Fujara

Tradičná slovenská basová píšťala
Svetové dedičstvo UNESCO

Fujara je slovenský ľudový drevený dychový nástroj. Fujaru používali pastieri na holiach pri pasení oviec a tiež pri rozličných slávnostných a smutných príležitostiach. Používala sa aj ako signálny komunikačný nástroj. Hra na fujare si vyžaduje, aby mal hráč hudobný sluch. Hráč na fujare striedal svoju hru so spevom.

Fujarista hraje na fujaru
Hra na fujare

Oblasť používania fujary bola oblasť Podpoľania na ploche cca. 500 km². Jej melodický zvuk použili vo svojej hudobnej tvorbe i slovenskí hudobní skladatelia (Svetozár Stračina a ďalší). „Nikde inde, u žiadneho národa, spoločenstva či kmeňa sa s nástrojom zhodným s našou fujarou nestretneme. Preto je detvianska fujara považovaná za nástrojovú raritu a skvost slovenského ľudového inštrumentára.“[1]

Fujara a fujarová hudbu bola v roku 2005 zapísaná do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva (súčasný Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska) a v roku 2008 bola zapísaná na Zoznam nehmotného kultúrne dedičstva ľudstva UNESCO.[2][3]

ReferencieUpraviť

  1. LENG, Ladislav. Slovenské ľudové hudobné nástroje. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1967. 304 s. S. 100.
  2. Fujara and its music [online]. unesco, [cit. 2013-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. LEHOTSKÝ, Oskar. https://www.ludovakultura.sk/ [online]. [Cit. 2020-12-18]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fujara

Externé odkazyUpraviť