Geológia Západných Karpát
Gemerikum
Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina
Flyšové pásmo
Bradlové pásmo
Pásmo jadrových pohorí
Veporské pásmo
Gemerské pásmo
Meliatske pásmo
Bükkské pásmo
Bakonské pásmo
Zemplínske pásmo
Geologické superjednotky
a rozhrania rôzneho rádu
OravikumVáhikumPeripieninský lineamentTatrikumSubtatranské príkrovyČertovická líniaFatrikumVeporikumLubenícko-margecianska líniaGemerikumHronikumRožňavská líniaSilicikumMeliatikumTurnaikumBükkikumTransdanubikumZemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Čorštynská elevácia
Váhický oceán
Alcapa
Meliatsko-halstattský oceán
Pozri aj Geovedný portál

Gemerikum je najvrchnejšia tektonická superjednotka Centrálnych Západných Karpát, tvorená prevažne paleozoickými, menej mezozoickými horninami, na ktoré je viazaná podstatná časť rudného bohatstva Slovenska.[1] Svojim vekom, horninovým zložením aj metamorfózou sa výrazne odlišuje od ostatných západokarpatských jednotiek. Gemerikum má charakter antiklinória, v strede ktorého sa nachádzajú staršie, po okrajoch mladšie horniny. Buduje Spišsko-gemerské rudohorie, hlavne rozsiahly masív Volovských vrchov a tzv. západogemerskú ostrohu (južnú časť Revúckej vrchoviny)[2]. Gemerikum je vo svojej severnej oblasti čiastočne nasunuté na veporikum, kde je ohraničené lubenícko-margecianskou líniou. Na západe, v oblasti Muránskej planiny, Stratenskej hornatiny a Galmusu aj na juhu v oblasti Slovenského krasu je prekryté príkrovmi meliatika, silicika a miestami aj turnaika (napr. tektonické polokno Turnianskej kotliny).

Gemerikum bolo podobne ako ostatné predmezozoické celky Západných Karpát postihnuté hercýnskym vrásnením, tvorilo však len okrajovú vetvu orogénu, a preto nebolo natoľko postihnuté metamorfózou. Pri alpínskej orogenéze bola metamorfóza opäť pomerne slabá (fácia zelených bridlíc)[3]. Je podobné napr. grazskému paleozoiku východoalpského Grauwackenzone.

Označenie gemerikum (pôvodne gemeridy) je odvodené od študovaných typových oblastí na Gemeri.

Geologická stavbaUpraviť

 
Permské granity gemerika z oblasti Súľovej, 2 eur minca ako mierka. Granity z tejto oblasti tvoria špecializovaný S-typ granitov (zrudnené) s vysokým obsahom vzácnych prvkov a greizenmi vo svojej vrchnej časti.

Podľa staršieho členenia sa v gemeriku rozlišovali dve jednotky (tiež skupiny alebo série) staršia gelnická (so stratigrafickým rozsahom od kambria po silúr) a mladšia rakovecká (devón).[4] Novšie členenie vyzerá nasledovne:

Severné gemerikum obsahuje paleozoické sedimenty oceánskej kôry flyšovej povahy ako aj porfýry, miestami sa vyskytujú lydity

  • rakovecká jednotka (dávnejšie označovaná fylit-diabázová séria), tvorená nízkometamorfovanými fylitmi a diabázmi
  • klátovská jednotka (predtým označovaná ako rulovo-amfibolitová séria a považovaná za súčasť rakoveckej skupiny), obsahuje metamorfózou silne zasiahnuté bázické vulkanity

Na severné gemerikum nasadá sedimentárny obal, ktorý predstavujú dve spodnokarbónske obalové jednotky:

Južné gemerikum je tvorené hlavne vulkanoklastikami staršieho paleozoika. Tvorí podstatnú časť povrchovej stavby gemerika a je v ňom patrný alpínsky klivážový vejár. Tvorí ho:

  • gelnická (nikedy tiež volovecká) jednotka, najrozsiahlejšia časť gemerika, je tvorená staropaleozoickými usadenými a vulkanickými horninami, obsahujúcimi najstaršie nájdené makrofosílie Západných Karpát
  • štóska jednotka tvorené premenenými flyšovými sedimentami a zriedkavými metabazaltmi[6]

Sedimentárny obal gelnickej a štóskej jednotky tvoria permsko-triasové horniny gočaltovskej skupiny, ktorá sa skladá z nasledovných jednotiek:

Iné delenie[7] člení gemerikum na rad príkrovových jednotiek, z juhu na sever sú to:

  • medzevský príkrov
  • jedľovecký príkrov
  • humelský príkrov
  • prakovský príkrov
  • mníšanský príkrov
  • kojšovský príkrov
  • rakovecký príkrov
  • črmeľský príkrov

Gemerické prevažne slabometamorfované sekvencie sú intrudované hercýnskymi granitoidmi, ktoré vystupujú na povrch pri Zlatej Idke, Poproči, Hnilci a Betliari.[8]

ReferencieUpraviť

  1. Mišík, M., 1976, Gologické exkurzie po Slovensku. SPN, Bratislava, 276 s.
  2. HUDECOVÁ, M. Stručný prehľad geologickej stavby Slovenska [online]. infovek.sk, [cit. 2010-06-06]. Dostupné online.
  3. Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001, Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
  4. KÚŠIK, D. Prehľad geologickej stavby územia Slovenskej republiky (Západné Karpaty) [online]. permonik.host.sk, [cit. 2010-06-06]. Dostupné online.
  5. Vozárová, A., Vozár, J., 1988, Late paleozoic in Western Carpathians. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 303 s.
  6. Maheľ, M., 1986, Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
  7. Grecula, P., 1982, Gemerikum - segment riftogenného bazénu Paleotethýdy. Mineralia Slovaca Monografia, Alfa, Bratislava, 363 s.
  8. Kamenický, J., Kamenický, L., 1955: Gemeridné granity a zrudnenie Spišsko-gemerského rudohoria. Geol. Práce, Zošit, 41, s. 1 — 73