Otvoriť hlavné menu

Budova gymnáziaUpraviť

Hmotové a dispozičné riešenieUpraviť

Gymnázium M. M. Hodžu je jednou z architektonicky najvýraznejších budov v Liptovskom Mikuláši. Pôvodne dvojkrídlová budova, v súčasnosti po novodobej prístavbe trojkrídlová budova, je na severnej strane kompozične dotvorená mohutnou vežou. Hlavná časť budovy – stredné krídlo, tak ako aj nová prístavba sú mohutné dvojtraktové budovy s chodbami do ulice a učebňami do dvora. Týmto riešením budova vytvára tiché priestory určené na výučbu, zatiaľ čo rušnejšie komunikačné priestory sú obrátené k takisto rušnej ulici. Severné krídlo tvorí telocvičňa v prízemí (malá gymnastická, pôvodne jedáleň) a veľká telocvičňa nad ňou, určená na spoločenské športy. Obe krídla stoja na vysokej kamennej podmurovke. Novodobé južné krídlo budovy sa snaží farebnosťou nadviazať na pôvodnú budovu. Pôsobí však oveľa ľahším dojmom, keďže mohutné murované múry pôvodnej budovy sú tu nahradené ľahším presklenným skeletom. Celkovo pôsobia novo.

Vplyvy na dieloUpraviť

Prvé gymnázium v Liptovskej stolici dokončili až v roku vzniku prvej ČSR (1918) a dali mu meno M. M. Hodžu, ale začali ho stavať ešte za Rakúsko-Uhorska v rokoch 19141916 podľa návrhu maďarských architektov Zoltána Bálinta a Lajosa Jámbora. Hoci sa jeho architektúra mala priblížiť ornamentikou fasád miestnemu folklóru, bola skôr variantom budapeštianskej secesie s jej záľubou v tehlových rámovaniach a ornamentoch, ktoré tu sú tvorené červenými tehlami na bielom podklade budovy. So strechou, pôvodne zelenej farby tak tvorili tri farby maďarskej trikolóry.

V tvorbe Zoltána Bálinta a Lajosa Jámbora sa nepopierateľne prejavuje vplyv Edmunda Lechnera. Treba priznať, že Lechner pôsobil takým silným dojmom na umelecké myslenie a spôsob tvorby, že poznačil celkový charakter doby. Smerodajná zásada tohto hnutia spočívala v integrovaní ľudovej tvorby a historických koreňov do modernej architektúry. Lajos Jámbor Zoltánom Bálintom a bol architektom, ktorý nadväzoval na tento umelecký program.

Použitá literatúraUpraviť

  • Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart, Bratislava 2002

Externé odkazyUpraviť