Gemer (okres Revúca)

obec na Slovensku v okrese Revúca

Gemer (maď. Sajógömör - Šajavský Gemer) je obec na Slovensku v okrese Revúca.

Gemer
obec
Sajógömör38.JPG
Barokový kaštieľ
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Nadmorská výška 184 m n. m.
Súradnice 48°26′58″S 20°18′56″V / 48,4494°S 20,3156°V / 48.4494; 20.3156
Rozloha 17,97 km² (1 797 ha) [1]
Obyvateľstvo 899 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 50,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1198
Starosta Zoltán Jankóšik[3] (MOST-HÍD)
PSČ 982 01 (pošta Tornaľa)
ŠÚJ 514721
EČV RA
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Gemer č.s. 274
E-mailová adresa obecnyurad@gemer.net
Telefón 047/5582189
Fax 047/5582189
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Gemer
Webová stránka: obecgemer.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

DejinyUpraviť

Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1198, avšak obec pod hradom, z ktorého za zachovali už len nepatrné zvyšky existovala už v 12. storočí. Niektorí predpokladajú jej vznik už v 11. storočí. V záznamoch neznámeho autora sa spomína pod názvom Gumur ako sídlo rytiera Gumura. Bola kráľovským majetkom. V 14. storočí sa Gemer stal sídlom župy a jej druhým najväčším mestečkom. Postupne sa jej najvýznamnejšími zemepánmi stali rody Séčiovcov, Vešeléniovcov a Čákiovcov. V 15. storočí získala obec obmedzené mestské práva. Vtedy cez rieku Slanú viedli dva mosty, na ktorých sa platilo mýto. Hrad tu stál aj v čase vládnutia Štefana I. Nešlo o veľký hrad, ale skoro strážnu pevnosť obohnanú ochranným valom. V 12. storočí, po plienení Mongolov, na jej mieste vyrástol pevnejší hrad. Bol kráľovským hradom, neskôr ho obsadili husiti. V roku 1459 hrad dobyl kráľ Matej I. Korvín a neskôr viackrát zmenil majiteľa. V tureckých vojnách, v 16. storočí bol definitívne zničený.

Obec Gemer viackrát za sebou získala právo usporadúvať trhy, na ktorých sa ponúkalo najmä ovocie, hrozno, tabak a dobytok. V roku 1853 zničil požiar okrem kostola, fary a kaštieľa takmer celú obec. Tá bola niekoľko storočí sídlom vzdelávania. Už v roku 1616 tu bola latinská škola, v 18. storočí pribudla maďarská vyššia škola a v 19. storočí evanjelické gymnázium, v ktorom študovali aj viacerí klasici slovenskej literatúry a predstavitelia slovenskej inteligencie (Janko Matúška, Pavel Jozef Šafárik, Janko Kráľ, Ján Kalinčiak, Samo Chalupka a ďalší). Obec preslávila i huslistka Panna Cinka, viaceré vzácne archeologické vykopávky a okrem iného aj slávna Povesť o kráľovi Matejovi. Pamiatku na pobyt Mateja Korvína v obci pripomína bronzová socha, ktorej autorom je B. Holló a inštalovali ju v roku 1917 a ktorá je zaujímavá aj tým, že je jediná socha zobrazujúca panovníka s pracovným nástrojom v strednej Európe.

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Neskorobarokový kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z polovice 18. storočia. Stojí na mieste staršej stavby z druhej polovice 17. storočia. Obnova kaštieľa bola realizovaná v roku 2005. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami a českými plackami. Sedemosovej fasáde dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú členené kordónovou rímsou a zdvojenými pilastrami. Okná majú nadokenné rímsové frontóny a v parapetoch čabraky. Okná rizalitu majú segmentové a trojuholníkové frontóny.[4]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1881-1882. Autorom projektu je staviteľ K. Benkó. Už v roku 1263 je tu doložená románska stavba kostola, ten bol však v roku 1881 asanovaný, po tom čo ho v roku 1853 poškodil požiar.[6] V interiéri sa nachádza oltár s obrazmi Nanebovstúpenie a Posledná večera od F. Plachyho.[7] Na južnej stene lode je umiestnený výjav Martin Luther na ríšskom sneme vo Wormse. Fasády kostola s bosážou sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža s hodinami je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s laternou.

Osobnosti obceUpraviť

 
Panna Cinka

RodáciUpraviť

Pôsobili tuUpraviť

Partnerské obceUpraviť

Pozri ajUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Gemer [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Gemer [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  7. Gemer - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

Oficiálna stránka obce