George Westinghouse
George Westinghouse (* 6. október 1846, Central Bridge, New York – † 12. marec 1914, New York)[1] bol americký vynálezca, podnikateľ a inžinier, priekopník v elektrotechnike. Vynašiel železničnú vzduchovú brzdu. Spolu s Nikolom Teslom bol jedným z hlavných súperov Thomasa Edisona na začiatku realizácie americkej elektrizačnej sústavy. Systém Georga Westinghousa nakoniec zvíťazil nad Edisonovým návrhom používať jednosmerný prúd. V roku 1911 Westinghouse obdržal AIEE Edisonovu medailu „Za záslužné činy v súvislosti s rozvojom systému striedavého prúdu“.[2]
| George Westinghouse | |
| americký elektrotechnik, vynálezca a konštruktér | |
 | |
| Dielo | |
|---|---|
| Polia pôsobnosti | strojárstvo, elektrotechnika, telekomunikácie, železnica |
| Známy vďaka | vynálezom v oblasti parných strojov, železnice a elektriny, spolu s Teslom presadil používanie striedavý prúd |
| Významné práce | železničná vzduchová brzda, rozvoj železnice a elektrifikácie, zavedenie a rozvod striedavého prúdu a zemného plynu atď. |
| Vedecké pôsobenie | Westinghouse Electric & Manufacturing Co. |
| Vplyvy | Nikola Tesla |
| Ocenenia | |
| 1911: Edisonova medaila | |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 6. október 1846 Central Bridge, New York, USA |
| Úmrtie | 12. marec 1914 (67 rokov) New York, New York, USA |
| Štátna príslušnosť | americká |
| Národnosť | americká |
| Miesto pobytu | USA |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
 | George Westinghouse (multimediálne súbory na commons) |
Detstvo a začiatky upraviť
Bol synom majiteľa strojovej dielne s talentom na techniku a podnikanie. V pätnástich rokoch sa zapísal do New Yorkskej Národnej gardy kvôli občianskej vojne. Rodičia ho prinútili vrátiť sa domov, ale už o dva roky neskôr, v roku 1863, sa znova pripojil k New Yorkskej kavalérii. V decembri 1864 vystúpil z armády a prešiel k námorníctvu, v ktorom slúžil až do konca vojny. V roku 1865 sa vrátil k rodine domov v Schenectady a zapísal sa na blízku Union College. Pre nezáujem o učivo však vypadol už v prvom semestri.
Už ako devätnásťročný zhotovil svoj prvý vynález, rotačný parný stroj.[3]
Zoznam jeho vynálezov má niekoľko sto položiek. Medzi najvýznamnejšie patria patent na pneumatickú brzdu (1869), samočinnú tlakovú brzdu, automatizované signalizačné a výhybkové zariadenie, ktoré výrazne prispelo k ďalšiemu zvýšeniu bezpečnosti na železnici.
Ako jeden z prvých rozpoznal potenciál zemného plynu, ktorý bol dovtedy len vedľajším produktom ťažby ropy. Presadil jeho využívanie na vykurovanie a svietenie v domácnostiach. Vylepšil zariadenie primitívnych telefónnych ústrední a prispel tak k rozvoju telefónnych sietí.
Úzko spolupracoval s Nikolom Teslom a práve vďaka nemu presadil používanie striedavého prúdu oproti konceptu jednosmerného prúdu. Edison bol stúpencom druhej možnosti, a pri boji o presadenie svojho konceptu dokonca demonštroval nebezpečnosť striedavého prúdu zabíjaním mačiek, psov a zostrojením elektrického kresla.
V roku 1896 firma Westinghouse Electric Corporation uviedla do prevádzky elektráreň na Niagarských vodopádoch s rozvodným systémom využívajúcim transformátory napätia. Edison túto bitku prehral najmä kvôli tomu, že zaplavil centrum New Yorku kopou rozvešaných drôtov a odberateľ elektriny nemohol bývať ďalej ako dva kilometre od elektrárne. Poslednú ranu v tzv. „vojne prúdov“ zasadil Nikola Tesla demonštráciou, pri ktorej svoje telo použil ako vodič striedavého prúdu s napätím niekoľkých desiatok tisíc voltov a rozsvietil lampu, ktorú držal v ruke.
Na technológiách od Westinghousa a Teslu je založených asi 50 percent dnes fungujúcich atómových elektrární.
Referencie upraviť
- ↑ George Westinghouse. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1999-05-04, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online.
- ↑ George Westinghouse [online]. IEEE, [cit. 2011-07-22]. Dostupné online.
- ↑ Časová os Georga Westinghousa[nefunkčný odkaz]
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému George Westinghouse
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku George Westinghouse na anglickej Wikipédii.
- Životopis G. Westinghousa Archivované 2014-02-13 na Wayback Machine