Hémera (starogr. Ημερα – Hémera) je v gréckej mytológii bohyňa jasného dňa.[1]

Hémera, maľba z roku 1884, autor: William-Adolphe Bouguereau (1825–1905)

Hémera, jedna z prvotných gréckych božstiev, bola zosobnením jasného dňa. Jej otcom bol boh temnoty Erebos a matkou bohyňa noci Nyx.[1][2] V mýtoch sa zvyčajne objavuje v spoločnosti svojho brata Aithéra, boha jasného svetla, s ktorým ju ale nespájajú nejak pozoruhodné príbehy.[3]

Hésiodos v básni Theogonia (Zrodenie bohov) narodenie Hémery opisuje takto: „Najprv zo všetkého bol Chaos, potom ale Zem širokoprsá (Gaia), vždy bezpečné sídlo pre všetkých tých nesmrteľných, ktorí temeno snežného Olympu hostia; v útrobách krajiny širokých dráh potom mrákotný Tartar a potom Eros, ktorý z večných bohov je najspanilejší, údy oslobodzuje a všetkým bohom i ľuďom myseľ v prsiach si podmaňuje aj márnotratný rozum. Z Chaosu čierna Noc (Nyx) a Erebos počiatok vzali; z Noci sa zase narodil Aithér a Hémera (jasný deň), ktorých v láske z objatia s Erebom počala matka a priviedla na svet...[2][4]

Hémera v neskorších mýtoch splývala s bohyňou ranných zôr Éóiou (rímskou Aurorou).[1]

Referencie upraviť

  1. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 181.
  2. a b Hesiodos, Theogonia, 116-130.
  3. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 37.
  4. Josef Petrželka, Masaryk University (CZ), Vznik světa z počátku [1]

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hémera