Georg Rhaeticus

Georg Joachim von Lauchen Rhaeticus (* 16. február 1514, Feldkirch, Rakúsko – † 4. december 1574, Košice) bol rakúsky matematik a astronóm.

Georg Rhaeticus
rakúsky matematik a astronóm
Georg Rhaeticus
Narodenie16. február 1514
Feldkirch, Rakúsko
Úmrtie4. december 1574 (60 rokov)
Košice, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Georg Rhaeticus

MenoUpraviť

Narodil sa ako Georg Iserin. Do veku 14 rokov ho vzdelával otec, mestský lekár vo Feldkirchu. V roku 1528 jeho otca odsúdili za bosoráctvo a popravili ho. Súčasťou rozsudku bol aj zákaz používať priezvisko Iserin, preto sa Georgova matka, pôvodom Talianka, vrátila k svojmu dievčenskému menu Thomasina de Porris a jej syn začal používať meno Georg Joachim de Porris. „Porris“ znamená v taliančine „pór“ a navyše sa Georg necítil byť Talianom, a tak neskôr uprednostnil germanizovanú podobu tohto mena znejúcu „von Lauchen“. Ešte neskôr k tomu pripojil meno Rhaeticus (podľa rímskeho pomenovania jeho rodnej provincie - Rhaetia).

ŠtúdiumUpraviť

Rhaeticus začal po smrti otca študovať na latinskej škole vo Feldkirchu, pričom ho štedro podporoval Achilles Gasser, otcov nástupca na poste mestského lekára. V roku 1528 odišiel študovať do Zürichu na Frauenmuensterschule, kde zotrval do roku 1531. Matematiku a astronómiu študoval od roku 1532 na univerzite vo Wittenbergu, kde v roku 1535 získal titul magistra.

PrácaUpraviť

Po získaní magisterského titul zostal na svojej alma mater prednášať matematiku, vyučoval konkrétne aritmetiku a geometriu. O dva roky neskôr podnikol Rhaeticus študijnú cestu. V októbri 1538 sa vybral do Norimbergu za Johannom Schönerom, ktorý vydával knihy vrátane diel, ktoré už 60 rokov predtým chcel publikovať Regiomontanus. Ako Rhaetickus pokračoval v ceste, v Ingolstadte navštívil Petra Apiana a v Tübingene Joachima Cameraria.

V roku 1539 odišiel do Fromborku ku Kopernikovi, kde strávil dva roky. Potom sa do Wittenbergu vrátil, ale ako kopernikovec tu upadol do nemilosti a musel z univerzity odísť. Po pobyte v Norimbergu, Krakove a údajne aj v Moldavsku prežil posledné roky života v Košiciach. Na mladého Georga veľmi zapôsobil prvý Kopernikov náčrt heliocentrickej sústavy (Comentariolus, 1530), preto sa vydal za jeho autorom. Vo Fromborku sa dôkladne zoznámil s myšlienkami veľkého Poliaka. Ako prvý informoval svet o Kopernikovom systéme vo forme listu J. Schonerovi (Narratio de libris revolutionum Copernici, 1540). Na jeho naliehanie Kopernik dopracoval svoje hlavné dielo a Rhaeticus sa podstatným spôsobom zaslúžil o vydanie Obehov nebeských sfér ( 1543). Až do svojej smrti vlastnil Kopernikov rukopis. V Krakove konal astronomické pozorovania, venoval sa matematike i mineralógii. V posledných rokoch sa živil iba astrológiou a medicínou. Zomrel v Košiciach, podľa niektorých prameňov 4. decembra 1574, podľa iných 4. decembra 1576.

Externé odkazyUpraviť

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.