Geografia (pedagogika)

Učebný predmet

Geografia[pozn 1] alebo zemepis je učebný predmet, ktorý zahŕňa geografické poznatky prírodovednej, spoločenskovednejtechnickej povahy.[4] Pri výučbe geografie sa vo veľkej miere využívajú atlasy, glóbusy, rôzne mapy a v súčasnosti aj rôzne multimediálne pomôcky, príp. tiež kolekcie vzoriek hornín a minerálov, trojrozmerné modely geologických útvarov, telúriá, modely slnečnej sústavy a pod.

Hodina geografie (olejomaľba Alfreda Valenzuela Puelma, 1883)

Dejiny upraviť

Slovensko upraviť

Na území Slovenska sa ako samostatný učebný predmet začala geografia vyučovať v niektorých latinských školách začiatkom 18. storočia, najmä zásluhou Mateja Bela, ktorého diela s mapami Samuela Mikovíniho (napr. Compendium Hungariae geograhicum, 1753) sa spolu s publikáciami Jána Tomka-Sáskeho používali ako prvé učebnice. Počas osvietenstva sa geografia stala trvalou súčasťou vyučovania na základných a stredných školách. Prvými slovenskými učebnicami geografie sú Geograffia aneb vypsání okršleku zemského (1798) od Ladislava Bohuslava BartholomeidaZemepis malý pro záky a žáčky (1850) Samuela Ormisa. Počas prvej ČSR sa pri vyučovaní geografie používali preklady českých učebníc a tiež atlasy českých kartografov. Na rozvoji prípravy pedagógov geografie sa podieľal najmä Jan Hromádka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[5]

Poznámky upraviť

  1. Zo starogr. γεωγραφία geografía – popis zeme, z prefixu γεω- geo- od γε ge – zem a sufixu -γραφία -grafía – -pis)[1][2][3]

Referencie upraviť

  1. Rejzek 2001a, s. 185
  2. Rejzek 2001b, s. 185
  3. Rejzek 2001c, s. 187
  4. „zemepis“, Pedagogická encyklopédia Slovenska, 2 (P – Ž), Bratislava: Veda, 1985, str. 625, OCLC 165864997 
  5. „zemepis“, Pedagogická encyklopédia Slovenska, 2 (P – Ž), Bratislava: Veda, 1985, str. 625-626, OCLC 165864997 

Použitá literatúra upraviť