Gemini 10

Gemini 10 (oficiálne Gemini X) bol ôsmy americký pilotovaný kozmický let v rámci programu Gemini. Počas misie, na ktorej leteli veliaci pilot John Young a pilot Michael Collins, sa Collins stal prvým človekom, ktorý vykonal dva výstupy do otvoreného vesmíru.

Gemini X

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	Gemini X
COSPAR ID:	1966-066A
Kozmická loď:	Gemini SC10
Nosná raketa:	Titan II GLV (výr. č. 62-12565)
Volací znak:	Gemini 10
Posádka:	2
Kozmodróm (rampa):	Cape Kennedy (LC-19)
Štart:	18. júl 1966, 22:20:26,648 UTC
Pristátie:	21. júl 1966, 21:07:06 UTC severná oblasť Atlantického oceánu; 500 km východne od ostrova Great Abaco 26°44′42″S 71°57′00″Z
Trvanie:	2 dni, 22 hodín, 46 minút, 39 sekúnd
Počet obehov:	43
Apogeum:	268,9 km
Perigeum:	159,9 km
Doba obehu:	88,79 minút
Inklinácia:	28,87°
Hmotnosť:	3 762,6 kg (kozmická loď pri štarte) 1 930 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Young (vľavo) a Collins (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Gemini 9A Gemini 11
Kozmonautický portál

Posádka

• John W. Young (2), veliaci pilot
• Michael Collins (1), pilot

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Alan L. Bean, veliaci pilot
• Clifton C. Williams, Jr., pilot

Podporná posádka

• Edwin E. „Buzz“ Aldrin (Houston CAPCOM)
• L. Gordon Cooper, Jr. (Cape a Houston CAPCOM)

Za záložnú posádku boli pôvodne určení Jim Lovell a Buzz Aldrin, ale potom, ako Elliot See a Charles Bassett zahynuli pri havárii lietadla T-38, boli presunutí do záložnej posádky pre Gemini 9 a Alan Bean s Cliftonom Williamsom sa presunuli na let Gemini 10.

Prípravy na let

Dňa 24. januára 1966 NASA oznámila zloženie posádky misie Gemini 10. Hlavnú posádku tvorili už skúsený veliaci pilot John Young a pilotom bol nováčik Michael Collins. Záložnou posádkou mala byť dvojica Jim Lovell a Edwin „Buzz“ Aldrin. Trojdňový let mal odštartovať 18. júla a malo ísť o do tej doby najkomplexnejšiu misiu pilotovaného programu. Hneď od začiatku sa počítalo s „duálnym rendezvous“, teda so stretnutím s dvoma raketovými stupňami Agena.

Zľava doprava: John Young, Michael Collins, Alan Bean a Clifton Williams na tlačovej konferencii v Stredisku pilotovaných letov (Manned Spacecraft Center) v Houstone, 2. júl 1966

Ani misii Gemini 10 sa nevyhli personálne zmeny, ktoré zapríčinila letecká nehoda, pri ktorej zahynuli Elliot See a Charlie Bassett, hlavná posádka Gemini 9. V marci boli Jim Lovell a Buzz Aldrin, teda záloha Gemini 10, ktorí doteraz nemohli pri rotácii ob dva lety počítať s vlastnou misiou v rámci programu Gemini, presunutí do hlavnej posádky Gemini 12. Zaujímavosťou je, že ak by k havárii Seeho a Bassetta nedošlo, Aldrin by nebol členom posádky Apolla 11, vďaka čomu sa nakoniec stal druhým človekom na Mesiaci. Deke Slayton, ktorý mal okrem iného na starosti výber letových posádok, totiž pre prvý pokus o lunárne pristátie stanovil kritérium, podľa ktorého museli mať všetci traja členovia posádky letovú skúsenosť. Aldrin potom letel na misii Gemini 12, čo mu zaistilo miesto na historickom lete na Mesiac. Novými náhradníkmi Younga a Collinsa sa stali Alan Bean a Clifton Williams. Štvorica sa pustila do práce, ktorá ich čakala. V jeden okamih sa zdalo, že sa nepodarí splniť všetky body letového plánu, pretože vývoj a výroba vybavenia pre výstup do otvoreného vesmíru sa oneskorovali. Problém predstavovali najmä príruby a ventily pre manévrovaciu pištoľ Hand-Held Maneuvering Unit (HHMU). Oproti predchádzajúcim verziám mala byť pištoľ teraz napájaná dusíkom z nádrže priamo v adaptéri Gemini a Collins musel počas výstupu napojiť pištoľ na zdroj dusíka.

Navyše si Deke Slayton vymohol, že jeden týždeň v marci budú Young a Collins členmi komisie, ktorá vykonávala vo Washingtone, D. C. pohovory s potenciálnymi astronautmi-nováčikmi, ktorí práve prechádzali výberom, pričom v apríli bolo verejnosti oficiálne predstavených 19 nových členov oddielu. Napriek tomu, že Young ani Collins veľmi nechápali, prečo sú vytrhnutí z náročných príprav na misiu, Dekovo slovo bolo zákonom. Avšak týždenné oneskorenie sa ťažko doháňalo, zvlášť to bolo poznať na začiatku leta, keď po problémoch s výstupom do vesmíru Eugena Cernana začal ešte výraznejšie prenikať na povrch nápad o nácviku výstupu pod vodou. Collins na nácviky v bazéne, žiaľ, nemal vôbec čas.

V určitú dobu pred štartom začali obaja astronauti aj s kolegami zo záložnej posádky meniť svoj denný režim. Štart Gemini 10 sa odvíjal od vhodných podmienok pre rendezvous s Agenou 8, ktorá sa použila pri misii Gemini 8 a odvtedy bola na obežnej dráhe. Bolo potrebné nájsť vhodný okamih, ktorý by umožnil prelet od Ageny 10 a týmto spôsobom balistici pospiatky došli k štartovaciemu oknu Ageny 10. Tým bol daný aj presný okamih štartu Gemini 10, ktorý tentoraz pripadol na 18. júla o 17:20 miestneho času. Ako poznamenal Collins, bol to „civilizovaný čas“, na rozdiel od predošlých misií, ktoré si vyžadovali začať pracovný deň ešte pred svitaním. Takto štvorica mužov nakoniec chodila spať okolo štvrtej až piatej hodiny rannej a spala až do obeda.

Priebeh letu

Young (v popredí) a Collins po príchode na štartovací komplex 19 v deň štartu

V pondelok 18. júla 1966 na pravé poludnie astronautov prebudil Deke Slayton, riaditeľ operácií letových posádok. Vzápätí sa John Young a Michael Collins osprchovali a absolvovali lekársku prehliadku. O 14:00 raňajkovali steak a vajíčka v spoločnosti Slaytona a členov hlavnej i záložnej posádky predošlej misie, Gena Cernana a Jima Lovella. Následne Young a Collins vyšli z Budovy pilotovaných letov (Manned Spacecraft Operations Building) a presunuli sa na štartovaciu rampu 16, kde si v špeciálne upravenom obytnom prívese obliekli skafandre. Nasledovala jazda špeciálne upravenou dodávkou na štartovací komplex 19, odkiaľ mali vyštartovať. V rámci tradície, ktorá si vyžadovala výmenu žartovných darčekov, mal vedúci štartovacej rampy Guenter Wendt pre posádku pripravené obrie polystyrénové kliešte. Young s Collinsom totiž oficiálne žiadali o to, aby mohli so sebou vziať na palubu klasické kliešte. Dôvodom bol predlžovací elektrický kábel, ktorý sa občas len veľmi ťažko dal odpojiť zo zásuvky. V rukaviciach natlakovaného skafandra sa z tohto jednoduchého úkonu stávala takmer nesplniteľná úloha a kliešte tento úkon veľmi uľahčovali. Nadriadení astronautov však o ničom podobnom nechceli ani počuť, pretože sa báli, že kliešte poškodia zástrčku alebo že môže dôjsť ku skratu. Wendtove polystyrénové kliešte tak boli len cenou útechy, ale o mnoho rokov neskôr Young ukázal skutočné kliešte, ktoré napriek zákazu prepašoval na palubu vo vrecku svojho skafandra.

Štart misie Gemini 10, 18. júl 1966

Odpočítavanie prebiehalo hladko a o 15:39:46 miestneho času (20:39:46 svetového času) odštartovala zo štartovacieho komplexu 14 s oneskorením dve sekundy zostava Atlas-Agena. Navedenie cieľového telesa na obežnú dráhu prebehlo bez problémov. Misia Gemini 10 úspešne odštartovala 18. júla 1966 o 17:20:26,648 miestneho času (22:20:26,648 svetového času) pomocou nosnej rakety Titan II GLV zo štartovacieho komplexu 19 na Cape Kennedy. Vďaka bezproblémovému štartu Ageny 10 sa tak udialo hneď na začiatku 35-sekundového štartovacieho okna. Vzlet Gemini 10 na orbitu bol takmer v poriadku, iba s jednou výnimkou: krátko po zapálení motora druhého stupňa a oddelení prázdneho prvého stupňa kabínu na okamih zaliala oranžovo-červená žiara. Neskôr sa ukázalo, že krátko po oddelení plameň z trysky motora druhého stupňa prepálil vrch nádrže okysličovadla na prvom stupni a ten explodoval. Na let druhého stupňa s Gemini na špici to však nemalo vplyv a v čase 5 minút a 41 sekúnd po štarte sa motor druhého stupňa vypol. Zhruba o pol minúty neskôr sa Gemini odpojila od druhého stupňa a astronauti mohli vykonať prvé dva krátke zážihy, ktorými vzdialili svoju loď od nosiča a upravili svoju dráhu.

Agena 10 bola v tom okamihu vzdialená 1 800 km. Dve a štvrť hodiny po štarte začala séria orbitálnych manévrov, ktoré mali priviesť Gemini 10 na štvrtom oblete k cieľovému telesu. Na rozdiel od predchádzajúcich misií sa tentoraz o kalkulácie malo podeliť riadiace stredisko spolu s posádkou. Dovtedy sa posádky vždy spoliehali na výpočty riadiaceho strediska. Tentokrát bol Collins vybavený sextantom a ďalšími navigačnými pomôckami, kvôli čomu mu Young dal prezývku „Magellan“, a počítač bol upravený tak, aby doň bolo možné zadávať údaje z Collinsových meraní. Pred každým manévrom sa porovnávali kalkulácie strediska a palubného počítača. Hneď na začiatku sa ale objavil problém – kalkulácie sa nezhodovali. Posádka sa teda spoľahla na údaje zo Zeme. Ex post sa pri analýze ukázalo, že rendezvous by bolo úspešné aj pri použití výpočtov palubného počítača. Asi 3 hodiny a 5 minút po štarte radar v nose Gemini prvýkrát uvidel Agenu, v tom čase vzdialenú 445,8 km. Pred začatím finálnej fázy zbližovania, zvanej „Terminal Phase Initiation“, rovnako ako pred všetkými manévrami, posádka nastavovala inerciálnu plošinu, ktorá počítaču oznamovala informácie o polohe lode v priestore. Pri nastavovaní si však Young nevšimol, že Gemini je mierne pootočená okolo zvislej osi. Výsledná nepresnosť sa potom premietla do nutnosti veľkých korekcií počas zbližovania s Agenou. A ako sa neskôr ukázalo, ani veľké korekcie nestačili. Gemini sa mala priblížiť k cieľovému telesu zhruba na 70 metrov, ale 5 hodín a 12 minút po štarte, ešte v čase, keď bola Agena vzdialená necelých 200 metrov, sa zbližovanie zastavilo. Trajektória, po ktorej sa Gemini pohybovala, nebola správna a hrozilo, že sa čoskoro začnú oba stroje od seba vzďaľovať. Preto musel Young poriadne využiť posigrádne motorčeky svojej lode. Tri minúty potom Gemini priletela na správne miesto len pár desiatok metrov od Ageny. V čase 05:52:44 po štarte Young doviedol Gemini k spojeniu s Agenou.

Priblíženie k raketovému stupňu Agena z pohľadu Gemini 10

Nutnosť veľkých korekcií sa prejavila aj na veľmi vysokej spotrebe paliva. Na celé rendezvous sa minulo približne 180 kg pohonných látok, čo bolo trikrát viac ako pri predošlých misiách. Nádrže systému OAMS (Orbit Attitude and Maneuvering System) tak boli namiesto očakávaných 60 % plné už iba na 36 %. Po zrelej úvahe sa letový riaditeľ Glynn Lunney rozhodol zrušiť dva nácviky spojenia a namiesto toho sa sústrediť na ďalší bod programu, využitie Ageny ako posúvacej lokomotívy, ktorá vytiahne Gemini na dráhu s rekordne vysokým apogeom. V určený čas bolo všetko pripravené a Collins na otočnom ovládači postupne navolil kódy 041-571-450-521-501, ktorými dal povel Agene, aby zapla svoj motor. Od štartu Gemini uplynulo 7 hodín, 37 minút a 17 sekúnd, keď sa aktivoval motor Ageny. Najprv sa ozvalo nejaké lupnutie, potom zvuk pripomínajúci explóziu a následne kovový úder. V zornom poli astronautov sa objavila žiara vychádzajúca z trysky Ageny. Prvýkrát v dejinách bola pilotovaná kozmická loď tlačená na dráhu s odlišnými charakteristikami iným strojom. „Posúvacia lokomotíva“ fungovala bezchybne, pričom astronauti boli vytiahnutí z kresiel silou 1 g, čo po lete Young komentoval slovami: „To bolo najväčšie 1 g, aké som kedy videl!“ Collins to opísal: „Toto bolo fakt niečo! Keď sa táto kráska zapáli, je to poznať!“ Gemini 10 s Agenou teraz leteli na dráhe vo výške 294 – 763 km. V takej výške ľudské bytosti dovtedy neleteli. Posádke však výhľadu bránila pripojená Agena a musela sa venovať kontrole systémov, odčítaniu dozimetrov (cez apogeum, ktoré sa blíži spodnej hranici vnútorného van Allenovho pásu boli namerané hodnoty úplne neškodné) a príprave na spánok. Deväť hodín po štarte sa dvojica unavených astronautov mohla uložiť k spánku. Ten bol prerušovaný a Collins zistil, že sa mu prejavilo dekompresné ochorenie – pobolievalo ho koleno, ale bolesť na druhý deň letu ustúpila.

Zážih raketového motora Ageny, 19. júl 1966

Druhý deň letu začal pre oboch astronautov rušne. Čakala ich ďalšia úprava dráhy, ktorá mala za cieľ pripraviť stretnutie s pasívnou Agenou 8. Young s Collinsom sa obávali, že z dôvodu nízkeho stavu paliva v systéme OAMS bude rendezvous s Agenou 8 zrušené. Riadiace stredisko však využilo skúsenosti z predchádzajúcich misií, kedy bolo potrebné meniť plán letu za pochodu a situáciu s palivom vyriešilo nasledovne: Agena 10 zostane pripojená k Gemini dlhšie ako bolo v pláne a veľké manévre sa budú vykonávať s využitím jej hlavného a sekundárneho pohonného systému. Prvý veľký zážih tohto dňa znížil apogeum súlodia na 382 km a druhý potom vytiahol perigeum na 377,6 km. Táto cirkularizácia priviedla Gemini iba 17 km pod dráhu, na ktorej sa pohybovala mŕtva Agena 8. Ďalším veľkým bodom programu potom bola „Stand-up EVA“, počas ktorej sa mal Collins postaviť na svojom sedadle a venovať sa najmä fotografovaniu častí oblohy v ultrafialovej časti spektra. Dvojica sa pustila do príprav, keď sa náhle v slúchadlách ozval hlas Deka Slaytona, ktorý Youngovi s Collinsom vytkol ich prílišnú málovravnosť s tým, že verejnosť by rada vedela, čo sa práve deje na palube. Astronauti zagúľali očami a Collins začal s miernym nádychom irónie opisovať úplne všetko, čo videl. V čase 23 hodín a 24 minút po štarte sa Collins vysunul hornou časťou tela cez otvorený prielez a začal plniť program svojho výstupu. Spočiatku išlo všetko hladko, ale asi po polhodine, práve keď sa loď vynorila zo zemského tieňa, Collins zrazu zistil, že mu veľmi slzia oči. Najprv slzy pripisoval ostrému slnečnému svitu, lenže po chvíli sa slzenie zhoršilo. Navyše Young vzápätí ohlásil, že aj jemu slzia oči. Únik zrniek hydroxidu lítneho, ktorý slúži na pohlcovanie oxidu uhličitého, do kyslíkového systému ukončil výstup už po 49 minútach, čiže o 6 minút skôr, ako sa plánovalo. Potom sa astronauti najedli a šli spať. Tentokrát spali vďaka únave dobre.

Pobrežie Číny z Gemini 10

Tretí letový deň mal byť vrcholom celej misie, ktorým bolo stretnutie s mŕtvym telesom bez pomoci radaru, iba s pomocou presných výpočtov a optických pomôcok. Jednou z prvých úloh bol kratučký zážih orientačných motorčekov Ageny, ktorý mal korigovať dráhu súlodia a priviesť Gemini na správnu trajektóriu k Agene 8. Tesne pred zážihom si Young všimol, že v okienku nevidí tie správne súhvezdia. Súlodie bolo otočené o 180° a posádka musela na poslednú chvíľu napraviť situáciu. Zážih prebehol v poriadku a nastal čas rozlúčiť sa s posúvacou lokomotívou. Po necelých 39 hodinách spoločného letu sa Gemini asi v čase 44 hodín a 40 minút po štarte oddelila od Ageny. Súlodie spolu zotrvalo o 23 hodín dlhšie, než sa plánovalo a táto zmena ušetrila Gemini 10 veľké množstvo paliva. Teraz už všetko bolo iba na Youngovi a Collinsovi. Agena 8 bola v tom okamihu vzdialená 255,5 km a Gemini ju pomaly doháňala. Zatiaľ čo sa Gemini vzďaľovala od Ageny 10 a pomocou jemných manévrov sa približovala k Agene 8, Mike Collins sa v kokpite pripravoval na svoj druhý výstup do otvoreného vesmíru. John Young sa mohol aspoň trocha natiahnuť, pretože doteraz mal stočený pri svojich nohách 15-metrový pútací kábel. Aj jeho čakala náročná úloha – počas Collinsovho výstupu mal udržiavať vzájomnú polohu Gemini a Ageny a súčasne nevystaviť svojho kolegu prúdom spalín z trysiek orientačného systému. Celú situáciu komplikoval nedostatok pohonných látok. V okamihu, keď ich úroveň v nádržiach klesne na 7 %, bude to znamenať okamžitý koniec a Collins musí všetko nechať a hneď sa vrátiť späť. Tentoraz sa nemohli astronauti spoľahnúť na radar, ale 47 hodín a 7 minút po štarte posádka prvýkrát zazrela Agenu 8 ako malú žiariacu bodku. Obe telesá od seba delila vzdialenosť 30 km. O 50 minút neskôr už Gemini 10 letela takmer na dotyk vedľa Ageny 8. Na ukazovateli stavu pohonných látok bol údaj 15 %. Mohol sa začať Collinsov výstup z kozmickej lode.

Collins v kabíne Gemini 10

V čase 48 hodín a 42 minút po štarte sa Collins ľahko odrazil od svojho sedadla a cez otvorený prielez vyšiel von. Prvou úlohou bolo sňatie experimentu S-12, čiže lapača mikrometeoroidov na adaptéri lode. Nasledovalo napojenie hadice HHMU k nádrži s dusíkom tamtiež. Celú dobu sa mŕtva Agena vznášala dva až tri metre nad Gemini a Young mal plné ruky práce, aby sa s ňou nezrazil a súčasne aby netrafil Collinsa výtokovými plynmi z trysiek OAMS. Po niekoľkých minútach sa Collins vrátil do kokpitu, aby dal Youngovi lapač a aby sa pripravil na svoj preskok k Agene. Young pomaličky znížil vzdialenosť na necelé dva metre a Collins sa odrazil a vybral sa k dokovaciemu prstencu Ageny, kde naňho čakal ďalší lapač mikrometeoroidov, tentoraz s označením S-10. Collins sa chytil prstenca, ale keď skúšal prerúčkovať k lapaču, stratil kontakt s prstencom a začal sa v kotrmelcoch vzďaľovať od Ageny. Pomocou sa pištole HHMU sa vrátil k lodi, aby na chvíľu nabral dych a potom sa krátkym impulzom vydal znova k Agene. Tentokrát využil ako úchyty aj zväzky elektrických drôtov u dokovacieho prstenca Ageny a skutočne sa mu podarilo dostať na dosah k lapaču. Odmontovanie nebolo vôbec ťažké, ale pod dojmom neustáleho zápasu o udržanie vlastnej polohy na povrchu Ageny a strachu zo straty práve sňatého kolektora sa Mike rozhodol neinštalovať nový lapač. Po vlastnom pútacom kábli prerúčkoval späť ku kokpitu a Youngovi podal S-10. Pútací kábel bol do tejto chvíle zaistený tak, aby sa rozvinul iba na dĺžku 6 metrov. Ďalším bodom výstupu malo byť rozvinutie kábla na plnú dĺžku a skúška pohybu s pištoľou HHMU. Ale v ten moment prišla z riadiaceho strediska prostredníctvom astronauta Cliftona Williamsa, ktorý vtedy slúžil ako komunikátor (CAPCOM), správa: „Dobre. Nechceme, aby ste použili viac paliva. Už žiadne ďalšie palivo.“ Young musel prikázať Collinsovi: „Tak poď späť domov.“ Mike odpojil hadicu k HHMU a začal sa pomaly pripravovať na návrat do kabíny. Nebolo to však jednoduché. Collins sa zamotal do pútacieho kábla a trvalo päť minút, kým sa mu podarilo zložiť sa späť do sedadla. Dvere sa uzavreli 39 minút po začiatku výstupu. Z celého výstupu neexistuje žiadna fotografická dokumentácia. Youngovi sa zasekol fotoaparát a Collinsovi ten jeho odletel pred koncom výstupu. Prišli tiež o lapač S-10, ktorý pravdepodobne uletel v čase, keď sa Young snažil pomôcť Collinsovi rozmotať kábel.

Vyzdvihnutie posádky Gemini 10 po pristátí v Atlantiku, 21. júl 1966

Takmer celý voľný priestor kabíny teraz vypĺňal pútací kábel, pričom Young podotkol: „V porovnaní s týmto vyzerá hadie terárium v ​​ZOO ako piknik nedeľnej školy.“ Po päťdesiatich minútach sa podarilo kabínu uviesť do dostatočne usporiadaného stavu, aby sa ešte raz mohli otvoriť pravé dvere nad Collinsom. Všetky nepotrebné položky šli von vrátane pútacieho kábla. Celá záležitosť trvala asi tri minúty a dvere fungovali oproti predchádzajúcim misiám spoľahlivo. Poslednými veľkými úlohami toho dňa boli dva manévre, pričom prvým kratučkým bliknutím trysiek sa Gemini vzdialila od Ageny a druhým manévrom Young znížil perigeum na 292 km. Týmto manévrom sa trajektória upravila tak, aby sa zaručila čo najväčšia presnosť pristátia. Astronauti venovali zvyšok dňa dokončovaniu experimentov a prípravou kokpitu na pristátie. Po poslednej spánkovej perióde, ktorá trvala desať hodín, zostávalo už iba dokončiť pár posledných položiek na zozname experimentov, prejsť checklisty a čakať na správny moment k brzdiacemu zážihu. Ten prišiel presne včas a tentoraz ho manuálne inicializoval Mike Collins. Po pár sekundách dohoreli štyri motorčeky a počítač oznámil, nakoľko bol zážih presný. Údaje prezradili, že všetko bolo v poriadku. Zážih znížil orbitálnu rýchlosť Gemini o 92,35 m/s a súčasne ju poslal smerom doprava rýchlosťou 1,5 m/s a 36,27 m/s smerom dole. Návrat kabíny do atmosféry bol takisto bezproblémový a padákový systém fungoval perfektne. Kozmická loď Gemini 10 pristála 21. júla 1966 o 16:07:06 miestneho času (21:07:06 UTC) na hladine Atlantického oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 500 km východne od ostrova Great Abaco a iba 5,4 km od stredu cieľovej oblasti. O 27 minút neskôr pristál vrtuľník s oboma astronautmi na palube záchrannej lietadlovej lode USS Guadalcanal.

Počas nasledujúcich dvanástich hodín riadiace stredisko ešte vykonalo niekoľko korekcií dráhy Ageny 10, počas ktorých ju operátori okrem iného vyslali až do výšky 1 390 km, kde sa skúmali tepelné pomery konštrukcie Ageny. Na záver tento stroj zanechali na cirkulárnej dráhe vo výške 352 km, kde sa mohol v prípade potreby využiť ako alternatívne cieľové teleso pri ďalších misiách.

Parametre misie

Spojenie s raketovým stupňom Agena

• Spojenie: 19. júl 1966, 04:15:00 UTC
• Odpojenie: 20. júl 1966, 19:00:00 UTC

Výstupy do vesmíru

• Collins – EVA 1 (Stand-up)
  • Začiatok: 19. júl 1966, 21:44:00 UTC
  • Koniec: 19. júl 1966, 22:33:00 UTC
  • Trvanie: 49 minút
• Collins – EVA 2
  • Začiatok: 20. júl 1966, 23:01:00 UTC
  • Koniec: 20. júl 1966, 23:40:00 UTC
  • Trvanie: 39 minút

Galéria

• 
  Michael Collins trénuje výstup do otvoreného vesmíru na palube špeciálne upraveného lietadla KC-135
• 
  John Young (vľavo) a Collins počas predletových príprav
• 
  Young (vľavo) a Collins počas raňajok v deň štartu
• 
  Collins po oblečení skafandra
• 
  Young (v popredí) a Collins začínajú svoju cestu k štartovacej rampe
• 
  Young v kozmickej lodi Gemini 10 pred štartom
• 
  Štart raketového stupňa Agena pomocou nosnej rakety Atlas, 18. júl 1966
• 
  Štart misie Gemini 10, 18. júl 1966
• 
  Priblíženie k raketovému stupňu Agena z pohľadu Gemini 10, 19. júl 1966
• 
  Agena pri pohľade z Gemini 10
• 
  Agena po spojení s Gemini 10
• 
  Young v lodi Gemini 10
• 
  Pobrežie Španielskej Sahary z Gemini 10
• 
  Pristátie Gemini 10 do vĺn Atlantiku, 21. júl 1966
• 
  Záchranné operácie po pristátí
• 
  Young (vľavo) a Collins na palube lietadlovej lode USS Guadalcanal

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gemini 10

Externé odkazy

• Oficiálna stránka (po anglicky)
• Gemini 10 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Gemini 10 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
• Gemini – Kosmonautická maturita (15. díl) (po česky)