Handlová

mesto na Slovensku

Handlová (nem. Krickerhau, maď. Nyitrabánya) je banské mesto ležiace v Trenčianskom kraji, v okrese Prievidza.

Handlová
obec
Kostol sv. Kataríny zo 14. storočia
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Prievidza
Región Horná Nitra
Vodný tok Handlovka
Nadmorská výška 420 m n. m.
Súradnice 48°43′38″S 18°45′43″V / 48,727222°S 18,761944°V / 48.727222; 18.761944
Rozloha 85,55 km² (8 555 ha) [1]
Obyvateľstvo 15 780 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 184,45 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1254
Starosta Silvia Grúberová[3] (nezávislá)
PSČ 972 51
ŠÚJ 513997
EČV (do r. 2022) PD
Tel. predvoľba +421-46
Adresa obecného
úradu
Mestský úrad
Námestie baníkov 7
972 51 Handlová
E-mailová adresa sekretariat@handlova.sk
Telefón 046 / 519 25 11
Fax 046 / 542 56 14
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Handlová
Webová stránka: handlova.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Rybník nad mestom

Polohopis upraviť

Handlová leží na západnom Slovensku, približne 10 km od geografického stredu Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je tretím najväčším mestom regiónu Horná Nitra.

Mesto je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.

Handlová je vzdialená 16 km východne od Prievidze a 21 km severne od Žiaru nad Hronom.

Vodné toky upraviť

Vodné plochy upraviť

  • Handlovský rybník na hornom konci
  • Konštantín – tento rybník sa nachádza v lese nad baníckou kolóniou; vznikol zatopením rovnomenného povrchového lomu uhlia
  • okrasné rybníky na Remate

Symboly mesta upraviť

Symboliku obce nesú erb mesta, zástava mesta, pečať mesta a insígnia mesta.

  • Erb mesta Handlová tvorí v čiernom štíte kolmo postavená ľavá polovica zlatého kolesa sv. Kataríny.
  • Zástava mesta Handlová je žlto-čierno štvrtená. Pomer jej strán je 2 : 3 a ukončená je tzv. lastovičím chvostom (zástrihom), siahajúcim do jednej tretiny dĺžky listu zástavy.
  • Pečať mesta Handlová tvorí erb mesta Handlová s postavou sv. Kataríny s kruhopisom MESTO HANDLOVÁ.
  • Mestská insígnia mesta Handlová je reťaz zo žltého kovu a tvorí ju jeden veľký medailón v tvare kruhu, ktorý je vyplnený erbom mesta Handlová s obrazom sv. Kataríny.

Dejiny upraviť

Handlová vznikla zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376, v ktorej dovolil osadníkovi Henrichovi Krickerovi (Chrikeer) založiť na mieste zvanom Krásny Les (Seperdeo Vita) stálu osadu. Spolu s Krickerom prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Podľa zakladateľovho mena sa v nemčine Handlová dodnes nazýva Krickerhau alebo Krikerhau.

Je to príklad šoltýskej kolonizácie typickej pre oblasť Hornej Nitry, kde sa usídlilo nemecky hovoriace obyvateľstvo označované neskôr ako karpatskí Nemci.

Obec získala v roku 1839 od cisára Ferdinanda I. mestské práva a právo organizovať štyri jarmoky v roku. Prvé záznamy o výskyte uhlia v oblasti pochádzajú z roku 1784. S jeho priemyselnou ťažbou sa začalo až tesne pred prvou svetovou vojnou[4].

11. decembra 1960 sa začal na juhovýchodnom okraji mesta vyvíjať katastrofický zosuv, ktorý do 30. mája 1961 postupne zničil 150 domov, poškodil 2 km úsek cesty, vodovod a elektrické vedenie[5].

Pamiatky upraviť

Kostol sv. Kataríny
(kat.), postavený v gotickom slohu v druhej polovici 14. storočia. Pôvodne mal len jednu loď s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanú vežu (45 m). Obnovený 1603, 1710 čiastočne barokizovaný. Pre potreby rýchlo rastúceho počtu obyvateľov začiatkom 20. storočia bol rozšírený v roku 1941 priečne postavenou halou nového kostola, so zachovaním veže a presbytéria. Pri prechode frontu bol kostol ťažko poškodený (1945). V pôvodnej orientácii bol obnovený v roku 1958. Najnovšie úpravy sú z roku 1996. Z pôvodného inventára sa zachovali gotické monštrancie z 15. stor. Vnútorné zariadenie a oltár sú z novších čias. Vo veži s arkádovým prechodom a šindľovou baňou sú tri zvony.
Kostol Dobrého pastiera
(kat.), kamenná stavba s dvoma kaplnkami pochádza z roku 1941. Vnútorné zariadenie je z čias stavby.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
v centre mesta na námestí, neskorobaroková stavba z 2. polovice 18. stor.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
na Dolnom konci, prícestná kaplnka s predstavanou vežou, neskoroklasicistická z 2. pol. 19. stor. V interiéri je ústredná ľudová plastika Piety z čias stavby.
Kostol sv. Mikuláša biskupa
(kat.) v časti Nová Lehota, jednoloďový, barokovo-klasicistický z roku 1785, postavený čiastočne na starších, neskorogotických základoch, písomne doložený v záznamoch z 15. storočia.
Kaplnka sv. Vendelína
v Novej Lehote, klasicistická stavba z roku 1847, plastika z 19. stor.
Kaplnka sv. Michala
v miestnej časti Morovno, s predstavanou vežou, bola postavená v roku 1902, zariadenie je z 20. storočia.
Ďalšie pamiatky
 
Banský triedič uhlia. Industriálna pamiatka
  • zoologické a botanické nálezy fauny a flóry z obdobia treťohôr v uhoľných slojoch
  • popolnicové pohrebisko ľudu lužickej kultúry z doby bronzovej
  • nález pokladu z doby bronzovej
  • kamenné domy z 2. polovice 19. stor.
  • stavby a zariadenia na ťažbu a úpravu uhlia s kontinuitou od začiatku 20. stor. (banský triedič uhlia, banícka kolónia)
  • pamätný dom na ulici SNP – postavený v roku 1937, miesto konania prvého revolučného národného výboru.

Pomníky upraviť

 
Pamätník padlým v SNP.

Pamätník padlým v SNP na Námestí baníkov

Cintorín:

 
Pamätník obetiam banskej činnosti na Hornej Nitre.
Pamätník obetiam banskej činnosti (1997),
Pamätník padlých vo vojnách

Hladové námestie

Časti mesta upraviť

Sídelný útvar je rozdelený do 7 urbanistických okrskov.

  • okrsok č. 1: hromadná bytová zástavba a individuálna bytová zástavba vo východnej časti okrsku.
  • okrsok č. 2: priemyselné plochy (areál Bane Handlová, Chemika a Slovenka).
  • okrsok č. 3: územie starej baníckej kolónie.
  • okrsok č. 4: Dolný koniec – severná časť územia Handlová, prevažne obytná funkcia.
  • okrsok č. 5: Horný koniec – južná časť, okrem obytnej funkcie sa tu nachádzajú dva poľnohospodárske dvory.
  • okrsok č. 6: Morovno – bývalá obec Morovno s výlučne individuálnou bytovou zástavbou. V obci je malé letisko umožňujúce pristávanie najmenších športových lietadiel a lietadiel využívaných v poľnohospodárstve.
  • okrsok č. 7: Nová Lehota – bývalá obec Nová Lehota. Ide o obvod s obytnou funkciou rekreačného charakteru, ktorý nie je stavebne zrastený s mestom Handlová.

Politika upraviť

Primátori upraviť

Obyvateľstvo upraviť

Jazykové a etnické zloženie upraviť

1773 – Úradný lexikón sídiel[7]

Názov hlavný jazyk
Handlovia, Handlova, Krikehey (Handlová) nemecký
Uj-Lehota, Neuhey, Nowa Lehota (Nová Lehota) nemecký
Morovno slovenský

1786 – Opis Uhorska[8]

Názov hlavný jazyk
Handlowa, Grägerhay, Krikeheu, Krickehay (Handlová) nemecký
Új-Lehota, Neuhay (Nová Lehota) nemecký
Morowno (Morovno) slovenský

1851 – Uhorský geografický slovník[9]

Názov hlavný jazyk
Krikehaj, Krikehey, Handlowá (Handlová) nemecký
Új-Lehota, Neuhey, Nowá Lhota (Nová Lehota) nemecký
Morovno slovenský

1880[10]

Názov celkom maďarský nemecký slovenský rumunský rusínsky srbochorvátsky iný cudzinci nezistený
Handlova (Handlová) 3137 3,44% 89,99% 2,30% - - - 0,32% - 3,95%
Újlehota (Nová Lehota) 1362 - 72,39% 24,16% - - - 0,22% - 3,23%
Morovnó (Morovno) 163 - 3,07% 92,02% - - - 0,00% - 4,91%

1910[10]

Názov celkom maďarský nemecký slovenský rumunský rusínsky chorvátsky srbský iný
Nyitrabánya (Handlová) 4248 6,26% 87,01% 4,90% 0,19% - 0,21% 0,05% 1,39%
Újgyarmat (Nová Lehota) 1286 0,23% 97,20% 2,02% - 0,39% - - 0,16%
Morovnó (Morovno) 230 0,43% 0,43% 99,13% - - - - -

1930[10]

Názov celkom Česi a Slováci Rusíni, Ukrajinci a Rusi Nemci Maďari Židia iní a cudzinci
Handlová 10442 43,94 % 0,01 % 51,23 % 2,93 % 0,43 % 1,47 %
Nová Lehota, Neuhay 1168 3,77 % 95,12 % 0,34 % 0,77 %
Morovno 264 99,62 % 0,38 %

– v roku 1976 bola k obci Handlová pričlenená obec Morovno a Nová Lehota

1991[10]

Názov celkom Slováci Maďari Rómovia Rusíni a Ukrajinci Poliaci Česi, Moravania a Slezania Nemci iní
Handlová 17835 96,33 % 1,30 % 0,61 % 0,04 % 0,02 % 0,81 % 0,75 % 0,13 %

2001[10]

Názov celkom Slováci Maďari Rómovia Rusíni a Ukrajinci Poliaci Chorváti a Srbi Česi a Moravania Nemci iní
Handlová 18018 96,14 % 0,85 % 0,86 % 0,09 % 0,03 % 0,01 % 0,68 % 0,48 % 0,85 %

2011[10]

Názov celkom Slováci Maďari Rómovia Rusíni a Ukrajinci Poliaci Chorváti a Srbi Česi a Moravania Nemci iní
Handlová 17766 94,83 % 0,47 % 0,35 % 0,05 % 0,03 % 0,02 % 0,48 % 0,26% 3,50%

Kultúra a zaujímavosti upraviť

 
Nová Lehota – kostol so sekvojou

Turistické zaujímavosti upraviť

  • v susedstve kostola v časti Nová Lehota sa nachádzajú dva vzácne exempláre cudzokrajných drevín – sekvoja obrovská, s výškou asi 20 m a priemerom koruny 10 m, vysadená v roku 1843, a tis vysoký 9 m, s dvoma kmeňmi. Obidva exempláre sú od roku 1975 chránené.
  • v časti Morovno je agroletisko pre potreby poľnohospodárstva
  • prvá zmienka o handlovskom uhlí je z roku 1784
  • priemyselná ťažba uhlia sa začala v roku 1909
  • v meste sa udržiava tradícia baníckych jarmokov

Múzeá upraviť

  • Súkromné múzeum a galéria majstra rezbára Jána Procnera.
  • Muzeálna expozícia dejín a kultúry Nemcov žijúcich v meste Handlová.
  • Unikátna podzemná galéria Bazalt.

Hudba upraviť

  • René Lacko
  • Moja Reč
  • Barbara
  • Úsvit
  • Rock is back
  • Rapidemia
  • Peky

Parky upraviť

  • Nemocničný park – Handpark

Šport upraviť

  • Mestský basketbalový klub Baník Handlová
  • Horolezecký klub Prometeus
  • Airsoftový tím WOLFPACK
  • ŠK zdravotne postihnutých PEGAS Remata
  • Jazdecký klub Navaho
  • Mfk Handlová
  • Mestský kynologický klub
  • Klub športovej gymnastiky Handlová [1]

Pravidelné podujatia upraviť

  • Mestské banícke dni (september)
  • Handlovské Katarínske dni (november)
  • Cesta rozprávkovým lesom (júl)

Školstvo upraviť

Školstvo v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Handlová:

Handlová je zriaďovateľom troch základných škôl, základnej umeleckej školy, piatich predškolských zariadení a centra voľného času.

  • Základná škola Školská ulica
  • Základná škola Morovnianska cesta
  • Základná škola Mierové námestie
  • Stredná odborná škola Handlová
  • Gymnázium I. Bellu Handlová (zrušené k 31. augustu 2019)[11]

Osobnosti mesta upraviť

Priemysel upraviť

Ťažiskom priemyslu v Handlovej je hlbinná ťažba hnedého uhlia. Jej prvopočiatky siahajú k počiatku 20. storočia, keď sa o ložiská hnedého uhlia (lignit) zaujímal aj gróf Pálfi[12]. Baňa vznikla v roku 1906[13] a následný začiatok priemyselnej ťažby uhlia sa datuje do roku 1909. V súvislosti s rozvojom banskej činnosti začínajú okolo hlavnej štôlne vyrastať potrebné objekty (triedič uhlia, šatne, kúpeľne, správna budova...) a aj banícka kolónia s typizovanými stavbami na ubytovanie baníkov a ich rodín. Medzi dominantné stavby priamo či nepriamo súvisiace s banskou činnosťou patrila aj lanovka na odvoz hlušiny a popolčeka, rovnako ako sústava komínov z priľahlej elektrárne.

V areáli Bane Handlová bola už v roku 1911 vybudovaná tepelná elektráreň slúžiaca prioritne pre zásobovanie samotnej bane elektrickou energiou a technologickou parou. Postupným vývojom a rozširovaním bola až do roku 1953 (do otvorenia elektrárne v Novákoch) s výkonom 35 MW najväčšou a najmodernejšou tepelnou elektrárňou na Slovensku. Po požiari chladiacej veže v roku 1982 bola výroba elektrickej energie ukončená a tepláreň produkovala už iba technologickú paru a (od roku 1970) teplo pre mesto Handlová. Významný bol aj rok 1987, keď bol do prevádzky uvedený nový, 115 m vysoký komín spolu s novou výkonnou technológiou na odlučovanie popolčeka, čím sa mestu a jeho okoliu výrazne uľavilo od najväčšieho zdroja znečistenia[13].

Medzi ďalšie veľké podniky predrevolučného obdobia patrili Oceľové konštrukcie (výroba bytových jadier pre panelové domy), Chemika (obaly, granulát na ďalšie spracovanie), Slovenka (konfekčné odevy) a Mlaď (plyšové hračky). Po rozpade socialistického hospodárskeho bloku a súvisiacich trhov niektoré podniky zanikli, iné sa transformovali a v určitej forme existujú dodnes. Pribudli aj menšie nové prevádzky zaoberajúce sa napr. strojárenskou výrobou alebo šitím obuvníckych zvrškov.

Doprava upraviť

Cez Handlovú prechádza štátna cesta prvej triedy číslo I/9 s medzinárodným významom (E572). Dostupné sú diaľkové aj medzinárodné autobusové linky, prímestská doprava celej Handlovskej doliny spáduje do svojho prirodzeného a historického centra, do Prievidze. Niekoľko prímestských spojov premáva aj v smere na Žiar nad Hronom.

Mesto je napojené aj na železničnú sieť, rovnomenná železničná stanica je medziľahlou na trati Prievidza – Horná Štubňa. Táto trať bola vybudovaná v dvoch krokoch, prvým otvoreným úsekom bola spojnica Handlová – Prievidza, otvorená 15. februára 1913[14]. Popudom na jej výstavbu bola najmä potreba prepravy uhlia, ktorého produkcia sa po zavedení priemyselnej ťažby prudko zvýšila a doprava povozmi nebola naďalej udržateľná. Pokračovanie trate do Hornej Štubne, kde sa napojila na trať Budapešť – Fiľakovo – Zvolen – Kremnica – Vrútky, bolo sprevádzkované až 20. decembra 1931[15]. Na tejto trati leží aj Bralský tunel, ktorý sa svojou dĺžkou 3 011,6 m radí na štvrté miesto v rámci železničných tunelov na Slovensku. Podľa súčasného číslovania tratí nesie táto trať číslo 145.

V meste je prevádzkovaná aj mestská hromadná doprava.

Partnerské obce upraviť

  Patrónom a partnerom Handlovej je mesto Voerde v Nemecku.

Pôvodne nemecká obec Handlová (nem. Krickerhau) a anglické mesto Alnwick v Northumberlande majú k Voerde zvlášť úzky vzťah – jednému je patrónom, druhému je partnerom.
Počas nútených deportácií karpatských Nemcov zo Slovenska po druhej svetovej vojne prišla veľká skupina z Handlovej do Voerde. Ľudia našli prístrešie v tábore Buschmannshof a muži z veľkej časti prácu v svojom pôvodnom povolaní ako baníci v šachte vo Walsume. Prví Handlovčania, ktorí sa vo Voerde usadili, pritiahli ďalších a čoskoro vzniklo vo Voerde niečo ako handlovská kolónia.
Schválením v mestskej rade dňa 17. septembra 1957 mesto oficiálne prevzalo patronát nad obcou Krickerhau (z nem. Handlová). Tým sa Voerde stalo prvým mestom v SRN, ktoré prevzalo patronát nad niekdajšou nemeckou obcou v Hauerlande.
V roku 1960 boli na radnici vo Voerde odhalené dve mramorové tabule s menami padlých Handlovčanov. V roku 1967 vznikla Handlovská domovinová izbietka, múzeum predmetov denného života Handlovčanov, pôvodne v Dome Voerde. Neskôr bolo múzeum prenesené do veľkej miestnosti v Pestalozziho škole na Alexandrovej ulici. S podporou mesta bola vytlačená rozsiahla kniha o Handlovej.

  Mesto ďalej spolupracuje s moravským mestom Zábřeh.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Handlová

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. http://www.mineraly.sk (Online) prístup 11.12.2008
  5. Nemčok, A., 1982: Zosuvy v slovenských Karpatoch. Bratislava, Veda, 306 s.
  6. Mesto Handlová Udeľovanie ocenení mesta
  7. Úradný lexikón sídiel, 1773. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF
  8. VÁLYI, András. Magyar Országnak Leírása. Budín: 1786.
  9. FENÝES, Elek. Magyarország geográfiai szótára. Pešť, 1851.
  10. a b c d e f Štatistický úrad Slovenskej republiky. https://slovak.statistics.sk
  11. Oznam o rozhodnutí Trenčianskeho samosprávneho kraja a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o zrušení Gymnázia Ivana Bellu v Handlovej k 31. augustu 2019. [online]. gibha.edupage.org, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
  12. Krčík, Marián, 2007: Testament grófa Pálffyho. Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 318 s., ISBN 9788089208609
  13. a b Handlovská energetika s.r.o. [online]. [Cit. 2014-01-14]. Dostupné online. Archivované 2014-01-16 z originálu.
  14. Rail.sk: Železničná trať Handlová – Prievidza
  15. Rail.sk: Železničná trať Horná Štubňa – Handlová

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť