Georg Rhaeticus
Georg Joachim von Lauchen Rhaeticus (* 16. február 1514, Feldkirch, Rakúsko – † 4. december 1574, Košice) bol rakúsky matematik a astronóm.
| Georg Rhaeticus | |
| rakúsky matematik a astronóm | |
| Narodenie | 16. február 1514 Feldkirch, Rakúsko |
|---|---|
| Úmrtie | 4. december 1574 (60 rokov) Košice, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Georg Rhaeticus |
Meno upraviť
Narodil sa ako Georg Iserin. Do veku 14 rokov ho vzdelával otec, mestský lekár vo Feldkirchu. V roku 1528 jeho otca odsúdili za bosoráctvo a popravili ho. Súčasťou rozsudku bol aj zákaz používať priezvisko Iserin, preto sa Georgova matka, pôvodom Talianka, vrátila k svojmu dievčenskému menu Thomasina de Porris a jej syn začal používať meno Georg Joachim de Porris. „Porris“ znamená v taliančine „pór“ a navyše sa Georg necítil byť Talianom, a tak neskôr uprednostnil germanizovanú podobu tohto mena znejúcu „von Lauchen“. Ešte neskôr k tomu pripojil meno Rhaeticus (podľa rímskeho pomenovania jeho rodnej provincie - Rhaetia).
Štúdium upraviť
Rhaeticus začal po smrti otca študovať na latinskej škole vo Feldkirchu, pričom ho štedro podporoval Achilles Gasser, otcov nástupca na poste mestského lekára. V roku 1528 odišiel študovať do Zürichu na Frauenmuensterschule, kde zotrval do roku 1531. Matematiku a astronómiu študoval od roku 1532 na univerzite vo Wittenbergu, kde v roku 1535 získal titul magistra.
Práca upraviť
Po získaní magisterského titul zostal na svojej alma mater prednášať matematiku, vyučoval konkrétne aritmetiku a geometriu. O dva roky neskôr podnikol Rhaeticus študijnú cestu. V októbri 1538 sa vybral do Norimbergu za Johannom Schönerom, ktorý vydával knihy vrátane diel, ktoré už 60 rokov predtým chcel publikovať Regiomontanus. Ako Rhaetickus pokračoval v ceste, v Ingolstadte navštívil Petra Apiana a v Tübingene Joachima Cameraria.
V roku 1539 odišiel do Fromborku ku Kopernikovi, kde strávil dva roky. Potom sa do Wittenbergu vrátil, ale ako kopernikovec tu upadol do nemilosti a musel z univerzity odísť. Po pobyte v Norimbergu, Krakove a údajne aj v Moldavsku prežil posledné roky života v Košiciach. Na mladého Georga veľmi zapôsobil prvý Kopernikov náčrt heliocentrickej sústavy (Comentariolus, 1530), preto sa vydal za jeho autorom. Vo Fromborku sa dôkladne zoznámil s myšlienkami veľkého Poliaka. Ako prvý informoval svet o Kopernikovom systéme vo forme listu J. Schonerovi (Narratio de libris revolutionum Copernici, 1540). Na jeho naliehanie Kopernik dopracoval svoje hlavné dielo a Rhaeticus sa podstatným spôsobom zaslúžil o vydanie Obehov nebeských sfér ( 1543). Až do svojej smrti vlastnil Kopernikov rukopis. V Krakove konal astronomické pozorovania, venoval sa matematike i mineralógii. V posledných rokoch sa živil iba astrológiou a medicínou. Zomrel v Košiciach, podľa niektorých prameňov 4. decembra 1574, podľa iných 4. decembra 1576.
Externé odkazy upraviť
- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.