Hárún ar-Rašíd

Hárún ar-Rašíd (arab. هارون الرشيد – Áron Spravodlivý) (* 17. marec 763, Rej, Irán – † 24. marec 809) bol piaty kalif z dynastie Abbásovcov v rokoch 786 – 809. Je to tradičný hrdina arabského a islamského folklóru (zbierka Tisíc a jedna noc).

Hárún ar-Rašíd

MenoUpraviť

Jeho celé arabské meno je Hárún ibn Muhammad ibn Abd Alláh ibn Muhammad ibn Alí ibn Abd Alláh ibn Abbás ibn Abd al-Muttalib ibn Hášim ibn Abd Manaf (هارون بن محمد بن عبد الله بن محمد بن علي بن عبد الله بن العباس بن عبد المطلب بن هاشم بن عبد مناف).

ŽivotopisUpraviť

Hárún ar-Rašíd bol synom tretieho abbásovského kalifa Al-Mahdího a jeho manželky Al-Chajzurán, bývalej otrokyne z Jemenu, ktorá mala silný vplyv na vládu svojho muža, ako aj jeho nasledovníkov – synov al-Hádího a Hárúna. V mladosti, v rokoch 780 a 782, viedol vojenskú výpravu proti Byzantskej ríši. Dohodnutá mierová zmluva po druhej výprave mu priniesla titul ar-Rašíd (spravodlivý).

14. septembra 786 zomrel za nejasných okolností jeho brat a vtedy vládnuci kalif al-Hádí, čo Hárúnovi otvorilo cestu na trón. Hlavným vezírom (veľkovezírom) jeho vlády sa stal Jahjá ibn Chálid z vplyvnej perzskej rodiny Barmakiovcov. Hárún na jeho radu pozval do Bagdadu veľa učencov prevažne z Indie. Traduje sa, že pred prijatím islamu boli barmakovci budhisti. Členovia rodu Barmak sa stali vezírmi kalifov a udržiavali si silné politické postavenie. Jahjá ibn Chálid sa stal hlavným vezírom a jeho syn Džafar ibn Jahjá vezírom kalifa Hárúna ar-Rašída a fakticky kontrolovali celú štátnu administratívu. Boli považovaní za patrónov mnohých vied a umení. V Bagdade zanechali mnoho významných stavieb, založili prvé dielne na výrobu papiera a zaslúžili sa o rozvoj písomníctva. Počas vlády Hárúna ar-Rašída bola v Bagdade založená knižnica a centrum pre učencov Bajt al-Hikma - Dom múdrosti. Tu vznikli preklady Pytagora, Aristotela, Galéna, Hippokrata, indického Brahmaguptu.


V roku 803 upadla vezírova rodina do kalifovej nemilosti, Jahjá bol uvrhnutý do väzenia, kde v roku 806 zomrel. Jeho syn Dža’far bol popravený, rozštvrtený a časti tela boli vystavené po stranách mosta v Bagdade po dobu troch rokov. Príčina straty dôvery sa vysvetľuje vzťahom vezíra Dža’fara Barmaka a Hárúnovej sestry Abbásy, ktorí napriek zákazu kalifa splodili syna. Historik Ibn Chaldún spochybnil tento príbeh a ako dôvod uvádza neúctivé správanie členov barmakovskej rodiny a enormný nárast mocenského vplyvu rodiny, čím sa stali reálnou hrozbou kalifa.


Hárún ar-Rašíd
Vladárske tituly
Predchodca
al-Hádí
chalífa
786 – 809
Nástupca
al-Amín

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Harun al-Rashid na anglickej Wikipédii.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.