Otvoriť hlavné menu

Götz George (* 23. júl 1938 Berlín, Nemecko - † 19. jún 2016 Hamburg) bol nemecký herec. Popularitu získal predovšetkým svojou postavou duisburgského komisára Horsta Schimanského v krimi seriáli Miesto činu [1].

Götz George
GötzGeorge.jpg
Götz George v lete 2001
Narodenie 23. júl 1938
Berlín, Nemecko
Úmrtie19. jún 2016 (77 rokov)
Hamburg, Nemecko
Povolanieherec
Roky pôsobenia1950–2016
ManželkaLoni von Friedl (1966–1976)
RodičiaHeinrich George, Berta Drews
Cena Emmy
2003 – Mein Vater

Rodinný životUpraviť

Narodil sa v Berlíne do hereckej rodiny: otec Heinrich George bol známou filmovou a divadelnou hviezdou svojej doby, jeho matka Berta Drews známou herečkou. Krstné meno získal podľa obľúbenej otcovej hry Götz von Berlichingen. Otec zomrel v Sovietmi riadenom spojeneckom internačnom tábore Speziallager Nr. 7 Sachsenhausen. Vyrastal spolu so svojím starším bratom Jánom (* 1931) s matkou v Berlíne, kde navštevoval Berthold-Otto-Schule a neskôr lýceum Alpinum vo švajčiarskom Zuoz. Ján sa stal fotografom, nakrúcal dokumentárne filmy a reklamy.

V rokoch 19661976 bol ženatý s herečkou Loni von Friedl, s ktorou mal dcéru Tanyu. Od roku 1997 žil s novinárkou Marikou Ullrich, pár mal svadbu v roku 2014 [2] .

Profesijné kariéraUpraviť

Debutoval v roku 1950 v Hebbelovom divadle v Berlíne v hre Williama Saroyana Moje srdce je v horách. Vo filme sa objavil prvýkrát v malej úlohe roka 1953 po boku Romy Schneiderovej v titule Keď biele orgovány začnú kvitnúť (Wenn der weiße Flieder wieder blüht). V hlavnej filmovej úlohe účinkoval prvýkrát v roku 1956 vo filme Alter Kahn und junge Liebe.
V šesťdesiatych rokoch vošiel do širšieho povedomia účinkovaním vo filmoch na motívy románov Karla Maya (Poklad na Striebornom jazere, Medzi supmi a Winnetou a miešanka Apanači), v ktorých hral úlohu Freda Engela. V osemdesiatych rokoch sa prvýkrát objavil ako komisár Schimanski v televíznom seriáli Miesto činu.

Jeho posledné vystúpene pred kamerou bolo v kriminálnej dráme nemeckej televízie ARD Zlé počasie (Böse Wetter). Zomrel vo veku 77 rokov 19. júna 2016[3].

Dokumentárne filmyUpraviť

  • Götz George: Das Leben, die Kunst und ein deutscher Mime. Gespräch, 7:49 Min., ttt – titel, thesen, temperamente, Erstsendung: 4. máj 2008
  • Beckmann im Gespräch mit Götz George. NDR, Erstausstrahlung: 12. máj 2008
  • Alles Gute, Götz George! Dokumentation, 45 Min., Erstausstrahlung: 23. júl 2008
  • Nicht reden, machen – Eine Begegnung mit Götz George zum 70. Geburtstag. WDR, 45 Min., Buch und Regie: Marika Ullrich, Erstausstrahlung: 25. júl 2008[4]
  • Der will doch nur spielen – Götz George. WDR, 44 Min., Buch und Regie: Frank Bürgin, Erstsendung: 19. júl 2013, [5] der ARD

LiteratúraUpraviť

  • Berndt Schulz: Götz George: Schauspieler und Superstar. Lübbe (Bastei-Lübbe-Taschenbuch 61134), Bergisch Gladbach 1988, ISBN 3-404-61134-9.
  • Frank Becker, Frank Jaeger: Das große Schimanski-Buch. Lübbe (Bastei-Lübbe-Taschenbuch 71201), Bergisch Gladbach 1988, ISBN 3-404-71201-3.
  • Heiko R. Blum: Götz George: seine Filme – sein Leben. Heyne (Heyne-Bücher 32), München 1989, ISBN 3-453-86106-X.
  • Berndt Schulz, Petra Gallmeister: Götz George. Zsolnay, Wien 1993, ISBN 3-552-05108-2.
  • Heiko R. Blum: Götz George: Beruf: Schauspieler. Henschel, Berlin 2003, ISBN 3-89487-457-0.
  • Torsten Körner: Götz George: Mit dem Leben gespielt. Scherz, Frankfurt am Main 2008, ISBN 978-3-502-15029-9.

ReferencieUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Götz George

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Götz George na českej Wikipédii.