František Ladislav Čelakovský

František Ladislav Čelakovský (* 7. marec 1799, Strakonice – † 5. august 1852, Praha) bol český spisovateľ, slavista a folklorista. Bol predstaviteľom druhej fázy českého národného obrodenia. Preslávil sa predovšetkým ohlasovou poéziou.

František Ladislav Čelakovský
český spisovateľ a slavista
František Ladislav Čelakovský
Narodenie7. marec 1799
Strakonice, Česko
Úmrtie5. august 1852 (53 rokov)
Praha, Česko
Národnosťčeská
PodpisFrantišek Ladislav Čelakovský, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons František Ladislav Čelakovský

Život upraviť

Bol synom strakonického tesára. Od roku 1812 študoval nižšie gymnázium v ​​Českých Budějoviciach, potom prestúpil na gymnázium v ​​Písku. Po jeho absolvovaní študoval filozofiu v Prahe, pre finančné problémy bol však nútený prestúpiť na lýceum v Českých Budějoviciach, odkiaľ bol vylúčený (kvôli čítaniu Husovej Postily). Štúdiá dokončil v Linzi a v Prahe.

Následne sa živil ako vychovávateľ (do roku 1829) a prekladateľ. Roku 1830 dostal ponuku z Ruska, aby spolu s Pavlom Jozefom Šafárikom a Václavom Hankom v Petrohrade založili a riadili slovanskú knižnicu. Čelakovský bol ochotný túto úlohu prijať, ale František Palacký mu zariadil penziu u kniežaťa Kinského. Stal sa súkromným vychovávateľom a neskôr korektorom Časopisu pro katolické duchovenstvo.[1]

Od roku 1833 bol redaktorom Pražských novín. Navyše bol roku 1835 vymenovaný za zastupujúceho profesora slovanskej reči a literatúry na pražskej univerzite. Avšak 26. novembra 1835 v Pražských novinách uverejnil vyhrážku ruského cára Mikuláša I. adresovanú Poliakom, že pri najmenšom pokuse o revolúciu dá Varšavu úplne spustošiť, s dodatkom, že takto pred 400 rokmi hovorili tatárski cháni k ruským kniežatám. Po sťažnosti ruského vyslanca vo Viedni bol Čelakovský z redakcie prepustený a prišiel aj o miesto profesora. Od roku 1838 preto pôsobil znovu ako knihovník v rodine Kinských. Roku 1841 sa vo Vroclave stal profesorom slavistiky a pôsobil tam až do roku 1848, keď získal rovnakú funkciu na pražskej univerzite.[2]

Vplyvom choroby a pracovných neúspechov v starobe zatrpkol, jeho zlé správanie voči rodine opísala manželka Bohumila Rajská vo svojej korešpondencii s Boženou Němcovou.[3]

Dielo upraviť

Jeho najvýznamnejším dielom sú dve zbierky básní – Ohlas písní ruských (1829) a Ohlas písní českých (1839). V obidvoch sa snažil napodobniť ľudovú poéziu, ktorú roky zbieral (zhromaždil ju v súboroch Slovanské národní písně alebo Mudrosloví národa slovanského v příslovích). Ohlasy piesní ruských sú epické, často rozprávajú o hrdinoch (Iľja Muromec, Čurila Plenkovič). Ohlas piesní českých písal Čelakovský desať rokov a je to zbierka skôr lyrická, hoci obsahuje aj satirické básne, jednu baladu (Toman a Lesní panna) či historickú báseň (Prokop Holý). Niektoré ohlasové básne z tejto zbierky zľudoveli (napr. Pocestný). Obidve zbierky silne ovplyvnili vývoj českej poézie, oslobodili ju z kazajky prísnych pravidiel puchmajerovskej generácie a dodali jej hravosť, čerpanú z folklóru. To silne ovplyvnilo ako Karla Hynka Máchu, ktorý v počiatkoch svojej tvorby podľa Čelakovského vzoru tiež písal ohlasovú poéziu, tak Karla Jaromíra Erbena, ktorý folklórne motívy spracoval do ešte originálnejšieho tvaru ako Čelakovský.[2]

Čelakovský doplnil Ohlasy aj teoretickou staťou, v ktorej rozdiely medzi ľudovou poéziou ruskou a českou pripísal rozdielnosti krajiny.

Čelakovský tiež prekladal z nemčiny, angličtiny a latinčiny (Herder, Goethe, Scott, svätý Augustín).

Referencie upraviť

  1. BARTOŠ, Josef; KOVÁŘOVÁ, Stanislava; TRAPL, Miloš. Osobnosti českých dějin. Olomouc : ALDA, 1995. ISBN 80-85600-39-0. Kapitola Čelakovský František Ladislav, s. 47.
  2. a b MACHALA, Lubomír; PETRŮ, Eduard. Panorama české literatury. Olomouc : Rubico, 1994, s. 102.
  3. František Ladislav Čelakovský [online]. Aktuálně.cz - Víte co se právě děje, [cit. 2017-02-15]. Dostupné online. (po česky)

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Ladislav Čelakovský na českej Wikipédii.