Hagia Sofia

Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je bývalý byzantský kresťanský chrám, neskôr turecká moslimská mešita na Zlatom rohu v Istanbule. Je to jedna z najznámejších a najvýznamnejších sakrálnych stavieb sveta, do 16. storočia bola stavba najväčším kresťanským chrámom na svete. Kupola Chrámu Svätej Múdrosti bola až do stavby kupoly nového Chrámu svätého Petra v Ríme (1590) najväčšou na svete. V súčasnosti budova od roku 1935 funguje ako múzeum. Súčasná stavba bola vystavaná za vlády cisára Justiniána I. po tom, čo bol starší chrám poškodený v priebehu povstania Niká (532). V byzantskom období chrám slúžil ako prirodzené centrum Byzantskej ríše. Okrem náboženských funkcií plnil i úlohy kultúrne a politické, konali sa tu korunovácie byzantských cisárov, viaceré koncily, či synody. K chrámovému komplexu bolo pripojených mnoho budov nesakrálneho typu (napr. patriarchov palác), z ktorých sa do dnešných čias zachovali len niektoré. V neskorších obdobiach bola stavba viackrát rekonštruovaná a súčasnú podobu získala za vlády osmanských sultánov. Chrám mal ako programová stavba justiniánskeho štýlu mimoriadny vplyv na byzantskú architektúru a architektúru kresťanských chrámov byzantského obradu. Spolu s ďalšími pamiatkami v Istanbule súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO pod názvom Historické oblasti Istanbulu.[1][2]

Hagia Sofia
(tur. Ayasofya
gr. Ἁγία Σοφία
lat. Sancta Sophia)
pôvodne byzantský chrám, neskôr mešita, v súčasnosti múzeum
Hagia Sophia Mars 2013.jpg
Štát Turecko Turecko
Región Marmara
Okres Fatih
Obec Istanbul
Súradnice 41°00′31″S 28°58′48″V / 41,0085°S 28,98°V / 41.0085; 28.98
Dĺžka 77 m
Šírka 71 m
Výška 55 m
Architekti
Neskoršie rekonštrukcie
Anthemios z Trallu, Isidor z Milétu
Trdat, Sinan,
Gaspar a Giussepe Fosatiovci
Štýl byzantská architektúra,
justiniánske umenie
Materiál tehla, kamene, mozaika
Založenie
Byzantské rekonštrukcie
Turecké rekonštrukcie
360/415/537
558, 869, 994, 1346
16. stor., 1847 – 1849, 20. stor., 2012
Vznik
sekularizovaného múzea
1934/1935
Svetové dedičstvo UNESCOSvetové dedičstvo UNESCO
Názov súboru Historické oblasti Istanbulu
Dátum zápisu 1985
Náboženstvo pravoslávna cirkev (do 1204, 1261 – 1453)
katolicizmus (1204 – 1261)
sunnitský islam (1453 – 1935)
Zasvätenie Božia Múdrosť (Hagia Sofia)
Hagia sofia mapa vo Fatihu.jpg
Wikimedia Commons: Ayasofya
Webová stránka: https://muze.gen.tr/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Od 30. rokov 20. storočia budova fungovala ako múzeum, no existovali snahy tureckých konzervatívnych nacionalistických, či islamistických kruhov o jej opätovnú premenu na mešitu. V roku 2020 turecký Najvyšší správny súd anuloval rozhodnutie o zriadení múzea z roku 1934 a turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan krátko na to podpísal dekrét, ktorý umožňuje využívanie Hagie Sofie na náboženské účely (t.j. jej i premenu na mešitu). Turecké vládne kruhy deklarovali, že nová situácia neovplyvní navštíviteľnosť budovy. Turecké snahy o premenu budovy na mešitu vyvolali vlnu odporu v prevažne ortodoxnom Grécku a krok odsúdil aj ekumenický patriarcha. Poľutovanie či znepokojenie nad aktom prejavilo aj UNESCO, viaceré krajiny, či pápež František. Krok odsúdili aj niektorí Turci.[3][4][5][6][7]

NázvyUpraviť

Slovenské názvy:

  • názvy obsahujúce grécku alebo tureckú podobu názvu: Hagia Sofia[1], Agia Sofia[8], Aja Sofia[1][9], Ajia Sofia[1], chrám Hagia Sofia[10], (zriedkavo:) Hágia Sofia[11], (zriedkavo:) Hagia sofia[12],(staršie alebo zriedkavo:) Hagia Sophia[9][13]
  • názvy obsahujúce výraz "božej múdrosti": Chrám Božej múdrosti[1], Chrám Božej Múdrosti[14], chrám Božej Múdrosti[15], Bazilika Božej múdrosti[16], Bazilika Božej Múdrosti[17], bazilika Božej Múdrosti[18]
  • názvy obsahujúce výraz "svätej múdrosti": Chrám Svätej múdrosti[19], Chrám svätej Múdrosti[8][20], chrám Svätej Múdrosti[11]
  • ostatné: Chrám svätej Sofie[21], Chrám Svätej Božej Múdrosti[22]

Cudzojazyčné názvy: starogr. Ἁγία Σοφία - Hagia Sofia - doslovne: svätá múdrosť [prípadne: Božia múdrosť či svätá Sofia]; súčasná turečtina: Ayasofya; lat. Sancta Sophia.

História stavbyUpraviť

Prvá a druhá Hagia SofiaUpraviť

 
Hagia Sofia v noci

Dejiny Hagie Sofie sa začali písať už krátko po založení nového hlavného mesta Východorímskej ríše, Konštantínopola. Rozľahlá päťloďová bazilika s átriom a s galériami bola vystavaná neďaleko Veľkého paláca a Hipodrómu v rokoch 330 – 360 za vlády Constantia II., a mala slúžiť ako hlavný chrám konštantínopolského patriarchu i východného impéria. V danom období bola prezývaná Veľký kostol (gr. Megalé Ekklésia, resp. Megali Ekklisia). V roku 404 bola táto Prvá Hagia Sofia poškodená pri požiari vrámci nepokojov spôsobených zosadením patriarchu Jána Zlatoústeho, na čo bola cisárom Theodosiom II. v roku 415 prestavaná a znovu vysvätená. Okolo roku 430 sa v písomnostiach prvýkrát objavil názov Hagia Sofia. Z raného chrámu sa na severnej strane dnešnej Hagie Sofie zachovala rotunda klenotnice nazývaná skeuofylakion. Z druhej stavby sa dodnes zachovali aj fragmenty z pôvodnej bohatej sochárskej výzdoby, pretože aj druhý chrám bol poškodený, tentoraz v roku 532 počas povstania Nika![1][2]

 
Hagia Sophia, exteriér

Justiniánsky chrámUpraviť

Dnešná Hagia Sofia bola postavená na podnet byzantského cisára Justiniána I. Stavba sa začala krátko po doznení povstania Niká v roku 532 a vysvätená 26. decembra 537. Architektmi stavby boli Isidor z Milétu a Anthemios z Trallu, celkovo sa na nej mali podieľať tisíce umelcov a remeselníkov, a k výstavbe sa viaže viacero legiend. Chrám bol viackrát opravovaný. Pôvodná kupola, ktorá mala pomerne nízky profil, sa už v roku 558 zrútila pri zemetrasení a opráv sa zhostil Isidóros mladší. Nová (dnešná) kupola bola o 7 metrov zvýšená a posvätená bola v roku 563. Chrám bol bohato vyzdobený a zariadený zlatom a striebrom, celkovo sa minulo vyše 20 ton striebra. K chrámu prislúchal v 6. storočí vyše 500-členný klérus na čele s ekumenickým patriarchom, administratívne však bol chrám spojený s ďalšími tromi vedľajšími kostolmi. Bohoslužby sa konali nielen pred oltárom, ale aj priamo pod kupolou, ženy a muži sa omší zúčastňovali oddelene, ženám bola vyhradená galéria (tribúna). Popis ranej podoby chrámu sa zachoval vďaka diel z pera Prokopia Cézarejského, Pavla Silentiaria a Konštantína VII. Druhá významná rekonštrukcia chrámu sa udiala v roku 994 pod taktovkou arménskeho architekta Trdata, vynútená bola zemetrasením v roku 989. Po dobytí Konštantínopola štvrtou krížovou výpravou (1204) bol chrám vyplienený križiakmi a do roku 1261 sa stal sídlom latinského patriarchu Konštantínopola. V roku 1317 boli pridané prvé oporné systému, a následne musela byť znovu opravená po tom, čo ju opäť poškodilo zemetrasenie v roku 1346.[1][23][24]

Moslimské obdobieUpraviť

 
Vonkajšia fontána (Şadırvan) vybudovaná v osmanskom období bola učená na náboženské účely moslimov. Fontána v Hagii Sofii nebola novým prvkom, už skôr za vlády Justiniána sa v átriu chrámu podľa zmienok nachádzala sochársky bohato zdobená fontána.
 
Interiér chrámu Hagia Sofia

Po páde Konštantínopola v roku 1453 dal sultán Mehmed II. Fatih chrám premeniť na mešitu. Z chrámu boli odstránené kresťanské relikvie a oltáre, v neskoršom období (17. storočie) bola prekrytá alebo zničená aj figurálna mozaiková výzdoba, ktorá sa nestotožňovala s islamským učením. Už za vlády Mehmeda II. bol k chrámu pridaný provizórny drevený minaret, modlitebný výklenok mihráb, a vyvýšený rečnícky pulpit pre imáma - minbar,[25] Už v 16. storočí boli k chrámu pristavané aj 4 minarety (vláda Bajazida II., Selima II. a Murada III.), následne vznikli v tesnej blízkosti mešity mauzóleá osmanských sultánov (mauzóleum Selima II., mauzóleum Murada III. a mauzóleum Mehmeda III.). Na mauzóleum bolo v 17. storočia premenené aj baptistérium. Rekonštrukcie v 16. storočí mal na svedomí osmanský dvorný architekt Sinan, ktorý ku chrámu pridal napr. oporný systém. Za Murada III. v chráme vznikli muezínove lóže.[26] V roku 1739 boli časti južnej bočnej lode prerobené na knižnicu. V rokoch 1847 – 1849 prešla stavba generálnou rekonštrukciou pod taktovkou Gaspara Trajana Fossatiho a Giussepeho Fosatiho, ktorí odkryli časti mozaikovej výzdoby a vybudoval sultánovu lóžu v bočnej lodi. Niektoré mozaiky sa zachovali len z fossatiovských náčrtov. V tomto období vzniklo aj osem zelených terčov zdobených islamskou kaligrafiou od Mustafu Izzata, ktorý vytvoril aj kaligrafiu citátu z Koránu vo vrchole kupoly.[1]

Ďalšie rekonštrukcie za prítomnosti amerických odborníkov sa uskutočnili v 30. rokoch 20. storočia. V roku 1934 nariadil Mustafa Kemal Atatürk, vtedajší prezident Tureckej republiky, že Hagia Sofia bude sekularizovaná a prebudovaná na múzeum, ktoré následne vzniklo o rok neskôr.[25] V roku 1993 inšpekcia UNESCO zistila, že budova chátra, preto prebehla jej rekonštrukcia. V rokoch 1997 – 2002 bola rekonštruovaná strecha, v roku 2012 boli vyčistené a vynovené mramorové a mozaikové výzdoby. V roku 2020 bola Hagia Sofia opätovne premenená na mešitu.[27][28][4][7] Zaujímavosťou múzea bol maskot múzea, mačka Gli, ktorá v Hagii Soffi žila. Gli zomrela v novembri v roku 2020.[29][30][31]

ArchitektúraUpraviť

 
Detail na vstup do Hagie Sofie
 
Plán Hagie Sofie

Chrám má obdĺžnikový pôdorys (cca. 71 m x 77 m), ide o spojenie štvorcovej centrály a pozdĺžneho typu trojloďového kostola. Stredná loď je výrazne prevýšená. Možno hovoriť aj o dvojplášťovej stavbe. Veľký otvorený centrálny priestor fungujúci ako hlavná loď je zaklenutý kupolou, konchami a polkupolami, na južnej a severnej strane sú naň napojené bočné lode s galériami, na západnej strane sa nachádzajú pre byzantský obrad typické prvky vnútorného a vonkajšieho nartexu (esonartex, exonartex). Východná strana obsahuje presbytérium s polkupolou. Na južnej a severnej strane sa hlavná loď prostredníctvom arkád otvára do bočných lodí, na ktorých sa na prvom podlaží nachádzajú galérie otvorené do lode arkádami. Štvorcový stred je tvorený štyrmi mohutnými piliermi, ktoré sa v hornej časti spájajú klenbovými oblúkmi. Na klenbových oblúkoch a na štyroch pendatívoch v ich rohoch je uložená kupola so 40 rebrami. Priemer súčasnej kupoly je 31,4 m. V exteriéri je kupola posilnená 40 krátkymi piliermi rámujúcimi malé okná. Na východnej a západnej strane hlavnej kupoly je priestor hlavnej lode otvorený a zaklenutý polkupolou, ktorá je diagonálne doplnená nikami a zaklenutými konchami.[1][23]

Do chrámu sa pôvodne vstupovalo cez dnes už neexistujúce átrium, ktorého z ktorého päť brán ústilo do troch otvorov úzkeho a dlhého esonartexu s pôvodne piatimi bránami do vlastného jadra chrámu. Hlavným vstupom určeným pre cisára bola Cisárska brána. Interiér bol bohato vyzdobený mramorovými obkladmi a intarziami (opus sectile), ktoré sa vo veľkej miere zachovali dodnes, mozaikami a prepychovými predmetmi. Mramorová výzdoba siaha po úroveň rímsy nad tribúnami, kde na ňu nadväzuje mozaika. Podlaha je taktiež z mramoru, poprípade iných kameňov (napr. omfalion). Vysokú umeleckú úroveň má sochárska plastika, najmä mramorové hlavice pilastrov a stĺpov, ktoré sú zdobené akantom a iniciálami cisára Justiniána I. Veľkého a cisárovnej Theodory. Mramorové boli i vnútorné rímsy a mramorové detaily. Mramorový materiál pochádza z ostrovov v Marmarskom mori. Celkovo 64 stĺpov je rozličného pôvodu, niektoré sú z červeného porfýru, iné zo zeleného bazaltu, časť z nich pochádza z Artemidinho chrámu v Efeze. Chrám bol pôvodne obstavaný palácmi (napr. patriarchálny palác), ktoré sa však nezachovali.[1][23]

 
Mauzóleum sultána Murada III., v pozadí hrobka Selima II., malá budova vľavo Hrobka Princov

Vonkajšie budovy komplexu a prístavbyUpraviť

 
Pozostatky sochárskej výzdoby theodosiánskeho chrámu.

V osmanskom období boli k chrámu pristavané štyri minarety. Ako prvý z dnešných minaretov bol za vlády Bajazida II. vystavaný juhovýchodný červený minaret a následne biely severovýchodný minaret. Architekt Sinan následne za vlád Selima III. a Murada III. chrámu doplnil ďalšie dva biele minarety na západnej strane chrámu.[25]

Architekt Sinan k chrámu pristaval taktiež mauzóleum v ktorom bol neskôr pochovaný sultán Selim II. Hrobka má osemuholníkové usporiadanie a jej steny sú z mramoru. Interiér je bohato zdobený v duchu islamského umenia a obsahuje celkovo 42 sarkofágov. Hrobka Mehmeda III. bola vybudovaná Dalgicom Ahmedom Agom za vlády Ahmeda I. a svojim oktogonálnym plánom nesie sa v podobnom duchu ako mauzóleum Selima II., skladá sa však z dvoch dómov a ukrýva 36 sarkofágov sultána a jeho blízkych. Hrobka Murada III. má hexagonálny tvar a bohato zdobené ornamentálne okná, prislúcha k nej aj menšia Hrobka Princov, v ktorej sú pochované štyri deti sultána Murada III. Sériu hrobiek sultánov a príslušníkov ich rodiny uzatvára Baptistérium Hagie Sofie, ktoré bolo na mauzóleum sultánov Mustafu I. a Ibrahima, a ich rodinu.[32]

Po tom, čo bolo mesto dobyté Osmanmi bola k chrámu pristavaná aj nová madrasa, ktorá sa však do dnešných dní nedochovala, pretože bola zbúraná v období republiky. Zachovala sa budova základnej školy založenej v 18. storočí Mahmudom I.[33][34] Pomerne novou prístavbou (19. storočie, bratia Fossatiovci) je Muvakkithane (hodinová miestnosť), ktorá slúžila na ľahké zistenie času pre potreby moslimských modlitieb. Dnes budovu využíva administratíva múzea.[35] Byzantínci využívali na zisťovanie času špeciálne navrhnutú budovu Horologion, ktorá slúžila aj ako observatórium, či prezliekareň pre slávnostný vstup cisára do chrámu.[36]

 
Červený minaret je najstarším zachovaným minaretom Hagie Sofie.

Najstaršou časťou chrámu je skeuofylakion, ktoré pochádza ešte z predjustiniánskeho obdobia prvého alebo druhého chrámu, ktoré slúžilo ako pokladnica a sakristia. V neskoršom osmanskom období fungovala budova aj ako chudobinec, kým túto úlohu neprebrala nová budova chudobinca postavená Mahmudom I.[37] Aj novší chudobinec sa zachoval do dnešných dní, jeho vstupná brána patrí k barokovým pamiatkam Osmanskej ríše. Brána bola používaná pri vstupe do chrámu z paláca Topkapi.[38] V exteriéri chrámu sa zachovalo aj niekoľko pozostatkov sochárskeho umenia zo staršieho chrámu Hagia Sofia.

MozaikyUpraviť

 
Interiér chrámu Hagia sofia, detail na kaligrafický terč a apsidu s mozaikou

Justiniánova stavba spočiatku neobsahovala žiadne figurálne mozaiky. Pôvodná mozaiková výzdoba sa zachovala fragmentárne a obsahuje iba rastlinnú a geometrickú ornamentiku, či purpurové kríže na zlatom pozadí, zlatá mozaika zdobila aj pôvodnú kupolu, ktorá okrem nej obsahovala len kríž v medailóne a hviezdy.[1][23] Prvé mozaikové postavy sa v chráme objavili za vlády Justína II. v druhej polovici 6. storočia. Tematicky zobrazovali Krista, Pannu Máriu a apoštolov. V neskoršom období boli ale tieto diela zakryté omietkou.[44] Dnes sa zachované mozaiky z raného obdobia nachádzajú vo verejnosti neprístupnej miestnosti.[45] V období obrazoborectva neboli z ideologických dôvodov žiadne figurálne mozaiky doplnené, no po víťazstve ortodoxie v roku 843 v chráme vzniklo viacero veľkých mozaikových diel, z ktorých sa niektoré vďaka reštaurátorským prácam v 19. a 20. storočí zachovali.

Väčšina mozaík pochádza z macedónskeho obdobia (tróniaca Panna Mária Bohorodička v apside s anjelmi po bokoch, mozaika Leva VI. kľačiaceho pod Kristom Pantokratorom s medailónmi Márie a anjela po stranách nad Cisárskou bránou, Konštantín I. a Justinián I. s Bohorodičkou, Alexander III., cisárovná Zoe a Konštantín IX. Monomachos. Z komnénovského obdobia pochádza zase mozaika Jána II. a jeho manželky Ireny Uhorskej s Theotokos uprostred a portrét Jánovho syna Alexia. Pravdepodobne z konca komnénovského obdobia alebo začiatku palaiologovského obdobia pochádza čiastočne zachovaný Deésis.[46]

Podľa dobových správ mali v chráme existovať aj naratívne mozaiky ako napr. Krst, Zoslanie Ducha svätého, či Izaiášova vízia. V roku 1989 boli objavené aj zvyšky palaiologovskej mozaiky, ktorá zobrazovala Jána V. a jeho manželku, Bohorodičku a Jána Krstiteľa.[24][47]

ZdrojeUpraviť

  1. a b c d e f g h i j k Hagia Sofia. In: Encyclopaedia Beliana 5, S. 441
  2. a b Chrám Boží Moudrosti (Hagia Sofia) v Konstantinopoli. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 205 – 206.
  3. Turecký súd rozhodol, že Hagia Sofia sa môže premeniť na mešitu [online]. Hospodárske noviny, [cit. 2020-07-11]. Dostupné online.
  4. a b Hagia Sofia je mešitou, rozhodol Erdogan [online]. Pravda, 2020-07-10, [cit. 2020-07-11]. Dostupné online.
  5. GALL, Carlotta. Erdogan Signs Decree Allowing Hagia Sophia to Be Used as a Mosque Again. The New York Times, 2020-07-10. Dostupné online [cit. 2020-07-11]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  6. FAHIM, Kareem. Turkish court clears path for Hagia Sophia museum to become a mosque again. The Washington Post (Washington D.C.: Boisfeuillet Jones, Jr.), 10.7.2020. Dostupné online [cit. 2020-07-11]. ISSN 0190-8286.
  7. a b Pápež vyjadril znepokojenie nad premenou Hagie Sofie [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-07-14]. Dostupné online.
  8. a b Exkomunikačná bula z r. 1054 (tzv. Veľký rozkol) [online]. grkat.nfo.sk, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online.
  9. a b Hagia Sophia. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 106.
  10. Istanbul. In: Pyramída
  11. a b RATKOŠ, Peter. Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. 459 s. S. 223.
  12. Slovník antické kultury. Praha: Svoboda, 1974, S. 302
  13. Most. [s.l.] : Most, 1969. 616 s. S. 98.
  14. SKLADANÝ, Marián; JÍLEK, Tomáš; BAĎURÍK, Jozef; BUTVINOVÁ, Marta. Dejepis 6 pre 6. ročník základnej školy ; Marián Skladaný, Tomáš Jílek, Jozef Baďurík, Marta Butvinová, Jarmila Knorrová, Viera Kováčiková, Ladislav Donauer. bRATISLAVA : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1989. 235 s. ISBN 978-80-08-00118-2. S. 14.
  15. NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1028 s. S. 150.
  16. Pravidlá slovenského pravopisu 2000 [1]
  17. SIPKO, A. Politické prejavy cirkevnej heterodoxie v období sťahovania národov. In: ThDr. Ján Husár, PhD. (ed.): ORTHODOXIA - Zborník vedeckých štúdií venovaných cirkevnej histórii,dejinám patriarchátov a miestnych pravoslávnych cirkví, Gorlice, 2012 › download,attachment,1785,1786,book
  18. Z kresťanského sveta. In: Slovo, október 1979, č. 10 [2] S. 7
  19. Rado MLÝNEK. Chrám Svätej múdrosti. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-01-19. Dostupné online [cit. 2019-09-21]. ISSN 1335-4418.
  20. Slavica Slovaca. Bratrislava : Veda, 2007. 208 s.
  21. DVOŘÁK, Pavel. Stopy dávnej minulosti (Slovensko v Uhorskom kráľovstve). Budmerice : Rak, 2005. 240 s. ISBN 978-80-85501-29-2. S. 189.
  22. Zmena. Bratislava : Vydávajú študenti žurnalistiky FF UK Bratislava v spolupráci s Československým koordinačným štrajkovým výborom, 2003. 844 s. S. 25.
  23. a b c d ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. (ďalej len Ibidem). ISBN 80-200-0454-8. S. 426 – 427.
  24. a b HAGIA SOPHIA. HAGIA SOPHIA IN CONSTANTINOPLE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 892 – 895. (po anglicky)
  25. a b c Hagia Sophia. History, Facts & Significance [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. Muezzin’s Loge, Hagia Sophia [online]. 2017-10-31, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. Hagia Sophia Renovation [online]. www.hagiasophia.com, [cit. 2020-03-30]. Dostupné online.
  28. Hagia Sophia could be turned back into a mosque, Turkish president says. The Telegraph (Petit Press), 2019-03-25. Dostupné online [cit. 2020-03-30]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  29. Gli the Cat of Hagia Sophia, Hagia Sophia [online]. 2017-12-14, [cit. 2020-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. GEDDO, Benedetta. Did you know Istanbul's Hagia Sophia has a resident cat? [online]. Lonely Planet, [cit. 2020-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. Gli, the cat of the Hagia Sophia, has died, aged 16 [online]. www.theartnewspaper.com, [cit. 2020-11-14]. Dostupné online.
  32. Tombs, Hagia Sophia [online]. 2017-10-30, [cit. 2020-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. Fatih Madrasa, Hagia Sophia [online]. 2017-10-23, [cit. 2020-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. Elementary School, Hagia Sophia [online]. 2017-10-28, [cit. 2020-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. Muvakkithane, Hagia Sophia [online]. 2017-10-30, [cit. 2020-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. Horologion, Hagia Sophia [online]. 2017-11-08, [cit. 2020-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. Skeuophylakion, Hagia Sophia [online]. 2017-11-06, [cit. 2020-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. Almshouse, Hagia Sophia [online]. 2017-10-27, [cit. 2020-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. Marble Door, Hagia Sophia [online]. 2017-11-07, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  40. The Sweating Column (Wishing Column), Hagia Sophia [online]. 2017-10-24, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  41. Omphalion, Hagia Sophia [online]. 2017-10-18, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. Alabaster Urns, Hagia Sophia [online]. 2017-10-27, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  43. Tomb of Enrico Dandolo, Hagia Sophia [online]. 2017-10-25, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. Ibidem, str. 434 – 435
  45. The Mosaics in the Priest Room, Hagia Sophia [online]. 2017-11-09, [cit. 2020-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. Ibidem, str. 451
  47. Mosaic of John V [online]. 2017-11-10, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. Mosaic of Fathers of the Church [online]. 2017-11-12, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)

Ďalšia literatúraUpraviť

  • SCHIBILLE, Dr. Nadine. Hagia Sophia and the Byzantine Aesthetic Experience. Ashgate Publishing, Ltd., 2014. 320 s. ISBN 978-1-4724-3758-7.
  • TETERIATNIKOV, Natalia B. Mosaics of Hagia Sophia, Istanbul. The Fossati Restoration and the Work of the Byzantine Institute. 1. vyd. Washington, D.C. : Dumbarton Oaks, 1998. ISBN 978-0-88402-264-0.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť