Fylosilikát
Fylosilikáty alebo vrstevnaté silikáty sú skupina silikátových minerálov tvorených plochými vrstvami zdieľaných troj- alebo štvoratómových molekúl SiO4 tetraédrického tvaru. Atóm kremíka býva obklopený 4 atómami kyslíka v rohoch tetraédra (niekedy môžu obsahovať namiesto kyslíka OH- skupinu). Kyslíky po okrajoch sú zdieľané so susednými tetraédrami. V ich chemickom zložení možno vždy pozorovať reťazec [Si2O5]2-. Patria medzi ne napríklad sľudy, ílové minerály alebo talk.
Názov fylosilikáty pochádza z gréckeho slova phyllum - list. Je odvodený od vrstevnatého tvaru ich kryštálov.[1]
Tetraédre SiO4 zdieľajú obyčajne 3 zo svojich kyslíkov s okolitými tetraédrami, pričom dva susedné tetraédre nemajú spoločných nikdy viac ako 2 atómy. Každý tetraéder je spojený s tromi ďalšími. Kremíky v tejto vrstevnatej štruktúre tvoria vrcholy šesťuholníkov. Nezdieľané atómy kyslíka (obyčajne 1 v každom tetraédri) sa nachádzajú najčastejšie na jednej strane vrstevnatej štruktúry. Tieto atómy majú voľné chemické väzby schopné spojenia s atómami kovov. Táto vlastnosť fylosilikátov umožňuje zabudovať do ich štruktúry rôzne atómy kovov a ďalších prvkov. Vrstvičky tetraédrov sa takýmto spôsobom môžu navzájom spájať tvoriac vrstevnaté štruktúry. Súčasťou štruktúr môžu byť aj oktaédre, ktorých centrálnym atómom sú často kovy. Medzi jednotlivými vrstvami sú slabšie väzby ako medzi jednotlivými atómami vo vrstvách. Fylosilikáty je preto možné ľahko štiepať pozdĺž týchto vrstiev, ktorá je často ich jedinou prednostnou štiepateľnosťou. Tieto minerály majú preto často tabuľkovitý alebo platničkovitý habitus, nízku hustotu a pomerne malú tvrdosť. Ich platničkovité kryštály sú obyčajne ohybné a pružné.
Členenie upraviť
Podľa Strunzovej klasifikácie tvoria fylosilikáty triedu VIII/H. Patria medzi ne tieto minerálne skupiny:
- skupina serpentínu: antigorit, lizardit a chryzotil
- ílové minerály: halloysit, kaolinit, illit, montmorillonit, vermikulit, talk a ďalšie
- skupina sľudy: biotit, muskovit, flogopit, glaukonit a ďalšie
- skupina chloritu: hlavne chlorit
Referencie upraviť
- ↑ Jasenák, K., 2006: Čo sú to fylosilikáty. Biológia, Ekológia, Chémia, 11, 1, s. 18 - 23
Zdroj upraviť
- Bonewitz, R. L. a kol., 2007, Kamene a drahokamy. Podrobný atlas hornín, minerálov, drahých kameňov a fosílií. Slovart, Bratislava, s. 256-257
- Reichwalder, P. a Jablonský, J., 2003, Všeobecná geológia 1. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 244 s.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fylosilikát
