Gaspard de Coligny (*16. február 1519, Châtillon-sur-Loing - † 24. augusta 1572 v Paríži ), gróf z Coligny, barón z Beaupont a Beauvoir, Montjuif, Roissiat, Chevigny a ďalších miest, pán z Châtillon, admirál Francúzska (niekedy pre rozlíšenie písaný ako Gaspard II. de Coligny) bol protestantský vodca počas francúzskych náboženských vojen.

Gaspard de Coligny
admirál Francúzska
Gaspard de Coligny
Gaspard de Coligny, erb (z wikidata)
Biografické údaje
Narodenie16. február 1519
Châtillon-sur-Loing
Úmrtie24. august 1572 (53 rokov)
Paríž, Francúzsko
Rodina
Potomstvo
Luisa de Coligny
Beatrix de Coligny
František de Coligny
Karel de Coligny
OtecGaspard I. de Coligny
MatkaLuisa de Montmorency
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGaspard de Coligny
(multimediálne súbory na commons)

Životopis

upraviť

Jeho otcom bol Gaspard I. de Coligny, maršál Francúzska, matkou bola Luisa de Montmorency. V dvadsiatich rokoch nastúpil službu na dvore a začala aj jeho vojenská kariéra. Od roku 1543 sa zúčastnil vojen v Taliansku a v Holandsku. Postupne bol povyšovaný za zásluhy. V roku 1551 bol menovaný guvernérom Paríža a Île-de-France.

Vplyvom svojho brata sa stal hugenotom. Spočiatku tajne podporoval francúzskych a švajčiarskych protestantov. Prispel k založeniu francúzskej kolónie v Južnej Amerike, ktorú viedol jeho priateľ a kolega Nicolas Durand de Villegagnon v roku 1555 (známa ako France antarctique). Na jeho počesť bola pevnosť na ostrove v zátoke pri Rio de Janeira pomenovaná Forte Coligny.[1] Neskôr podporoval aj založenie francúzskej osady Fort Caroline na Floride v roku 1562. Od roku 1558 si dopisoval s Janom Kalvínom. Vo vojnách medzi katolíkmi a protestantmi sa roku 1569 stal veliteľom protestantských vojsk a prispel k uzavretiu mieru.

22. augusta 1572 bol v Paríži na ulici postrelený (utrpel poranenie ruky). Dva dni na to (24. 8. 1572) bol počas Bartolomejskej noci zavraždený. Údajne bol dobodaný a následne skupinou katolíkov vyhodený z okna.[2] Na čele tejto skupiny bol Charles Danowitz (D'Ianowitz, Janovskí z Janovíc) (v niektorých zdrojoch Karol z Janovic).[3]

Meno Gasparda de Coligny nesú:

Fotogaléria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. KALKUS, Zdeněk. Tajné dějiny objevování Ameriky. [s.l.] : Albatros Media a.s., 2020. 312 s. ISBN 978-80-264-3142-8.
  2. Gideon & Hilda Hagstotz. HEROES OF THE REFORMATION [online]. champs-of-truth.com, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  3. https://historyofyesterday.com/the-strange-and-disturbing-history-of-defenestration-f7dcd7497004

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gaspard de Coligny na českej Wikipédii.