Gaia je kozmická sonda slúžiaca na astrometriu. Jej cieľom bolo zmapovať objekty našej Galaxie s veľmi veľkou presnosťou. Fungovala ako zložitý, multifunkčný skener hviezdnej oblohy. Mnohonásobné pozorovania tých istých hviezd nielenže umožnili presnejšie zamerať ich polohu a rýchlosť pohybu, ale zisťovali sa aj zmeny v ich jasnostiach.

Umelecká predstava sondy Gaia pozorujúcej Mliečnu cestu

Gaia bola nástupcom prvej kozmickej sondy tohto typu, Hipparcos. Oproti nej bola schopná pozorovať aj omnoho slabšie hviezdy, až do 20. magnitúdy, s výnimkou 62 najjasnejších hviezd oblohy. 15. januára 2025, po jedenásťročnej práci, ukončila svoje vedecká pozorovania. Dôvodom je dochádzanie paliva v jej nádrži.[1]

Cena družice bola zhruba 450 miliónov eur, ďalšie stovky miliónov išli na jej prevádzku a spracovanie údajov. Odštartovala 19. decembra 2013 z európskeho kozmodrómu Kourou na rakete Sojuz s horným stupňom Fregat.[2] mala výšku 3,5 metra a šírku po rozložení slnečného štítu vyše 10 metrov. S palivom mala štartovaciu hmotnosť 2 030 kg. Disponovala dvojicou teleskopov a 106 CCD čipmi.

Gaia po dosiahnutí parkovacej obežnej dráhy zamierila k Lagrangeovmu bodu L2. Po motorických manévroch začala obiehať tento bod, pričom sa vyhýbala zemskému tieňu – vstup do neho by mohol sondu znefunkčniť. Najprv vykonávala kalibračné merania, od 21. augusta 2014 ostré merania. Jej výsledky sa zverejňovali v tzv. balíčkoch. Prvý prišiel v septembri 2016. Posledný balík dát bude zverejnený až okolo roku 2029.

Počas svojej činnosti urobila až tri bilióny pozorovaní viac než dvoch miliárd objektov. Vďaka tomu vytvorila väčšiu a presnejšiu mapu našej Galaxie než sme mali k dispozícii doteraz. Pomohla tiež zrekonštruovať minulý vývoj našej Galaxie. Pozorovala však aj iné galaxie, objavila nový typ čiernych dier, najbližšie čierne diery k slnečnej sústave, vytvorila mapu 1,3 milióna kvazarov, pomohla určiť dráhy 156 000 planétok a u 352 z nich odhaliť ich potenciálne mesiace.[3]

Referencie

upraviť
  1. Last starlight for ground-breaking Gaia [online]. esa.int, [cit. 2025-01-16]. Dostupné online.
  2. MEK - Kosmonautika v roce 2013 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-01-24]. Dostupné online.
  3. Díky za vše, Gaio, Tvoje věda jede dál!. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-16. Dostupné online [cit. 2025-01-24].