Hýfa
Hýfa je dlhá vetvená vláknitá štruktúra húb, riasoviek alebo aktinobaktérií.[1] Väčšina húb používa hýfy ako hlavný spôsobom vegetatívneho rastu a súhrnne sa nazývajú mycélium (podhubie). Hýfy tvoria aj dužinu plodníc.[2]
Hýfa rodu Penicillium
Hubové hýfové bunky 1 – stena 2 – septum 3 – mitochondria 4 – vakuola 5 – kryštál ergosterolu 6 – ribozóm 7 – nukleus 8 – endoplazmatické retikulum 9 – lipidové telo 10 – plazmová membrána 11 – spitzenkörper 12 – Golgiho aparát
Niektoré druhy hýfUpraviť
- Apresórium je špeciálna hýfa, ktorá slúži huby na prichytenie[2]
- Haustórium – špecializovaná hýfa, slúži ako parazitický orgán, na čerpanie živín z hostiteľa
- Dvojjadrová hýfa sa skladá z buniek, ktoré majú dve jadrá. Tvoria dužinu plodní u bazídiových húb.[2]
- Ligatívna hýfa má hrubé steny, je dosť rozkonárená a má krátku bázu. Je bez priehradok a praciek.[2]
- Skeletová hýfa má hrubé steny, je dlhá a nie je rozkonárená. Je bez priehradok a praciek.
- Mliečnica je špeciálna hýfa, ktorá v plodnici vylučuje mlieko.[2]
- Generatívna hýfa základná hýfa[2]