Hamadán[1] (ďalšie názvy pozri nižšie) je sídlo v západnom Iráne. Mesto je administratívnym strediskom rovnomennej provincie, obchodným a kultúrnym strediskom v západnej časti štátu. Nachádza sa v pohorí Zagros v blízkosti hory Alvand (aj Elvand), približne 375 km od hlavného mesta Teheránu, V roku 2016 v ňom žilo okolo 554 000 obyvateľov.[1][2]

Hamadán
(per. همدان)
hist. Ekbatana
mesto
Hamadán z hory Alvand
Štát Irán Irán
Provincia Hamadán
Šahrestan Hamadán
Nadmorská výška 1 877 m n. m.
Súradnice 34°48′S 48°31′V / 34,800°S 48,517°V / 34.800; 48.517
Obyvateľstvo 554 000 (2016)
Vznik starovek
Časové pásmo UTC +3:30
 - letný čas UTC +4:30
Poloha mesta na mape Iránu
Poloha mesta na mape Iránu
Wikimedia Commons: Hamadan
Webová stránka: http://www.hamedan.ir/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

V meste sídli textilný, drevársky, kožiarsky, kovoobrábací, keramický a tabakový priemysel, ide o jedno z najväčších remeselných centier v krajine. V iránskom obchode s kobercami sú koberce Hamadán na druhom mieste za kobercami Kermán. Hamadán je tiež významným cestným uzlom, sídli v ňom medzinárodné letisko. V meste žije početná turecky hovoriaca menšina. V lete sa mesto teší dobrému podnebiu a slúži ako letovisko, zimy sú dlhé a kruté. Vodu pre mesto poskytuje priehrada Ekbátán (predtým Šahnáz).[1][2]

  • v staroveku:
    • možno Bit Daiukki (Asýrčania)[2]
    • Hangmatána[3][2], Hagmatána[4] alebo Hagmatana[5][6] [možno zo staro-perzského hamgmata / elamského ag-ma-da-na alebo akkadského a-ga-ma-ta-nu[7] – tradične prekladané ako „miesto zhromaždenia“, iná hypotéza uvažuje o pôvode z elamského hal-mata-na – v preklade možno zem Médov[8]] (tak Médi)
    • Agbatana/Agbatána (tak Médi)[2][7]
    • Ekbatana[1] (starogr. Εκβάτανα)[3], Ekbatan[7] alebo Egbatana[9] (starogr. Εγβάτανα)[10] či Akbatana (starogr. Ἀγβάτανα)[3][10]; niekedy aj Epifaneia[11] či Epifania (tak pre Gréci)
    • lat. Ectabanis Partiorum[7]
    • Ahmatan alebo Hamatan (arménskych zdrojoch)[8][7]
    • Achmetá[8] , Achmeta[6] , Achmetha[7] alebo Achmata či Achmatha[12] (אַחְמְתָא)[13] v biblickej knihe Ezdráš (v slovenskom preklade sa používa názov Ekbatana v katolíckom a ekumenickom preklade, v Roháčkovom preklade sa používa názov Achmeta[14] )
    • Ahmadan[7]
    • pozn. Najčastejšie sa v literatúre pre starovek vyskytuje názov Ekbatana
  • dnes:
    • po perzsky : همدان
    • v slovenčine Hamadán[1]
    • v perzskej výslovnosti aj Hamedán[15][16]

História

upraviť

Hamadán má viac ako dvetisícročnú históriu. Založený bol už asi okolo roku 1100 pred Kristom Asýrčanmi, počas vlády ich kráľa Tiglatpilesara I. S istotou je však doložený až neskôr. Podľa gréckeho historika Herodota bol Hamadán založený médskym kráľom Deiokom[8][5] približne v rokoch 700 až 559 pred Kristom. Mesto Médom slúžilo ako hlavné mesto. Po dobytí ich ríše Peržanmi v roku 550 pred Kristom (Kýros II.)[7] sa stalo jedným z letných sídelných miest achajmenovskej ríše. V roku 330 pred Kristom Hamadán dobyl Alexander Veľký. Po jeho smrti sa stalo súčasťou ríše Seleukovcov[7] a neskôr Partskej ríše Arsakovcov. Staroveké obdobie dejín mesta dokladajú bohaté nálezy. V roku 224 po Kristovi sa stalo súčasťou sásánovskej Perzie.[1]

Mesto sa spomína aj v Biblii (Ezdráš 6: 1-3) a spájajú sa s ním staroveké židovské dejiny. Židovská komunita v meste mala vzniknúť za vlády asýrskeho kráľa Šalmanesera I.[8] Podľa tradície sa má v meste nachádzať hrob biblickej Ester. V skutočnosti ide zrejme o hrobku manželky sasánovského kráľa Jazdkarta I. s menom Šušandukt, matky Báhráma V. Pomáhala v meste založiť židovskú kolóniu a sama vyznávala judaizmus. Jej hrob a údajný hrob Mardochea, strýka Ester, sú významné židovské pútnické miesta.[2]

 
Ruiny Ekbatany

Mýtická pred-islamská história mesta sa spomína vo viacerých arabských zdrojoch. Podľa Firdausího mesto založil mýtický kráľ Džamšíd.[17] Po bitke pri Nahávande v roku 642 uzavrelo mesto s Arabmi mier, avšak ten bol čoskoro porušený. Okolo rokov 644/645 sa mesta zmocnili Arabi na čele Džarírom ibn Abd Alláh al-Badžalílom.[8]

 
Hamadánsky bazár s kobercami
 
Mauzóleum Gonbade Alavijján s jemnou štukovou prácou

Arabi z mesta urobili miestne provinčné centrum. Pod arabskou nadvládou mesto prosperovalo a bolo domovom viacerých veľkých mysliteľov a umelcov islamského sveta. Na začiatku 10. storočia v ňom básnik Abú Tammám zložil svoj Ḥamásah. Známy spisovateľ al-Hamadání sa v meste narodil o generáciu neskôr. Arabi mesto prestavali. V 10. storočí malo ísť o veľké opevnené sídlo so štyrmi bránami a tromi bazármi s rozsiahlym predmestím. Jeho význam bol však skôr ekonomický než kultúrny. V meste prekvitalo zlatníctvo a obchod s látkami, ekonomike dopomáhala aj jeho poloha na Hodvábnej ceste. Rozvrat kalifátu Abbásovcov znamenal pre mesto príchod ťažkých časov, počas ktorých často striedalo vlastníkov. V roku 931 mesto dobyli Zijárovci, pričom zmasakrovali značnú časť obyvateľstva. V roku 956 Hamadán postihlo zemetrasenie a v roku 962 náboženské nepokoje. O pár rokov neskôr mesto získal Imáduddaula z rodu šiitskych Bújovcov. V tomto období sa v meste narodil perzský básnik Bábá Ṭáhir, ktorého mauzóleum sa v meste dodnes nachádza. Začiatkom 11. storočia sa stalo vlastníctvom Kákújovcov, no už v roku 1030 ho získal Mahmúd z Ghazny.[8] V roku 1037 v Hamadáne zomrel lekár a filozof Avicenna.[2] V roku 1100 sa stalo súčasťou Seldžuckej ríše, ktorej hlavným mestom sa Hamadán stalo na nasledovných 50 rokov. Do tohto obdobia sa datuje výstavba viacerých historických pamiatok.[2][8]

 
Hamadán v 19. storočí, kresba od Eugèna Flandina

V rokoch 1221 a 1224 Hamadán dvakrát napadli a dobyli Mongoli. Podobne ako mnoho ďalších perzských miest aj Hamadán bol vypálený, avšak na jeho ruinách vyrástlo nové mesto a už za vlády Ílchánovcov získalo späť zašlú slávu. V roku 1282 v meste zomrel chán Abaka. Po rozpade chanátu mesto získali Džalájírovci. V roku 1386 Hamadán dobyl a vyplienil dobyvateľ Tímúr. Význam mesta následne upadol. V 15. storočí v meste vládol turkický kmeňový zväz Ak Kojunlu, až kým ho v roku 1503 nezískali Safíjovci. Následne sa často menili jeho vládcovia pre konflikty medzi iránskymi vládnucimi rodmi a Osmanmi. Čiastočne bolo mesto obnovené v 17. storočí. Osmanskú moc v meste definitívne zlomil Nádir Šáh, zakladateľ dynastie Afšárovcov. V roku 1789 ho dobyl Ághá Muhammad Chán, zakladateľ dynastie Kádžárovcov. Pri tejto udalosti došlo k zničeniu citadely al-Musallá nad mestom. V modernej dobe jeho strategická poloha spôsobila ekonomické oživenie. V roku 1820 malo mať mesto približne 40 000 obyvateľov. Začiatkom 70. rokov 19. storočia mesto postihol dvojročný krutý hladomor a počet obyvateľov mesta klesol na 15 000. Na začiatku 20. storočia sa stal Hamadán centrom konštitučných snáh.[8] V roku 1913 francúzska expedícia uskutočnila menší archeologický výskum Ekbatany.[5] Prvá svetová vojna mestu opäť priniesla hladomor a výrazný ekonomický rast mesto zažilo až v 30. rokoch 20. storočia.[8] Ďalšie výskumy Ekbatany sa uskutočnili v 70. rokoch pod patronátom Britov.[7] Mesto bolo poškodené počas iránsko-irackej vojny v rokoch 1980 – 1988.[2]

Pamiatky v meste

upraviť
 
Kamenný lev Alexandra Veľkého

Medzi stavebné pamiatky v meste patrí kolosálna socha leva, ktorú nechal v 4. storočí pred Kristom postaviť Alexander III. Veľký ako pamätník svojmu zosnulému priateľovi Héfaistiónovi. Z 11. storočia pochádzajú mauzóleum islamského učenca Avicennu a hrobka perzského mystického básnika Bábu Táhira Urjána. Z 13. storočia pochádza mauzóleum biblickej Ester, manželky perzského kráľa Xerxa I.[1]

Osobnosti mesta

upraviť

Galéria

upraviť
Nočná panoráma mesta

Referencie

upraviť
  1. a b c d e f g Hamadán. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 5. Galb – Hir. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2007. [Cit. 2020-11-10]. Dostupné online. ISBN 978-80-224-0982-7, 978-80-89524-30-3. S. 474.
  2. a b c d e f g h i j k l Hamadan. In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-11-11]. Dostupné online.
  3. a b c RYLE, Herbert Edward. The Books of Ezra and Nehemiah: With Introduction, Notes and Maps. Cambridge : Cambridge University Press, 1893. ISBN 978-0-8370-3047-0. S. 75.
  4. HAGMATĀNA. In: Encyclopaedia Iranica [online]. Iranica online, [cit. 2020-11-15]. Dostupné online.
  5. a b c Ektabana. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. S. 224.
  6. a b Achmeta. In: NOVOTNÝ, Adolf. Biblický slovník. 2. vyd. Praha : Kalich, 1956. S. 16.
  7. a b c d e f g h i j ECBATANA. In: The Oxford Encyclopedia of Archeology in the Near East. Ed. Eric M. Meyers. New York, Oxford : Oxford University Press, 1997. ISBN 0-19-506512-3. S. 186.
  8. a b c d e f g h i j HAMADAN. In: Historic Cities of the Islamic World. Leiden, Boston : Brill, 2007. ISBN 978-90-04-15388-2. S. 151 – 153.
  9. KYRMEZER, Pavel. Divadelné hry: komedia česká o bohatci a Lazarovi, komedia nová o vdově, komedia o Tobiašovi. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1956. S. 293.
  10. a b ACHMETHA. In: KITTO, John. The Cyclopaedia of Biblical Literature. New York : American Book Exchange, 1881. S. 47.
  11. COHEN, Getzel M. The Hellenistic Settlements in the East from Armenia and Mesopotamia to Bactria and India. Berkeley : University of California Press, 2013-06-02. ISBN 978-0-520-95356-7. S. 208.
  12. GHANĪMAH, Yūsuf Rizq Allāh; GHANIMAH, Yusuf Rizq Allah. A Nostalgic Trip Into the History of the Jews of Iraq. Lanham, Maryland : University Press of America, 1998. ISBN 978-0-7618-1224-1. S. 203.
  13. KLINE, Jonathan G.. Keep Up Your Biblical Aramaic in Two Minutes a Day: 365 Selections for Easy Review. Peabody : Hendrickson Publishers, 2017. ISBN 978-1-68307-065-8. S. 341.
  14. Ezdráš 6:1-3 [online]. [Cit. 2020-11-15]. Dostupné online.
  15. Iran Chamber Society: Iranian Cities: Hamadan [online]. [Cit. 2020-11-14]. Dostupné online.
  16. SKOKAN, Branislav. Hamedán [online]. Blog SME, [cit. 2020-11-14]. Dostupné online.
  17. Historical dictionary of Iran. 2nd Ed. Lanham etc. : The Scarecrow Press, 2007. (Historical Dictionaries of Asia, Oceania and the Middle East; zv. 62.) ISBN 978-0-8108-5330-0, 0-8108-5330-2. S. 117.
  18. Abú Tammám. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. [Cit. 2020-11-10]. Dostupné online. ISBN 80-224-0554-X, 978-80-89524-30-3. S. 36.
  19. Bábá Táhir Urján. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. [Cit. 2020-11-10]. Dostupné online. ISBN 80-224-0554-X, 978-80-89524-30-3. S. 517.
  20. ʿAYN-AL-QOŻĀT HAMADĀNĪ. In: Encyclopaedia Iranica [online]. Iranica Online, [cit. 2020-11-15]. Dostupné online.
  21. Rashīd al-Dīn. In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-11-15]. Dostupné online.
  22. Al-Hamadānī. In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-11-15]. Dostupné online.
  23. Fazlollah Zahedi. In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-11-15]. Dostupné online.
  24. YYARSHATER, EHSAN. In: Historical dictionary of Iran. 2nd Ed. Lanham etc. : The Scarecrow Press, 2007. (Historical Dictionaries of Asia, Oceania and the Middle East; zv. 62.) ISBN 978-0-8108-5330-0, 0-8108-5330-2. S. 359.
  25. JAKUŠ, Vladimír. Diabetes mellitus - glykácia, oxidačný stres a rozvoj diabetických komplikácií [online]. Bratislava: Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského, [cit. 2020-11-15]. Dostupné online.
  26. BANISADR, ABOLHASSAN (1933– ). In: Iran Today: An Encyclopedia of Life in the Islamic Republic. Ed. Mehran Kamrava, Manochehr Dorraj. Westport etc. : Greenwood Press, 2008. ISBN 978-0-313-34161-8. S. 65.
  27. EBADI, SHIRIN (1947– ). In: Iran Today: An Encyclopedia of Life in the Islamic Republic. Ed. Mehran Kamrava, Manochehr Dorraj. Westport etc. : Greenwood Press, 2008. ISBN 978-0-313-34161-8. S. 131.
  28. HABARA, Peter. Wojtek bol legendou poľskej armády vo svetovej vojne. A to bol medveď [online]. Aktuality.sk, [cit. 2020-11-15]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hamadán

Externé odkazy

upraviť