj z vnútornej strany). Za zásluhy ho Mária Terézia vyznamenala veľkokrížom Radu sv. Štefana. Zároveň bol jedným zo sudcov sedmipanskej tabule. Bol aj literárne činný, tlačou vyšli jeho pastierske listy duchovenstvu a veriacim, okrem iného aj (v latinčine) Privítanie kráľovnej Márie Terézie v mene stavov zhromaždených na sneme v Bratislave, Bratislava 1764.
Zomrel 18. júna 1765 v Bratislave, kde je aj pochovaný v arcibiskupskej krypte Katedrály sv. Martina.[pozn 2]
Anton Sirmaj o ňom napísal: „Gróf František Barkóci zo Saky, dedičný pán z Pavloviec a Tovarného, jágerský biskup, dôverný radca jeho cisársko-kráľovského majestátu a radca výsostnej kráľovskej rady uhorského miestodržiteľ, sudca výsostného súdu siedmich stolíc, dedičný župan stolice Heveš a okolia Solnoku, administrátor v úrade najvyššieho župana Zemplínskej stolice od roku 1756 až do roku 1757. Jeho očividné zásluhy ako kniežaťa svätej ríše rímskej a prvého muža v oboch štátoch boli také, že ani veky ich nezabudnú.“[5]
Poznámky upraviť
- ↑ V rôznych zdrojoch sa uvádzajú rôzne lokality narodenia, ktoré sú ale všetky v blízkej vzdialenosti od seba. Encyklopedia Beliana[1], Biografický lexikón Slovenska[2] a Wurzbach (1868) spomínajú hrad Čičava, Viczián () udáva Tovarné. Podľa maďarskej a talianskej wikipédie sa narodil v Podčičve (podhradie hradu Čičva, dnes súčasť obce Sedliská). Internetová databáza katolíckej hierarchie catholic-hierarchy.org[3] spomína neznámu lokalitu Dobriensis. Na webovej stránke obce Čičava sa František Barkóczy spomína ako miestny rodák, bez uvedenia relevantného zdroja.[4]
- ↑ Na cínovom sarkofágu s arcibiskupským erbom je vyrytý nápis: CELSISSIMUS AC REVERENDISSIMUS S: R. I. PRINCEPS DD: FRANCI // SCUS E COMITIBUS BARKOCZY DE SZALA PERPETUUS IN PALOCZ // ECCLESIAE METROPOLITIANAE STRIGONIENSIS ARCHIEPISCOPUS // SACRAE SEDIS APOSTOLICAE LEGATUS NATUS PRIMAS REGNI // HUNGARIAE EIUSDEMQVE SUMMUS SECRETARIUS CANCELARIUS // INSIGNIS ORDINIS EQVITUM S: STEPHANI REGIS HUNGARIAE // APOSTOLI MAGNAE CRUCISQUE ET TOTIUS ORDINIS PRAELATUS // INCLYTI COMITATUS STRIGONIENSIS SUPREMUS ET PERPETUUS // TATUM INTIMUS ACTUALIS STATUS ET EXCELSI CONSILY LOCUMTENEN // REGY HUGARICI CONSILIARIUS NEC NON UNUS E IUDICIBUS TABULAE // SEPTEMVIRALIS // NATUS A: MDCCX. DIE XV octobris // DENATUS A: MDCCLXV DIE XVIII IUNY // SEPULTUS A: MDCCLXV DIE XI AUGUSTI.
Referencie upraviť
- ↑ a b Barkóciovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 615.
- ↑ a b BARKÓCI, František. In: Biografický lexikón Slovenska I A-B. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. s. 234-235.
- ↑ Ferenc Barkóczy na catholic-hierarchy.org
- ↑ Odhalenie pamätnej tabule v Čičave [online]. [Cit. 2014-07-13]. Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu.
- ↑ SZIRMAY, Antonius. Notitia Historica Comitatvs Zempleniensis. Buda : [s.n.], 1804. [Cit. 2014-07-13]. Dostupné online. S. 319 §764. (lat.)
Literatúra upraviť
- Viczián, János, „Barkóczy Ferenc“, in Diós, István (maď.), Magyar Katolikus Lexikon, Budapest: Szent István Társulat
- Wurzbach, Constantin, von (1868), „Barkoczy, Franz Graf von“, Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich, Wien: Verlag L. C. Zamarski, str. 159 - 160
Iné projekty upraviť
Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o František Barkóci (arcibiskup)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Barkóci (arcibiskup)
Externé odkazy upraviť
- Článok o úmrtí v Pressburger Zeitung Archivované 2014-05-12 na Wayback Machine časť 1
- Článok o úmrtí v Pressburger Zeitung Archivované 2014-05-12 na Wayback Machine časť 2
- Ferenc Barkóczy na catholic-hierarchy.org
| arcibiskup ostrihomský | ||
| Predchádza: | 1761 – 1765 | Nasleduje: |
| Mikuláš Čáki (Csáky) sedisvakancia od roku 1757 |
František Barkóci (arcibiskup) | sedisvakancia do roku 1776 Jozef Baťán (Batthyány) |
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |