František Reichentál

František Reichentál (tiež Frank, Ferenc, Reichenthal, Reichen-tal; * 6. máj 1895, Lehnice – † 5. apríl 1971, New York) bol slovenský maliar židovského pôvodu.

František Reichentál
slovenský maliar
Narodenie6. máj 1895
Lehnice, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie5. apríl 1971 (75 rokov)
New York, USA

V roku 1948 v dôsledku vysídlenia emigroval do USA, kde žil a tvoril do konca svojho života.[1] Pôsobil ako pedagóg na viacerých miestach a bol profesorom na Škole umeleckých remesiel v Bratislave. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike, grafickému dizajnu. Jeho tvorbu výrazne ovplyvnila maďarská a ruská avantgardná maľba a ruský konštruktivizmus.[2]

Život upraviť

František Reichentál sa narodil v obci Lehnice ako syn Jánosa a Fanny (za slobodna Fanny Weinbergerová) Reichentálovcov. Mal dvoch súrodencov, brata a sestru. Navštevoval gymnázium v Bratislave a Győry.

V roku 1915 začal študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti u profesora Oskara Glatza. Čoskoro však musel narukovať do armády a počas Prvej svetovej vojny v roku 1916 padol do ruského zajatia. Mal dvadsaťjeden rokov keď ho poslali na Sibír do zajateckého tábora.[3]

Po prepustení zo zajatia zažil ruskú revolúciu a zapojil sa do umeleckého diania nového Ruska. V rokoch 1917 – 1919 vyučoval kreslenie v Irkutsku. V rokoch 1920  –  1921 absolvoval štúdium na Akadémii výtvarných umení v Petrohrade u profesora Vasily Vasilieviča Beľajeva.[4] Po úspešných výstavách v Petrohrade a Moskve, všetky jeho vystavené diela odkúpil štát.

V roku 1922 sa vrátil na Slovensko a aktívne vystavoval (1925: Viedeň, Praha, Berlín, Drážďany, Erfurt; 1926: Paríž; 1927: Bratislava, Košice; 1928: Praha).[2] Následne študoval v Nemecku a v roku 1926 absolvoval študijný pobyt v Paríži. Stal sa členom Jednoty výtvarných umelcov Slovenska, Umeleckej besedy slovenskej a Maďarskej vedeckej, literárnej a umeleckej spoločnosti v Československu, tzv. Masarykovej akadémie.[2] V roku 1931 založil v Bratislave súkromnú maliarsku školu. Od roku 1933  do 1938 pracoval ako profesor na Škole umeleckých remesiel v Bratislave (Oddelenie aranžovania výkladov, od roku 1936 filmová kresba, po smrti Mikuláša Galandu v roku 1938 módne návrhárstvo). V tom čase tam pôsobil okrem Galandu aj Ľudovít Fulla.

V roku 1939 ušiel do Maďarska, kde sa skrýval pod falošným menom až do konca vojny. V dôsledku vysídlenia a odmietnutia jeho profesúry na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave emigroval v roku 1948 do USA, kde sa naďalej venoval maľbe a kresbe. Keďže nebol známy, pracoval najskôr v iných umeleckých oblastiach, napríklad ako ilustrátor komiksu, alebo kresliar módnych návrhov pod pseudonymami François Gerome a Ben Ari. Neskôr sa mu podarilo uskutočniť výstavy v New Yorku, Miami, Chicagu, Viedni, Paríži, Toronte, a Izraeli.

František Reichentál zomrel 5. apríla 1971 v New Yorku.[1]

Významné diela (výber) upraviť

  • Matka s dieťaťom (1930), Galéria mesta Bratislavy
  • Dvaja talmudisti (1932), kombinovaná technika na papieri, Slovenská národná galéria Bratislava
  • Maliarka pri jazere (1943), olej na plátne, Galéria Nedbalka Bratislava
  • Matka s dieťaťom (1944), olej na lepenke, Galéria mesta Bratislavy
  • Vyšívačka (1947), gvaš na papieri, Slovenská národná galéria Bratislava
  • Zo starej Bratislavy (1947), akvarel na kartóne, Slovenská národná galéria Bratislava
  • Židovská scéna (1947), olej na plátne, zo súkromnej zbierky
  • Violončelista (60. roky 20. storočia), olej na kartóne, Galéria Nedbalka Bratislava
  • Tri ženy (60. roky 20. storočia), olej na plátne, Galéria Nedbalka Bratislava
  • Farebná skica (1965), olej na plátne, Slovenská národná galéria Bratislava
  • Farebná figurálna skica II. (okolo 1966), plstené pero na papieri, Slovenská národná galéria Bratislava

Zastúpenie v zbierkach galérií (výber) upraviť

Referencie upraviť

  1. a b František Reichentál [online]. degas.sk, [cit. 2020-01-06]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  2. a b c František Reichentál maliar experimentátor. In: GALÉRIA NEDBALKA Slovenské moderné umenie 2014, Autor:Zsófia Kiss-Szemán, Zsófia Obuchová, Viera Paško s. 321.
  3. OPOLDUSOVÁ, Jena. Nepokojná duša Františka Reichentála [online]. kultura.pravda.sk, 2013-01-31, [cit. 2020-01-06]. Dostupné online.
  4. БЕЛЯЕВ Василий Васильевич (1867-1928) (BEĽAJEV Vasilievič Vasily (1867-1928)) [online]. rah.ru, [cit. 2020-01-06]. Dostupné online.

Externé odkazy upraviť