Otvoriť hlavné menu

Grónčina (grónsky Kalaallisut) je jazyk patriaci do východoinuitskej skupiny jazykov (tzv. eskimáčtina). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov Grónska, nie len Eskimáci, ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. Gróni sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na Sibíri hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.

Grónčina
(Kalaallisut)
ŠtátyGrónsko Grónsko (Kalaallit Nunaat)
RegiónSeverná Amerika
Počet hovoriacich54 000
Poradienenachádza sa v prvej 100
KlasifikáciaEskimácko-aleutské jazyky
PísmoLatinka
Postavenie
Úradný jazykGrónsko Grónsko
RegulátorOqaasileriffik (Sektretariát grónčiny)
Jazykové kódy
ISO 639-1kl
ISO 639-2kal
ISO 639-3kal
SIL-
Wikipédia
Adresakl.wikipedia.org
PomenovanieWikipedia, encyklopædi ammaannartoq
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

PravopisUpraviť

Grónčina sa píše latinkou. Písaná grónčina je založená na gramatike Samuela Kleinschmidta (1814-1886) z roku 1851. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku 1973. Dovtedy sa miesto q používalo Kra (ĸ).

Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly: ... a »...«.

Abeceda: A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v
V slovách prevzatých z dánčiny sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.

NárečiaUpraviť

Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta Upernavik sa vyskytuje zvláštna forma tohto nárečia.

  • Západné nárečie (Kitaa, Kalaallisut) je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí.
  • Východné nárečie (Tunu, Tunumiit oraasiat) používa asi 3 000 ľudí.
  • Severné nárečie (Avanersuaq, Avanersuarmiutut) sa používa v okolí mesta Qaanaaq (dánsky Thule). Hovorí ním menej ako 1 000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazyk inuktun. Najviac sa mu podobá v Kanade používanému inuitskému jazyku inuktitut.

GramatikaUpraviť

Grónčina o polysyntetický jazyk – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.

Grónčina rozlišuje jednotné a množné číslo. Má 4 osoby a 10 pádov (absolutív, relatív, equatív, inštrumentál, lokatív, allatív, ablatív, prolatív, nominatív a akuzatív).

SlovesáUpraviť

Slovníky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčina (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).

Skloňovanie slovesa hovoriť (oqarpoq)

ja hovorím oqarpunga my hovoríme oqarpugut
ty hovoríš oqarputit vy hovoríte oqarpusi
on/a hovorí oqarpoq oni hovoria oqarput

Ukážka grónčinyUpraviť

slovensky grónsky
Dobrý deň Inuugujoq, kutta!
Ahoj Aluu!
Ako sa máš? Qanoq-ipit?
Áno Aap
Nie Naagga
Ako sa voláš? Qanoq ateqarpit?
Odkiaľ si? Suminngaaneerpit?
Hovoríš anglicky? Tuluttut oqalusinnaavit?
Ďakujem. Qujanaq
1 ataaseq
2 marluk
3 pingasut
4 sisamat
5 tallimat
6 arfinillit
7 arfineq marluk
8 arfineq pingasut
9 qulingiluat
10 qulit

Externé odkazyUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Grónčina
  •   Wikislovník ponúka heslo Grónčina