Hana Gregorová (spisovateľka)
O herečke pozri Hana Gregorová (herečka).Hana Gregorová, rod. Lilgová[1] (* 30. január 1885, Martin – † 11. december 1958, Praha) bola slovenská spisovateľka, osvetová pracovníčka a obhajkyňa emancipačných snáh žien.
| Hana Gregorová | |
 | |
| Rod. meno | Lilgová |
|---|---|
| Narodenie | 30. január 1885 Martin, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 11. december 1958 (73 rokov) Praha, Česko-Slovensko |
| Známa vďaka | slovenská spisovateľka |
| Manžel | Jozef Gregor Tajovský |
| Deti | Dagmar (1916 – 2004) |
| Odkazy | |
| Commons |  Hana Gregorová |
Rodina
upraviť- otec: Ján Lilge
- matka: Mária rod. Jamnická
- manžel: Jozef Gregor-Tajovský
- brat: Ivan Lilge - Lysecký
Život
upraviťNarodila sa v Martine v uvedomelej farbiarskej rodine a vzdelanie získala na základnej škole v rodisku a neskôr sa po sobáši vzdelávala sama. V roku 1903 – 1906 hrávala ochotnícke divadlo v Slovenskom spevokole v Martine. Účinkovala prevažne v hrách slovenských autorov. Počas krátkeho pôsobenia v rumunskom Nadlaku (1907 – 1910) stvárnila plastickú postavu matky v rovnomennej hre J. G. Tajovského, ktorý ju aj režíroval (1908). Preložila aktovku A. P. Čechova Pytačky, ktorú Tajovský nacvičil s nadlackým Ľudovým kruhom (1909). V roku 1907 sa v Nadlaku zaňho vydala a neskôr sa usadili v Bratislave.[1]
Pracovala v osvetových organizáciách, pôsobila v časopise Slovenský východ. Po presťahovaní do Bratislavy pokračovala v osvetovej práci, zaujímala sa o politický vývoj, a jej dom často navštevovali tak slovenskí, ako aj českí a zahraniční spisovatelia.
Po smrti svojho manžela sa presťahovala k dcére Dagmar do Prahy, počas 2. svetovej vojny pracovala v protifašistickom odboji. Krátko bola predsedníčkou Zväzu slovenských žien.
Zomrela vo veku 73 rokov v Prahe, pochovaná je v Tajove.
Tvorba
upraviťJej literárna tvorba začala prekladom románu Dáždnik sv. Petra (Kálmán Mikszáth). Písala prózu, no okrem diel pre dospelých sa venovala i tvorbe pre deti.
Myšlienky
upraviť„Dnes už máme možnosť akademicky študovať, koľko úsilia to stálo. Vzdelaná žena je povinná pracovať kultúrne a verejne v záujme druhých. Žena dneška má pracovať na novej epoche ľudstva, v ktorej nebude nezaslúženej biedy. Má bojovať o lepšie sociálne pomery. Má kultúrou, sociálnou činorodosťou a umením napĺňať formu života.“ [2]
Ocenenia
upraviť- 2023 – in memoriam Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o ľudské práva a slobody a ich ochranu. [3]
Diela
upraviťTvorba pre dospelých
upraviť- 1912 – Ženy, zbierka krátkych próz
- 1920 – Môj svet, kniha noviel
- 1924 – Pokorní ľudia, kniha noviel
- 1929 – Slovenka pri krbe a knihe
- 1930 – Zo srdca, kniha noviel
- 1933 – Vlny duše, román
- 1935 – Svet je tak krásny, cestopisné črty
- 1938 – Čas nezastavíš, román
- 1945 – Radosť bez tône a slzy vekov
- 1946 – Ženy-matky za svetový mier, brožúra
- 1949 – Cudzím dvorom, výber z noviel
- 1958 – Trpké údely, výber z noviel
- Spomienky (rukopis, knižne vyšli až po úprave a zredigovaním jej dcérou v roku 1979)
Tvorba pre deti
upraviťReferencie
upraviť- ↑ a b M. Remiašová; Z. Mokrá. Hana Gregorová / spisovatelia [online]. osobnosti.sk, [cit. 2010-01-20]. Dostupné online.
- ↑ Dokumentárny film z cyklu Prvá o prvej slovenskej feministke - Hana Gregorová. HITCHHIKER Cinema, RTVS, SFÚ, [cit. 2016-05-18].
- ↑ TASR. Prezidentka udelila štátne vyznamenania 28 osobnostiam. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-01].
Literatúra
upraviťExterné odkazy
upraviť- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 6 - evanjelická farnosť v Martine; pokrstená ako JAnna Božena Lilge
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hana Gregorová (spisovateľka)
