Hésychazmus[1] (iné názvy: hesychazmus[2], zriedkavo isychazmus[pozn 1]; z gr. ἡσυχία – hésychia = pokoj)) je určujúci smer celej východnej kresťanskej mystiky počnúc neskorobyzantským obdobím, ktorý vznikol v athoskom mníšskom prostredí na prelome 13. storočia a 14. storočia a bol systematizovaný v prvej polovici 14. storočia Gregorom Palamom; preto hesychazmus niekedy stotožňujú s palamizmom; inokedy sa vzhľadom na vplyv a význam hesychazmus stotožňuje dokonca s celou byzantskou mystikou.[2]

Jeho počiatky však siahajú do 4. storočia, kedy sa tento pojem objavuje u sv. Jána Zlatoústeho, Evagria, ako aj u Otcov púšte. V niektorých spisoch tej doby však označenie hesychastov splýva s anachorétmi.

Pomocou psychofyzickej metódy, spájajúcej zvláštnu techniku dychu s vytrvalým opakovaním ustálenej formuly (podobne ako mantra v indických náboženstvách), sa dosahuje dokonalé sústredenie mysle a jej "uvedenie do srdca".[3] Typickým príkladom takejto modlitby je tzv. Ježišova modlitba. Tieto stavy boli sprevádzané svetelnými videniami (alebo zážitkami vnútorného tepla) a medzi atoskými mníchmi postupne prevládlo presvedčenie, že tu ide o nestvorené Božie svetlo, ktoré ožiarilo Krista pri premenení na vrchu Tábor.[2]

Hesychazmus kladie dôraz na zapojenie tela do modlitby, keďže "človek je stvorený, aby sa celou osobou spojil s Kristom – dušou aj telom." Dôležitým pojmom pre hesychazmus je srdce, ktoré sa chápe ako centrum života človeka, centrum duševných i duchovných síl a schopností. V srdci sa uskutočňuje stretnutie človeka s Bohom. To sa môže uskutočniť len pri vnútornom stíšení a pokoji (ἡσυχία).[3]

PoznámkyUpraviť

  1. Napr. v monografii MEYENDORFF, John. Svätý Gregor Palamas a pravoslávna mystika. Preklad Tichon, biskup komárňanský. Trnava : Tlačiareň svidnícka, 2010. 95 s. ISBN 978-80-89392-35-3.

ReferencieUpraviť

  1. hésychazmus. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 637.
  2. a b c FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  3. a b Vasiľ Tučapec: Svätý Gregor Palamas a nepretržitá modlitba v živote súčasného človeka

LiteratúraUpraviť

  • Isichazm : Annotirovannaja bibliografija. Ed. Sergej Sergejevič Choružij. Moskva : Izdateľskij sovet Russkoj pravoslavnoj cerkvi, 2004. 911 s. ISBN 5-94625-090-6.
  • PELIKAN, Jaroslav. The Christian Tradition : A History of the Development of Doctrine. Zväzok 2 : The Spirit of Eastern Christendom (600 – 1700). Chicago; London : University of Chicago Press, 1974. 329 s. ISBN 0-226-65372-2. S. 252 – 298.
  • VOPATRNÝ, Gorazd. Hesychasmus jako tradiční křesťanská spiritualita : pohled na člověka a duchovní život z pravoslavné perspektivy a její spiritualita. 1. vyd. Brno : L. Marek, 2003. 158 s. (Pontes pragenses; zv. 33.) ISBN 80-86263-41-X.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hésychazmus