Haramaki (jap. 腹巻) je zjednodušený typ zbroje používaný pešími bojovníkmi a hlavne pešími lukostrelcami v období 14. až 15. storočia vo feudálnom Japonsku. Zbroj bola menej priestorná a menej hranatá ako predošlá veľká zbroj ó-joroi používaná jazdcami a najmä lukostrelcami na koňoch.[1] Odľahčený typ zbroje haramaki sa objavil takmer v rovnakom čase ako typ ó-joroi. Zbroj typu haramaki používali hlavne peší lukostrelci, ktorý boli menej obrnený než jazdci na koňoch, a peší bojovníci. Namiesto veľkej zbroje nosili peší lukostrelci práve odľahčenú verziu zbroje typu dómaru alebo haramaki, čo im poskytovalo lepšiu pohyblivosť na bojisku. Túto zbroj používala aj menej majetná samurajská trieda feudálneho Japonska, ale jej nosenie bolo prijateľné aj pre vyššiu feudálnu vrstvu. Naopak zbroj typu dómaru bola vyhradená pre bojovníkov nižších hodností.

Zbroj Haramaki v múzeu

Popis zbroje upraviť

 
Haramaki z obdobia Muromači (15. storočie)

Zbroj typu haramaki rovnako ako zbroj dómaru sú všeobecne známe absenciou náramenných pancierov, aj keď pri type haramaki sa mohli objaviť, ako doplnková časť. Odľahčená zbroj haramaki sa skladala z jedného kusu, ktorým sa jej nositeľ akoby obalil a spájala sa na pravej strane. Táto zbroj mala jednoduchšiu konštrukciu a lepšie padla na telo. Niektorí chudobnejší bojovníci dávali prednosť zbroji haramaki, na ktorú doplňovali sode a ďalšie súčasti, ako napríklad náholenice sune-ate a rukavice kote.[1] Zbroj haramaki však stála štvrtinu ceny zbroje ó-joroi. Hlavný rozdiel medzi oboma typmi zbroje spočíval v tom, že u haramaki došlo k vynechaniu samostatného plátu waidate pod pravou pažou a jednotlivé časti zbroje sa k sebe spájali pomocou prekrývajúcich sa okrajov. Náramenníky hirosode sa u haramaki považovali len za doplnkovú časť, ale veľa bojovníkov ich stále používalo. Pružné náramenníky hirosode, niekedy tiež označované ako rukávce, chránili ramená a horné časti paží. V prípade haramaki nemali slúžiť ako mobilné štíty u starších typov zbroje, ale poskytovali ochranu pred údermi na hornú časť paží. Začali sa používať v priebehu 14. a 15. storočia. Malé lakované a zosilnené doštičky sane sa aj v 15. storočí naďalej spájali dohromady pomocou rôznofarebných šnúr. Katakami boli v podstate závesné popruhy zo spletených šnúr, ktorých pomocou sa pancier zavesil na ramená. Závesy suknice kusazuri mali za účel chrániť hornú časť nôh. Zbroj haramaki bola odolnejšia ako zbroj typu dómaru alebo hara-ate.[1]

Moderná terminológia upraviť

V 16. storočí došlo k pomýleniu pojmov haramaki a dómaru, takže v modernej terminológii sa tieto pojmy používajú úplne obrátene, než v stredovekom Japonsku. V súčasnosti sa pojem haramaki používa na označenie akéhokoľvek japonského brnenia, ktoré sa nasadzuje z prednej strany a vzadu sa pripevňuje šnúrami.[1]

Referencie upraviť

  1. a b c d CONLAN, Thomas Donald. Zbrane a bojové techniky samurajov. Praha : NAŠE VOJSKO, 2015. ISBN 978-80-206-1509-1. S. 61-64.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Haramaki