Otvoriť hlavné menu

Galenit je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky sulfid olovnatý - PbS.

Galenit
PbS
sulfid olovnatý
Galena-154996.jpg
Galenit
Všeobecné informácie
Rok objaveniastarovek
Pôvod názvuz starogr. galenaolovená ruda
Klasifikácia
IMA statusprijatý (1959)
Strunzova klasifikáciaII/C.15 (8.vyd.)
2.CD.10 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia2.CD.10 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia2.8.1.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaKubická sústava
Bodová grupam3m
Priestorová grupaFm3m
Mriežkové param.a = 5,936 Å
V = 209,16 Å3
Z = 4
Habitusmasívny, zrnitý, kryštály v tvare kocky, oktaédra, zriedkavejšie dodekaédra
Zrastylamelárne zrasty podľa {114}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosťopakný
Farba(y)olovenošedá
Vrypšedočierny
Leskkovový
Tvrdosť (Mohs)2,5
Hustota7,58 kg.dm−3
Štiepateľnosťvýborná podľa plochy {001}
Lomlastúrový
Odrody a variety
johnsonit - odroda so zvýšeným obsahom síry, prípadne zmes galenitu, anglesitu a síry
odrody so zvýšeným obsahom Ag, Au, Se a U
Zoznam minerálov
Galenit na mindat.org
Galenit na Commons

CharakteristikaUpraviť

Galenitové kryštály majú tvar kociek, oktaédrov alebo kubokaédrov. Tento hojný rudný minerál sa však vyskytuje aj vo forme zrnitej, vláknitej, prípadne vo forme zrnitej masy. Jeho farba aj vryp sú olovenosivé. je nepriehľadný a má kovový lesk.

VznikUpraviť

Vzniká na hydrotermálnych žilách pri prenikaní horúcich roztokov do vyšších vrstiev zemskej kôry. Môže sa vyskytovať spolu s ďalšími minerálmi, napríklad s kremeňom, kalcitom, chalkopyritom a sfaleritom.

PoznávanieUpraviť

Galenit sa rozpúšťa v kyseline chlorovodíkovej, pričom vzniká nepríjemne páchnúci sírovodík.

Výskyty na SlovenskuUpraviť

Ekonomický významUpraviť

Je to najvýznamnejšia ruda olova. Môže sa z neho získavať aj striebro. Kedysi sa používal v jednoduchých rádiách - v takzvaných "kryštálkach", ako usmerňovač.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Galenit

Externé odkazyUpraviť