Hasištejn
Hrad Hasištejn (nem. Hassenstein) leží na českej strane Krušných hôr na Kadaňsku pri kráľovskom meste Kadaň nad obcou Místo v nadmorskej výške 627 metrov. Je jedným z najstarších hradov severozápadných Čiech, tiež rodiskom a sídlom významného aristokrata a humanistu Bohuslava Hasištejnského z Lobkovic.
Dejiny upraviť
Pôvod Hasištejn nie je známy, na hradisku boli nájdené stopy pohanského pohrebiska, čo svedčí o veľmi dávnom osídlení. Prvá písomná zmienka o kráľovskom hrade bola v Majestas Carolina z 14. storočia, hoci na tomto mieste sa spomína opevnené miesto už v storočí dvanástom. Poskytovalo ochranu obchodnej ceste medzi Kadaňou a nemeckým mestom Zwickau. Pre stavbu bola vybraná oválna plocha nad prudkým svahom k údoliu Prunéřovského potoka. Na najvyššom mieste bola vysoká veža s cisternou na vodu, o niečo nižšie obytné budovy a vežovitý palác. Celý areál bol obohnaný hradbami a hlbokou priekopou. Súčasťou hradieb bola obranná valcová veža s britom smerujúcim k vstupu do hradu.
Je možné, že gotický hrad tu nechal postaviť sám kráľ Václav II. Od roku 1348 bol hrad v držbe rodu pánov zo Schönburg. Cisár a kráľ Karol IV. im jeho držbu roku 1351 predĺžil i s panstvami Přísečnice a Schlettau. V ním vydanom zákonníku Majestas Carolina ho uvádza medzi kráľovskými hradmi, ktoré panovníci nesmú predať a založiť ho smeli nanajvýš na 9 rokov. Od roku 1392 ho po dobytí svojim vojskom vlastnil kráľ Václav IV. A ten ho značne poškodený po roku 1418 daroval Mikulášovi z Lobkovic. Jeho vnuk, príslušník rodu Lobkovic vzdelaný humanista Bohuslav Hasištejnský tu žil trvalo od roku 1490[1], hrad rozšíril a opatril hradbami. Potom v ňom založil jednu z najväčších knižníc českého kráľovstva. Knižnica bola neskôr presťahovaná do Chomutova, kde roku 1598 zhorela.
Po bitke na Bielej hore a počas tridsaťročnej vojny sa majitelia menili a stavba začala chátrať. V záznamoch z roku 1622 bol hrad uvádzaný ako opustený. Na začiatku 18. storočia zrúcaninu hradu nechal upraviť Emanuel Karsch, postavil tu hostinec. Je na ňom pamätná tabuľa, pripomínajúca návštevu J. W. Goetha v roku 1810.[2].
Dnešný stav upraviť
Zachovala sa veľká veža, ktorá slúži ako rozhľadňa, ďalej zvyšky dvoch palácov a časť hradieb. Vrch je čiastočne zarastený. Prístup je najbližšie z obce Místo zhruba 1 km vzdialenej. Pre cestujúcich vlakom je najlepšie vystúpiť na stanici Prunéřov a 5 km dôjsť pešo. Od motorestu Ušák sem vedie modrá značka, z obce Místo žltá.[3].
Obec Místo, ktorej hrad patrí, tu usporadúva každoročne rad spoločenských akcií (napr. Fesťáček) pre verejnosť a plánuje sprístupniť bývalú koniareň, kde chce vybudovať stálu výstavku.[4]
Legenda upraviť
Podľa najvýznamnejšej povesti bola hradná veža Mučírna vystavaná ako žalár pre padlé dievčatá a ich zvodcov. Prvá sa previnila dcéra prísneho hradného pána a bola zamurovaná do základov veže, zatiaľ čo jej milenca pred vežou popravili. Povesť je spomienkou na barbarský zvyk stredoveku obetovať novým stavbám, aby boli pevné a nedobytné, živých ľudí.
Referencie upraviť
- ↑ Vladimír Vacula. Hasištejn. Rozhledna i bašta kumštýřů. Mladá fronta - Sedmička Liberec a Jablonec, 2010, roč. II, čís. 32, s. 22.
- ↑ POHORECKÝ, Vladimír. Tipy na výlet po rozhlednách a starých hradech. Praha : Radioservis a.s., 2000. ISBN 80-86212-10-6. Kapitola Hrad Hasištejn, s. 37.
- ↑ AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Zříceniny hradů výšinných, skalních, vodních. Praha : Olympia a.s., 1998. 27-005-98. Kapitola Hasištejn, s. 75.
- ↑ Sedmička, str.22
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hasištejn na českej Wikipédii.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hasištejn
