Hana Gregorová (spisovateľka)

prvá slovenská feministka, spisovateľka a publicistka
(Presmerované z Hana Lilgová)
O herečke pozri Hana Gregorová (herečka).

Hana Gregorová, rod. Lilgová[1] (* 30. január 1885, Martin  – † 11. december 1958, Praha) bola slovenská spisovateľka, osvetová pracovníčka a obhajkyňa emancipačných snáh žien.

Hana Gregorová
Hana Gregorová
Rod. menoLilgová
Narodenie30. január 1885
Martin, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie11. december 1958 (73 rokov)
Praha, Česko-Slovensko
Známa vďakaslovenská spisovateľka
ManželJozef Gregor Tajovský
DetiDagmar (1916 – 2004)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Hana Gregorová

Rodina upraviť

Život upraviť

Narodila sa v Martine v uvedomelej farbiarskej rodine a vzdelanie získala na základnej škole v rodisku a neskôr sa po sobáši vzdelávala sama. V roku 1903 – 1906 hrávala ochotnícke divadlo v Slovenskom spevokole v Martine. Účinkovala prevažne v hrách slovenských autorov. Počas krátkeho pôsobenia v rumunskom Nadlaku (1907 – 1910) stvárnila plastickú postavu matky v rovnomennej hre J. G. Tajovského, ktorý ju aj režíroval (1908). Preložila aktovku A. P. Čechova Pytačky, ktorú Tajovský nacvičil s nadlackým Ľudovým kruhom (1909). V roku 1907 sa v Nadlaku zaňho vydala a neskôr sa usadili v Bratislave.[1]

Pracovala v osvetových organizáciách, pôsobila v časopise Slovenský východ. Po presťahovaní do Bratislavy pokračovala v osvetovej práci, zaujímala sa o politický vývoj, a jej dom často navštevovali tak slovenskí, ako aj českí a zahraniční spisovatelia.

Po smrti svojho manžela sa presťahovala k dcére Dagmar do Prahy, počas 2. svetovej vojny pracovala v protifašistickom odboji. Krátko bola predsedníčkou Zväzu slovenských žien.

Zomrela vo veku 73 rokov v Prahe, pochovaná je v Tajove.

Tvorba upraviť

Jej literárna tvorba začala prekladom románu Dáždnik sv. Petra (Kálmán Mikszáth). Písala prózu, no okrem diel pre dospelých sa venovala i tvorbe pre deti.

Myšlienky upraviť

„Dnes už máme možnosť akademicky študovať, koľko úsilia to stálo. Vzdelaná žena je povinná pracovať kultúrne a verejne v záujme druhých. Žena dneška má pracovať na novej epoche ľudstva, v ktorej nebude nezaslúženej biedy. Má bojovať o lepšie sociálne pomery. Má kultúrou, sociálnou činorodosťou a umením napĺňať formu života.“ [2]

Ocenenia upraviť

Diela upraviť

Tvorba pre dospelých upraviť

  • 1912Ženy, zbierka krátkych próz
  • 1920Môj svet, kniha noviel
  • 1924Pokorní ľudia, kniha noviel
  • 1929Slovenka pri krbe a knihe
  • 1930Zo srdca, kniha noviel
  • 1933Vlny duše, román
  • 1935Svet je tak krásny, cestopisné črty
  • 1938Čas nezastavíš, román
  • 1945Radosť bez tône a slzy vekov
  • 1946Ženy-matky za svetový mier, brožúra
  • 1949Cudzím dvorom, výber z noviel
  • 1958Trpké údely, výber z noviel
  • Spomienky (rukopis, knižne vyšli až po úprave a zredigovaním jej dcérou v roku 1979)

Tvorba pre deti upraviť

  • 1922 – O Zorke, čo každému svietila
  • 1922 – Kytka
  • 1926 – Oddané srdiečka
  • 1931 – Rozprávočky z rádia
  • 1933 – Pavko v Prahe

Referencie upraviť

  1. a b M. Remiašová; Z. Mokrá. Hana Gregorová / spisovatelia [online]. osobnosti.sk, [cit. 2010-01-20]. Dostupné online.
  2. Dokumentárny film z cyklu Prvá o prvej slovenskej feministke - Hana Gregorová. HITCHHIKER Cinema, RTVS, SFÚ, [cit. 2016-05-18].
  3. TASR. Prezidentka udelila štátne vyznamenania 28 osobnostiam. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-01].

Literatúra upraviť

Externé odkazy upraviť

Iné projekty upraviť