Hajnáš[1] (1 019,3 m n. m.[2]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží približne 4 km severne od Tisovca.[4]

Hajnáš
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Rimavská Sobota
Obec Tisovec
Pohorie Spišsko-gemerský kras
Podcelok Muránska planina
Povodie Rimava
Nadmorská výška 1 019,3 m n. m.
Súradnice 48°43′36″S 19°56′35″V / 48,7267°S 19,9431°V / 48.7267; 19.9431
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup z Tisovca
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa v juhozápadnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Muránska planina.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Rimavská Sobota a na katastrálnom území mesta Tisovec.[1] Najbližším sídlom je južne ležiaci Tisovec, východne sa nachádza Muráň, Muránska Lehota a Muránska Dlhá Lúka a západne Pohronská Polhora.[4] Vrch leží v Národnom parku Muránska planina.[2]

Opis upraviť

Hajnáš leží v južnej časti Muránskej planiny, v rázsoche, vybiehajúcej juhozápadne z masívu Ostrice (1 223 m n. m.). Západne sa nachádza Pacherka (960 m n. m.), Kostolný vrch (1 058 m n. m.), Bánovo (1 039 m n. m.), Strieborná (987 m n. m.) a Kučalach (1 141 m n. m.), severne Vysoký vrch (1 263 m n. m.), Malá Stožka (1 204 m n. m.), Veľká Stožka (1 297 m n. m.), Kľak (1 409 m n. m.) a Ostrica, východne Pavelková (1 144 m n. m.), Cigánka (935 m n. m.), Vrbiarka (1 127 m n. m.), Macov vrch (1 096 m n. m.) a Krížna poľana (1 018 m n. m.) a južne Tri chotáre (963 m n. m.), Tŕstie (1 121 m n. m.), Šarkanica (1 151 m n. m.), Ostrá (1 011 m n. m.) a Hradová (887 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia Rimavy, kde vodu z východných svahov odvádza potok Slávča a zo západných Kačkava. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4]

Výhľady upraviť

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať najmä okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu a blízkych Stolických vrchov, no tiež Veporské vrchy a Revúcku vrchovinu.[6]

Prístup upraviť

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný lesnými cestami a chodníkmi z okolia. Cez neďalekú Ostricu (1 223 m n. m.) vedie   zeleno značená turistická trasa z Tisovca.[4]

Referencie upraviť

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  2. a b c Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  4. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť