Gemer (okres Revúca)
Gemer (maď. Sajógömör - Šajavský Gemer) je obec na Slovensku v okrese Revúca.
| Gemer | |
| obec | |
 Barokový kaštieľ
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Revúca |
| Región | Gemer |
| Nadmorská výška | 184 m n. m. |
| Súradnice | 48°26′58″S 20°18′56″V / 48,4494°S 20,3156°V |
| Rozloha | 17,97 km² (1 797 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 899 (31. 12. 2020) [2] |
| Hustota | 50,03 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1198 |
| Starosta | Zoltán Jankóšik[3] (MOST-HÍD) |
| PSČ | 982 01 (pošta Tornaľa) |
| ŠÚJ | 514721 |
| EČV | RA |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
| Adresa obecného úradu |
Gemer č.s. 274 |
| E-mailová adresa | obecnyurad@gemer.net |
| Telefón | 047/5582189 |
| Fax | 047/5582189 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Gemer | |
| Webová stránka: obecgemer.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
DejinyUpraviť
Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1198, avšak obec pod hradom, z ktorého za zachovali už len nepatrné zvyšky existovala už v 12. storočí. Niektorí predpokladajú jej vznik už v 11. storočí. V záznamoch neznámeho autora sa spomína pod názvom Gumur ako sídlo rytiera Gumura. Bola kráľovským majetkom. V 14. storočí sa Gemer stal sídlom župy a jej druhým najväčším mestečkom. Postupne sa jej najvýznamnejšími zemepánmi stali rody Séčiovcov, Vešeléniovcov a Čákiovcov. V 15. storočí získala obec obmedzené mestské práva. Vtedy cez rieku Slanú viedli dva mosty, na ktorých sa platilo mýto. Hrad tu stál aj v čase vládnutia Štefana I. Nešlo o veľký hrad, ale skoro strážnu pevnosť obohnanú ochranným valom. V 12. storočí, po plienení Mongolov, na jej mieste vyrástol pevnejší hrad. Bol kráľovským hradom, neskôr ho obsadili husiti. V roku 1459 hrad dobyl kráľ Matej I. Korvín a neskôr viackrát zmenil majiteľa. V tureckých vojnách, v 16. storočí bol definitívne zničený.
Obec Gemer viackrát za sebou získala právo usporadúvať trhy, na ktorých sa ponúkalo najmä ovocie, hrozno, tabak a dobytok. V roku 1853 zničil požiar okrem kostola, fary a kaštieľa takmer celú obec. Tá bola niekoľko storočí sídlom vzdelávania. Už v roku 1616 tu bola latinská škola, v 18. storočí pribudla maďarská vyššia škola a v 19. storočí evanjelické gymnázium, v ktorom študovali aj viacerí klasici slovenskej literatúry a predstavitelia slovenskej inteligencie (Janko Matúška, Pavel Jozef Šafárik, Janko Kráľ, Ján Kalinčiak, Samo Chalupka a ďalší). Obec preslávila i huslistka Panna Cinka, viaceré vzácne archeologické vykopávky a okrem iného aj slávna Povesť o kráľovi Matejovi. Pamiatku na pobyt Mateja Korvína v obci pripomína bronzová socha, ktorej autorom je B. Holló a inštalovali ju v roku 1917 a ktorá je zaujímavá aj tým, že je jediná socha zobrazujúca panovníka s pracovným nástrojom v strednej Európe.
Kultúra a zaujímavostiUpraviť
PamiatkyUpraviť
- Neskorobarokový kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z polovice 18. storočia. Stojí na mieste staršej stavby z druhej polovice 17. storočia. Obnova kaštieľa bola realizovaná v roku 2005. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami a českými plackami. Sedemosovej fasáde dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú členené kordónovou rímsou a zdvojenými pilastrami. Okná majú nadokenné rímsové frontóny a v parapetoch čabraky. Okná rizalitu majú segmentové a trojuholníkové frontóny.[4]
- Pomník Mateja Korvína so sochou v životnej veľkosti z rokov 1912-1914.[5] Autorom sochy je B. Holló.
Barokový kaštieľ
Pomník Mateja Korvína
- Evanjelický kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1881-1882. Autorom projektu je staviteľ K. Benkó. Už v roku 1263 je tu doložená románska stavba kostola, ten bol však v roku 1881 asanovaný, po tom čo ho v roku 1853 poškodil požiar.[6] V interiéri sa nachádza oltár s obrazmi Nanebovstúpenie a Posledná večera od F. Plachyho.[7] Na južnej stene lode je umiestnený výjav Martin Luther na ríšskom sneme vo Wormse. Fasády kostola s bosážou sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža s hodinami je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s laternou.
Evanjelický kostol
Portál kostola
Interiér kostola
Empora s organom
Osobnosti obceUpraviť
RodáciUpraviť
- Panna Cinka (* 1711 – † 1772), legendárna rómska primáška
- Lajos Kisfaludy (* 1924 – † 1988), maďarský chemik
Pôsobili tuUpraviť
- Pavol Jozef Šafárik (* 1795 – † 1861), básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor
- Janko Kráľ (* 1822 – † 1876), národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu, básnik štúrovskej generácie
- Ján Kalinčiak (* 1822 – † 1871), spisovateľ a literárny kritik a pedagóg
- Samo Chalupka (* 1812 – † 1883), básnik a evanjelický kňaz
- Janko Matúška (* 1821 – † 1877), básnik, prozaik a dramatik
Partnerské obceUpraviť
Pozri ajUpraviť
ReferencieUpraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Gemer [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Gemer [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Gemer - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gemer (okres Revúca)
