Halový jav

(Presmerované z Halové javy)
Ukážka niekoľkých halových javov

Halový jav alebo halo je optický úkaz, ktorý vzniká odrazom či priechodom slnečných alebo mesačných lúčov drobnými ľadovými kryštálmi v atmosfére. Aby došlo k vzniku týchto úkazov, je potrebné, aby kryštáliky ľadu mali tvar šesťbokej doštičky alebo hranolu. Halové javy najčastejšie zbadáme, ak oblohu z väčšej časti pokrývajú oblaky typu cirrostratus.

DejinyUpraviť

Halové javy ako prvý opísal a pomenoval Aristoteles už v 4. storočí pr. Kr. Fyzikálne výklad týchto javov pochádza od R. Descarta a prvú súbornú teóriu spísal ďalší francúzsky fyzik Edme Mariotte.

Diamantový prachUpraviť

Za chladných zimných nocí alebo dní môžu halové javy vzniknúť aj na kryštálikoch v prízemnej vrstve ovzdušia. Ak je vlhkosť dostatočne vysoká a teplota sa pohybuje pod bodom mrazu, môžu prechladené kvapky za prítomnosti kryštalizačných jadier transformovať na ľadové kryštály o tvare šesťbokého stĺpika alebo doštičky a spôsobiť tak za prítomnosti svetla halové javy.

Druhy halových javovUpraviť

  • 6° halo
  • 9° halo (Van Buijsenovo halo)
  • 12° halo
  • 18° halo (Rankinovo halo)
  • 20° halo (Burneyovo halo)
  • 22° halo (malé halo) – najobvyklejšie
  • 23° halo (Barkowovo halo)
  • 24° halo (Dutheilovo halo)
  • 35° halo (Feuilleeovo halo)
  • 46° halo (veľké halo)
  • Spojené dotykové oblúky

GalériaUpraviť

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Halové jevy na českej Wikipédii.